Náš mozog nie je sterilný. Baktérie a vírusy hrajú dôležitú úlohu v rozvoji zákernej choroby

Dlho sa verilo, že náš mozog je sterilný a bez mikroorganizmov. Nové výskumy však naznačujú, že mozog môže hostiť rôzne druhy baktérií, vírusov a húb, ktoré môžu hrať dôležitú úlohu v rozvoji Alzheimerovej choroby a iných neurodegeneratívnych ochorení, informuje portál Medium.

Tento objav môže zmeniť spôsob, akým vnímame a liečime tieto ochorenia.

Mikroorganizmy v mozgu?

Mikroorganizmy – malé živé organizmy ako baktérie, vírusy a huby – sú bežne prítomné v rôznych častiach nášho tela, najmä v črevách, kde tvoria tzv. mikrobióm. Mikrobióm je súbor mikroorganizmov, ktoré žijú v našom tele a môžu mať pozitívny alebo negatívny vplyv na naše zdravie.

Dlhé roky sa predpokladalo, že mozog je výnimkou, chránený pred takýmito mikróbmi krvno-mozgovou bariérou. Táto bariéra je akýmsi filtrom, ktorý bráni prieniku škodlivých látok do mozgu.

Avšak čoraz viac štúdií naznačuje, že mikroorganizmy môžu prenikať do mozgu a že niektoré z nich môžu byť zodpovedné za neurodegeneratívne ochorenia, ako je Alzheimerova choroba.

Tento objav mení naše chápanie neurodegenerácie, ktorá bola doteraz považovaná za hlavne genetickú a vekovo podmienenú.

Neobvyklá diagnóza

Príbeh Nikki Schultekovej, o ktorom informuje The Guardian, je skutočným príkladom toho, ako mikrobióm v mozgu môže ovplyvniť naše zdravie. Nikki, aktívna žena v 30. rokoch, začala pociťovať vážne symptómy, ako problémy s kogníciou, dýchaním a srdcovou arytmiou.

Po mnohých vyšetreniach a skenoch mozgu jej diagnóza stále unikala. Nakoniec sa zistilo, že za jej problémami môže byť chronická infekcia spôsobená baktériou Borrelia burgdorferi, ktorá spôsobuje lymskú boreliózu a zasiahla jej mozog.

Potvrdenie vedcov: Mozog ženy sa počas cyklu mení. Detailná analýza priniesla prekvapujúce zistenia

Po liečbe antibiotikami sa jej zdravie výrazne zlepšilo. Nikki sa preto zamerala na túto problematiku a spojila vedcov z rôznych oblastí – vrátane mikrobiológov, imunológov a neurológov – s cieľom lepšie pochopiť úlohu mikróbov v mozgu.

Tento prípad ukázal, že infekcie v mozgu môžu mať veľmi podobné symptómy ako neurodegeneratívne ochorenia, a v niektorých prípadoch môže byť ich liečba možná.

Prienik mikróbov do mozgu a Alzheimerova choroba

Ako tvrdí profesor Richard Lathe z Edinburskej univerzity, ktorý sa podieľal na výskume: „Títo pacienti boli náhodne diagnostikovaní s rôznymi hubovými, bakteriálnymi a vírusovými infekciami, a keď sa začali liečiť, demencia sa vytratila a kognitívne funkcie sa zlepšili.“

Príkladom je muž, ktorému bola diagnostikovaná Alzheimerova choroba a sám, bez pomoci nedokázal opustiť svoj dom. Po dvoch rokoch liečby proti infekcii sa však jeho schopnosti zlepšili a dokázal opäť sám šoférovať či pracovať na záhrade.

Tento výskum ukazuje, že nie všetky prípady demencie sú neodvratné. V niektorých prípadoch môže byť demencia spôsobená infekciou, ktorá sa dá liečiť.

To by mohlo znamenať, že v budúcnosti bude možné liečiť niektoré typy Alzheimerovej choroby antibiotikami alebo antivírusovými liekmi.

Výzvy pri štúdiu mikrobiómu mozgu

Štúdium mikrobiómu mozgu je náročné, pretože vzorky mozgu sa nedajú jednoducho odoberať, ako napríklad vzorky zo slín.

Prieskum mozgu na prítomnosť mikroorganizmov je preto komplikovaný a vyžaduje špecifické techniky, ako je analýza cerebrospinálnej tekutiny, ktorá obklopuje mozog a chráni ho pred infekciami.

To si vyžaduje invazívny postup, ako je lumbálna punkcia (odber vzorky z dolnej časti chrbta, pozn. red.).

Avšak nové metódy umožnili vedcom získať viac dôkazov o prítomnosti mikroorganizmov v mozgu.

Podľa výskumu tímu z Edinburskej univerzity sa v mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou našli zvýšené počty určitých baktérií a húb, ako sú Streptococcus, Staphylococcus a Candida, ktoré sú známe tým, že spôsobujú rôzne ochorenia v ľudskom tele.

Budúcnosť liečby

Ak sa potvrdí, že mikroorganizmy zohrávajú úlohu v rozvoji Alzheimerovej choroby, môže to viesť k novým spôsobom liečby.

Niektorí vedci navrhujú prevenciu prostredníctvom vakcín, ktoré posilňujú imunitný systém, ako napríklad BCG vakcína proti tuberkulóze, ktorá sa ukázala ako účinná aj proti Alzheimerovej chorobe.

Okrem vakcín by mohol byť dôležitý aj zdravý životný štýl – strava bohatá na živiny, pravidelný pohyb a kontrola hladiny cholesterolu a cukru v krvi.

Vedci však naďalej hľadajú odpovede na dôležité otázky: Aká veľká časť demencií je spôsobená infekciami, ktoré môžeme liečiť? Môžeme zlepšiť diagnostiku, aby sme včas zachytili infekcie v mozgu?

Tento nový pohľad na Alzheimerovu chorobu môže zmeniť nielen spôsob, akým ju diagnostikujeme, ale aj ako ju liečime v budúcnosti. A aj keď ešte nemáme všetky odpovede, objav mikrobiómu mozgu je krokom vpred v boji proti tejto desivej chorobe.

Ako uviedol Lathe: „Máme pred sebou ešte dlhú cestu, ale výsledky, ktoré máme, sú povzbudivé.“

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko