Od Manderláku po mrakodrapy – ako rástla Bratislava do výšky

Bratislava sa počas svojej histórie dynamicky menila a s rastúcimi ambíciami mesta vznikali aj stavby, ktoré sa stali symbolmi pokroku. Medzi ne patrí legendárny Manderlák, prvá výšková stavba v meste, ale aj vežiaky týčiace sa v novom bratislavskom downtowne.

Manderlák: Ikona 20. storočia

Postavený v roku 1935, Obchodný a obytný dom Manderla bol na svoju dobu revolučnou stavbou. Tento objekt situovaný na Kamennom námestí vzišiel z dielne architektov Christiana Ludwiga a Emericha Spiegela. So svojimi 45 metrami a deviatimi podlažiami bol najvyššou budovou Bratislavy a stal sa symbolom modernizácie mladého Československa.

Manderlák, nazývaný po podnikateľovi a mäsiarovi Rudolfovi Manderlovi, ktorý stavbu financoval, bol postavený v štýle funkcionalizmu. Ako inšpirácia poslúžil iniciátorovi výstavby pobyt v Spojených štátoch, konkrétne skúsenosť z bitúnku v meste Chicago. Na prízemí sa nachádzalo mäsiarstvo a menšie prevádzky, prvé poschodie zabrala kaviareň Grand a kancelárske priestory a nad nimi sa nachádzalo 64 dvoj- a trojizbových bytov.

Hoci jeho výška by dnes nebola považovaná za prevratnú, vo svojej dobe šokoval Bratislavčanov a symbolizoval pokrok. Dodnes je súčasťou panorámy mesta, napriek tomu, že ho v priebehu desaťročí prevýšili novšie budovy.

Eurovea Tower: Prvý slovenský mrakodrap

Bratislava počas nasledovných dekád rástla a najmä posledné desaťročie symbolizuje skutočný rozvoj výškovej architektúry, najmä v oblasti nazývanej bratislavský downtown. Tomu so 168 metrami dominuje Eurovea Tower, od roku 2023 najvyššia budova na Slovensku. Projekt developera JTRE zosobňuje moderný architektonický dizajn a funkcionalitu, pričom jeho realizácia vyžadovala prekonanie mnohých technických a logistických výziev.

Výstavbu Eurovea Tower zachytil v dokumentárnom filme 168 významný slovenský režisér Jaro Vojtek. Film odhaľuje nielen proces výstavby, ale aj emocionálne napätie a odhodlanie celého tímu, ako aj radostné očakávanie majiteľov nových bytov. Po premietaní na podujatiach ako Febiofest či Dni architektúry a dizajnu, a odvysielaní na kanáloch STVR je k dispozícii na streamovacej platforme JOJ PLAY.

Prvý slovenský mrakodrap predstavuje nový míľnik vo vývoji mesta. Kým Manderlák odrážal obdobie prvej republiky, Eurovea Tower ukazuje Bratislavu ako modernú metropolu s európskymi ambíciami. Tie navyše ešte zdôrazňujú výsledky medzinárodnej architektonickej súťaže o dva nové mrakodrapy.

zdroj: JTRE

Budúcnosť: Druhá najvyššia budova v EÚ na obzore

Víťazmi súťaže sa stalo holandské štúdio KCAP, ktoré na doposiaľ nevyužitej ploche v downtowne navrhlo dva štíhle, moderné mrakodrapy. Víťazný návrh, ktorý uspel v konkurencii piatich domácich i zahraničných diel, môže výrazne ovplyvniť panorámu mesta. Budovy vysoké 184 a až 260 metrov harmonicky kombinujú funkčnosť s estetikou a reagujú na rastúce nároky urbanizácie.

Dôležitým kritériom víťazného návrhu bola podľa Jeroena Dirckxa, partnera v KCAP, aj udržateľná realizovateľnosť projektu. Nové budovy predstavujú výzvu nielen z hľadiska realizácie, ale i znižovania dopadu na životné prostredie. Bratislava sa môže stať jedným z lídrov v Európe – s výškou 260 metrov by totiž mala druhý najvyšší mrakodrap v celej Európskej Únii.

Bratislava od Manderláku cez Eurovea Tower až po pripravované projekty ukazuje, že jej ambície v oblasti výškovej architektúry nekončia. Každá z týchto stavieb nesie svoj príbeh, no všetky spoločne ilustrujú premenu hlavného mesta na dynamickú metropolu 21. storočia.

zdroj: JTRE