Krv, ktorá postavila Belgicko: Humanitárna pomoc kráľa sa obrátila na jatky

17. decembra 2024 o 11:58

Z krajiny si spravil krvavý, pracovný tábor s miliónmi robotníkov
Leopold II. pritom vystupoval ako filantrop, ktorý ide do Afriky šíriť humanizmus

Belgicko kráľ Leopold II. Kongo sekanie rúk, tyrania, kolonializmus

Unsplash/ François Genon a Wikimedia.org/ neznámy autor

Z krajiny si spravil krvavý, pracovný tábor s miliónmi robotníkov
Leopold II. pritom vystupoval ako filantrop, ktorý ide do Afriky šíriť humanizmus

Človek má sebadeštruktívny „dar“ nasledovať, obdivovať a vzdávať hold ľuďom, ktorí majú na rukách krv množstva iných ľudí. V dejinách skoro každej krajiny nájdeme podobné kontroverzné postavy. Dokážeme stavať sochy aj tým, ktorí by mali byť najtemnejšími stránkami v dejinách ľudstva. Namiesto toho ich hrdinsky stvárňujeme na verejných miestach, pomenúvame po nich ulice, námestia, parky a chválime ich v učebniciach.

Zoberme si ako príklad najväčšiu jazdeckú sochu sveta – 40 m vysokého Džingischána v Mongolsku, za ktorú táto nebohatá krajina zaplatila milióny eur. Za každým týmto metrom sa pritom skrýva zhruba milión ľudských životov, zavraždených kvôli jeho ťaženiu. Dokopy 40 miliónov ľudí, čo v tých časoch bol približne každý desiaty človek planéty. Viaceré mestá nechal tento miestny „hrdina“ doslova zmasakrovať, bez ohľadu na ženy a deti.

Nedávno sme sa pozreli na príbeh Krištofa Kolumba, ktorý nebol len objaviteľom Ameriky, ale aj človekom, pod ktorého vedením sa vraždilo, mučilo, zn*silňovalo a zotročovalo.

„Stínanie hláv, rezanie uší, nosa, rúk, časté bičovanie – to je len časť známych trestov a múk, ktoré Kolumbus nariaďoval, a to dokonca nielen na domorodé obyvateľstvo, ale jeho krutejšiu stránku pocítili aj európski osadníci.“

V USA sa ako federálny sviatok oslavuje Kolumbov deň a v učebniciach sa jeho „ale“ vôbec neučí.

V tomto článku sa pozrieme na pána, ktorý oproti vyššie menovaným nežil až tak dávno. Zomrel v úvode 20. storočia. Niektorí ho označujú za jedného z najväčších masových vrahov dejín a prirovnajú k Hitlerovi a Stalinovi, no aj tak sa môžeš priamo v hlavnom meste Európskej únie stretnúť s jeho sochami.

Reč bude o belgickom panovníkovi Leopoldovi II. „Hrdinovi s ambíciami pre malú krajinu,“ ako o ňom v roku 2010 podľa BBC hovoril belgický minister zahraničných vecí a otec neskoršieho premiéra krajiny Louis Michel.

O Leopoldovi II. sa môžeš dočítať, ako vybudoval Belgicko i Brusel (mnohé známe budovy a pamiatky, ktoré tam dnes môžeš obdivovať) a spravil z neho silný a bohatý štát. Preto mu po krajine postavili sochy, pomenovali po ňom ulice… No tu si povieme aj druhú stranu mince, ktorá sa v posledných rokoch dostáva na povrch – za akú príšernú cenu to spravil.

Pritom to všetko začalo na oko s krásnym cieľom „bojovať proti otroctvu a šíriť humanizmus“.