Brániť prímerie na Ukrajine budete vy, odkázal Trump Európanom. Paríž a Varšava už majú prvé plány

Zvolený americký prezident Donald Trump sa minulý týždeň stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Na pretras prišiel aj „mier na Ukrajine“, konkrétnejšie to, ako zaručiť jeho dodržiavanie.

Denník The Wall Street Journal uvádza, že Trump sa na stretnutí vyjadril proti členstvu Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii (NATO). Zvolený prezident však uviedol, že si želá, aby Ukrajina vyšla z vojny ako silná a dobre vyzbrojená krajina.

Budúci šéf Oválnej pracovne si uvedomuje, že to nebude stačiť na zabránenie budúcej ruskej agresii. Chce preto, aby sa Európania postarali o ukrajinskú bezpečnosť. Európske jednotky by mali monitorovať dodržiavanie prímeria a v prípade potreby zasiahnuť. Trump nevylúčil, že by Spojené štáty mohli podporovať túto iniciatívu, no otázne je, v akej forme, keďže prítomnosť amerických vojakov na Ukrajine vylúčil.

Trump mal európskym lídrom hovoriť aj o potrebe tvrdšieho prístupu voči Číne a uvalení ciel na jej produkty. Peking má podľa zvoleného prezidenta vplyv na Rusko a mohol by donútiť Moskvu ukončiť vojnu.

Francúzsko a Poľsko rokovali 

Budúci šéf Bieleho domu už v predvolebnej kampani sľuboval ukončenie vojny na Ukrajine. Doteraz však neprezradil, ako to chce dosiahnuť. Jeho spolukandidát – budúci viceprezident J. D. Vance naznačil, že Ukrajina sa bude musieť vzdať území, ktoré momentálne okupuje Rusko. To znamená, že Ukrajinci by prišli o 20 % svojho územia. Súčasťou tohto plánu by mala byť aj demilitarizovaná zóna.

Zatiaľ nie je známe, ako by Trump donútil obe strany sadnúť si k rokovaciemu stolu. Očakáva sa však, že Ukrajine by pohrozil zastavením vojenskej pomoci, ak nebude rokovať. Naopak, ak Rusko odmietne rokovania, Trump by Rusom oznámil zrušenie všetkých obmedzení pre ukrajinské zbrane a zosilnenie americkej pomoci pre Kyjev.

Trumpov plán zapojenia Európy do obrany Ukrajiny vzbudil záujem aj na starom kontinente. Prerokovávať ho mali spoločne jedni z najväčších podporovateľov Ukrajiny – Francúzsko a Poľsko. Podľa The Moscow Times Paríž navrhuje, aby Európa vytvorila kontingent pozostávajúci z piatich brigád, čo predstavuje približne 40-tisíc vojakov. Poľsko by mohlo veliť jednej z brigád.

Rusi sú len krôčik k dobytiu „brány do Donbasu“: Strata kľúčového mesta by bola pre Ukrajinu veľkou ranou

Diskusie potvrdil aj anonymný zdroj z európskej diplomacie. Zatiaľ však nie je jasné, odkiaľ by títo vojaci pochádzali.

Poliaci boli návrhom Paríža prekvapení. „Toto nie je formát, ktorý by nám umožnil urobiť takéto rozhodnutie,“ povedal poľský predstaviteľ. Uviedol, že takéto rozhodnutia by sa mali robiť vo formáte Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, nie prostredníctvom bilaterálneho rokovania.

Zapojenie svojich vojakov do takejto „misie“ v minulosti nevylúčil nielen Paríž, ale pripravené má byť aj Estónsko.

Nejednoznačnosť Trumpa 

Poľsko a Francúzsko sa zároveň obávajú, že Trump môže dotlačiť Ukrajinu do nevýhodného mieru. Zvolený prezident sa vyznačuje rozporuplnými tvrdeniami o vojne na Ukrajine. Spočiatku pochválil ruského prezidenta, neskôr ruskú agresiu odsúdil a tvrdil, že ide o tragédiu. Potom žartoval, že Američania by mali Rusov zbombardovať a vyvesiť pritom čínske vlajky. Neskôr začal tvrdiť, že keby bol on prezidentom, vojna by sa nikdy nestala, a napokon vyhlásil, že vojnu ukončí do 24 hodín od svojho zvolenia.

Trump v minulosti kritizoval aj samotného ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorého označil za „najlepšieho obchodníka na svete“ a tvrdil tiež, že nesie časť zodpovednosti za vznik vojny.

V nedávnom rozhovore pre časopis Time kritizoval, že Ukrajinci dostali povolenie na údery pomocou amerických striel hlboko v Rusku. Uviedol však, že je dôležité, aby pomoc Ukrajine pokračovala.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie