Stačia tri nezvyčajne teplé roky. Arktický ľad môže zmiznúť skôr, ako sme predpokladali (ŠTÚDIA)

Americkí a švédski vedci spojili svoje sily pri výskume arktického ľadu. Zaujímalo ich najmä, kedy by mohol nastať prvý deň, keď ľadová pokrývka klesne pod milión kilometrov štvorcových. Použili najmodernejšie počítačové systémy, aby vytvorili presné predpovede.

Výsledky ich prekvapili svojou rôznorodosťou. Ako informuje portál Science Alert, niektoré modely ukazujú, že by sme mohli vidieť Arktídu takmer bez ľadu už o tri roky. Iné predpovede však naznačujú, že ľad môže vydržať až do konca tohto storočia. Vedci vytvorili stovky rôznych scenárov, aby zachytili všetky možnosti vývoja.

Štúdia jasne ukazuje, že osud arktického ľadu nie je pevne daný. Jeho budúcnosť závisí od mnohých premenných a od toho, ako budeme pristupovať ku klimatickým zmenám. Vedci preto zdôrazňujú potrebu ďalšieho výskumu a monitorovania situácie v Arktíde.

Kedy sa Arktída prvýkrát ocitne bez ľadu?

Medzinárodný tím vedcov z univerzít v Colorade a Göteborgu skúma budúcnosť arktického ľadu. Ich výskum sa zameriava na moment, keď plocha ľadu klesne pod jeden milión kilometrov štvorcových (386 000 štvorcových míľ).

Vedci vytvorili rozsiahlu štúdiu pomocou 11 klimatických modelov. Spustili 366 rôznych simulácií, ktoré mapujú obdobie od roku 2023 až do konca storočia. Ich zistenia prinášajú široké spektrum možností.

Väčšina predpovedí naznačuje, že kritický deň nastane v najbližších 7 až 20 rokoch. Zaujímavé je, že k tomuto scenáru dôjde aj pri znížení emisií skleníkových plynov. Deväť simulácií dokonca predpovedá možnosť bez ľadu už v najbližších troch až šiestich rokoch.

Nález storočia: Vedci objavili najväčšie ložisko zlata na svete za 79 miliárd eur

Vedci vysvetľujú, že k rýchlemu úbytku ľadu by stačili tri po sebe nasledujúce roky s nezvyčajne teplou jeseňou, zimou a jarou. Takéto podmienky by vytvorili ideálne prostredie pre masívne topenie ľadu počas leta.

Alexandra Jahn z CU Boulder upozorňuje: „Prvý deň bez ľadu v Arktíde nič dramaticky nezmení. Ukáže sa však, že sme zásadne zmenili jednu z definujúcich charakteristík prírodného prostredia v Severnom ľadovom oceáne, ktorou je, že je celoročne pokryté morským ľadom a snehom, prostredníctvom emisií skleníkových plynov.“

Alarmujúce zmeny v arktickej oblasti

Vedci sledujú množstvo morského ľadu v polárnych oblastiach už od roku 1978. Ich merania ukazujú prirodzené výkyvy v priebehu roka, ale aj dlhodobé zmeny spôsobené klimatickou krízou.

Rok 2023 priniesol znepokojivé údaje o stave arktického ľadu. V septembri vedci namerali len 4,28 milióna kilometrov štvorcových ľadovej plochy. Toto číslo predstavuje siedmy najnižší stav v histórii meraní. Za posledných desať rokov klesá rozloha ľadu tempom 12,4 percenta.

Nová štúdia sa zameriava na dôležitý míľnik – prvý deň úplne bez ľadu. Vedci skúmajú, ako k tomuto momentu môže dôjsť a aké podmienky tomu predchádzajú. Ich zistenia ukazujú znepokojivý vývoj.

zdroj: Unsplash/Xavier Balderas Cejudo

Najhoršie scenáre opisujú postupné oslabovanie ľadovej pokrývky. Jesenné ochladenie prichádza neskôr a teplé obdobia sa objavujú až v decembri. Tieto zmeny narúšajú prirodzený cyklus tvorby ľadu.

Posledná zima pred kritickým dňom vykazuje nezvyčajné vlastnosti. Teploty neklesajú pod -20 °C tak dlho ako zvyčajne. To znamená, že sa vytvorí menej nového ľadu. Jar prichádza skôr a prináša menej studených období.

Leto pred osudným dňom prináša extrémne teploty nad 10 °C. Búrky v tomto období ešte viac poškodzujú už aj tak oslabenú ľadovú pokrývku. Všetky tieto faktory prispievajú k dramatickému úbytku arktického ľadu.

Budúcnosť arktického ľadu sa rýchlo mení

Vedci predpovedajú dokonca aj to, že prvý deň bez ľadu nastane v mesiacoch august alebo september. Po tomto zlomovom momente môže Arktída zostať bez ľadu až 53 dní. Tieto predpovede vychádzajú z deviatich najhorších simulácií, ktoré vedci vytvorili.

Výskum prináša dôležité zistenie o vzťahu medzi globálnym otepľovaním a arktickým ľadom. Všetky prípady rýchleho miznutia ľadu nastali vtedy, keď teplota Zeme stúpla o viac ako 1,5 °C oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou. Toto číslo predstavuje hranicu, ktorú stanovila Parížska dohoda.

Vedci tvrdia, že ešte máme šancu spomaliť stratu arktického ľadu. Musíme však dodržať ciele Parížskej dohody. Bohužiaľ, rok 2024 môže byť prvým rokom, kedy prekročíme hranicu 1,5 °C. To by znamenalo, že sa blížime k scenáru rýchleho úbytku ľadu v Arktíde.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti