Milióny dronov vytvoria najväčšiu umelú ľadovú plochu v histórii. Britský startup rozbieha záchranu Arktídy

Britský startup Real Ice rozbehol ambiciózny projekt v kanadskej Arktíde. Ich tím pracuje v extrémnych podmienkach pri teplotách hlboko pod nulou v oblasti Cambridge Bay. Vedci čelia drsným poveternostným podmienkam, aby mohli realizovať svoj plán – vŕtajú diery do morského ľadu a pomocou špeciálnej technológie vytvárajú nové ľadové plochy z morskej vody.

Projekt má odvážny cieľ pokryť novým ľadom rozsiahle územie v Arktíde. Plánovaná plocha predstavuje viac ako milión kilometrov štvorcových, čo prevyšuje dvojnásobok rozlohy Kalifornie. Vedci veria, že takto rozsiahla ľadová plocha by mohla významne ovplyvniť klimatické podmienky v regióne.

Podľa správy portálu CNN tento inovatívny prístup predstavuje jeden z možných spôsobov, ako bojovať proti globálnemu otepľovaniu. Projekt sa snaží nielen spomaliť, ale ideálne aj zastaviť súčasný trend topenia arktického ľadu. Vedci považujú tento krok za dôležitý v boji proti klimatickej kríze, ktorú spôsobila ľudská činnosť.

Dramatický úbytok arktického ľadu

Klimatická kríza zanecháva výrazné stopy v Arktíde. Masívne spaľovanie fosílnych palív spôsobilo za posledných 40 rokov drastický pokles množstva pevného ľadu. Merania ukazujú alarmujúci 95-percentný úbytok od osemdesiatych rokov. Súčasný ľadový pokryv pozostáva prevažne z mladého, tenkého ľadu. Odborníci bijú na poplach a predpovedajú možné vymiznutie arktického ľadu už do roku 2030.

Miznutie ľadovej pokrývky predstavuje globálnu hrozbu. Biely ľadový povrch funguje ako prírodné zrkadlo – odráža slnečné žiarenie späť do vesmíru a prirodzene ochladzuje našu planétu. Keď ľad zmizne, tmavá hladina oceánu pohltí viac slnečnej energie. Tento proces vytvára nebezpečný reťazec udalostí.

Vedci pozorujú nebezpečný kolobeh. Čím viac sa planéta zohrieva, tým rýchlejšie sa ľad topí. Zároveň platí, že čím viac ľadu zmizne, tým rýchlejšie sa Zem zohrieva. Tento proces sa neustále zrýchľuje a vytvára začarovaný kruh, ktorý ohrozuje klimatickú stabilitu celej planéty. Bez okamžitých opatrení hrozí nenávratné poškodenie arktického ekosystému.

Koniec otravným radom: Až 95 % Slovákov teraz dostane za obaly peniaze priamo na účet

Inovatívny systém na obnovu arktického ľadu

Real Ice prináša revolučné riešenie pre arktický ľad. Výkonný riaditeľ Andrea Ceccolini vysvetľuje princíp ich technológie – elektrické ponorné čerpadlá vyťahujú morskú vodu na povrch existujúceho ľadu. Prirodzené mrazy potom premenia túto vodu na novú vrstvu pevného ľadu. Tento jednoduchý, ale účinný systém môže významne prispieť k obnove ľadovej pokrývky.

Spoločnosť už dva roky intenzívne testuje svoj systém. Prvé skúšky začali na Aljaške, kde overovali odolnosť zariadenia v extrémnych mrazoch. Začiatkom roka 2024 presunuli svoje aktivity do kanadskej zátoky Cambridge Bay. Systematické testovanie v rôznych podmienkach pomáha optimalizovať celý proces.

Výsledky prvých testov prinášajú nádej. Ceccolini informuje o úspešnom pokrytí 4 000 metrov štvorcových, kde za päť mesiacov vytvorili dodatočnú 50-centimetrovú vrstvu ľadu. Najnovšie testy v Cambridge Bay už pokrývajú plochu 40 000 metrov štvorcových. Za prvých desať dní zaznamenali nárast hrúbky ľadu o 10 centimetrov.

Shaun Fitzgerald z Centra pre obnovu klímy na univerzite v Cambridgi, ktorý spolupracuje na projekte, hodnotí prvé výsledky pozitívne. Očakávajú nárast hrúbky ľadu medzi 40 až 80 centimetrami. „To je iba začiatok,“ zdôrazňuje Fitzgerald, ale zároveň pripomína potrebu ďalších testov a zberu údajov pre komplexné zhodnotenie účinnosti tejto metódy.

Revolučný záchranný plán

Real Ice plánuje nasadiť modernú technológiu do boja s topením ľadu. Ich vízia počíta s flotilou dvojmetrových podvodných dronov. Tieto stroje budú využívať ekologický vodíkový pohon a pomocou špeciálnych vrtákov vytvoria otvory v ľade zospodu. Andrea Ceccolini predpokladá nasadenie približne pol milióna takýchto zariadení. Pri ich rozmiestnení budú dbať na ochranu migračných trás zvierat a lodnej dopravy. Celý proces implementácie by mal trvať osem až desať rokov.

zdroj: Freepik/@r3dmax

Finančná náročnosť projektu dosahuje významné čísla. Ročné náklady na posilnenie ľadovej vrstvy v plánovanom rozsahu milióna štvorcových kilometrov sa pohybujú medzi 5 až 6 miliardami dolárov. Ceccolini však verí, že táto investícia prinesie želané výsledky. Podľa jeho slov takto rozsiahla plocha dokáže efektívne spomaliť a možno aj zvrátiť súčasný trend úbytku letného arktického ľadu.

Startup v súčasnosti funguje hlavne vďaka vlastnému kapitálu a podpore súkromných investorov. Do budúcnosti však hľadajú ďalšie zdroje financovania. Zvažujú možnosti zapojenia globálnych fondov alebo vládnych inštitúcií. Zaujímavou alternatívou sa javí aj systém „chladiacich kreditov“. V tomto modeli by firmy prispievali na obnovu ľadu ako kompenzáciu za svoje znečisťujúce aktivity.

Tento ambiciózny projekt predstavuje jedinečný prístup k riešeniu klimatickej krízy. Kombinuje moderné technológie s prirodzenými procesmi zamŕzania morskej vody. Automatizované drony by mohli priniesť revolúciu v ochrane arktického ľadu a pomôcť v boji proti globálnemu otepľovaniu.

Kritické hlasy projekt spochybňujú

Vedecká komunita vyjadruje vážne obavy z projektu Real Ice. Liz Bagshawová z Bristolskej univerzity označuje tento prístup za „veľmi sporný“. Upozorňuje na možné ekologické riziká a považuje takéto zásahy za „morálne pochybné a eticky nezodpovedné“. Mnohí vedci sa obávajú, že projekt odvádza pozornosť od skutočného problému – spaľovania fosílnych palív.

Jennifer Francisová z Woodwellovho centra pre výskum klímy uznáva, že projekt môže lokálne posilniť ľad. Pochybuje však o dlhodobej účinnosti tejto metódy v boji proti klimatickej kríze. Desiatky vedcov zároveň varujú pred nepredvídateľnými následkami takýchto zásahov a zvýšenou ľudskou aktivitou v Arktíde.

Real Ice bráni svoj prístup argumentom o prírodných procesoch. Andrea Ceccolini pripúšťa možné zmeny v morskom prostredí, napríklad v raste rias. Verí však, že celkové dopady zostanú minimálne. Zdôrazňuje, že nečinnosť by priniesla oveľa dramatickejšie následky.

CNN zaraďuje tento projekt medzi viaceré kontroverzné návrhy na záchranu polárnych oblastí. Medzi ďalšie patria napríklad podvodné ochranné „opony“ alebo využitie sklenených guličiek na odrážanie slnečného žiarenia. Budúcnosť projektu závisí od preukázania jeho účinnosti a bezpečnosti pre ekosystém.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti