Prekvapujúci víťaz Krajiny roka: Pád diktátorky a pokrok smerom k liberálnejšej vláde

Každý rok v decembri britský magazín The Economist vyberá „krajinu roka“. Titul neudeľujú najbohatšej, najšťastnejšej alebo najcnostnejšej krajine, ale tej, ktorá za posledných 12 mesiacov dosiahla najväčší pokrok. Za rok 2024 si túto poctu vyslúžil Bangladéš, a to vďaka zosadeniu diktátorky a odvážnym krokom smerujúcim k liberálnejšej vláde.

Tento prestížny titul v minulosti získali krajiny ako Kolumbia (za ukončenie občianskej vojny), Ukrajina (za odolávanie nevyprovokovanej invázii) či Malawi (za demokratizáciu). Minulý rok cenu získalo Grécko za ukončenie dlhodobej finančnej krízy a znovuzvolenie rozumnej centristickej vlády. Tento rok si však prvenstvo vybojoval Bangladéš, pričom za ním nasledujú krajiny ako Sýria, Poľsko, Juhoafrická republika a Argentína.

Pád diktátorky a nádej na lepšiu budúcnosť

Bangladéš sa v roku 2024 vydal na cestu zmien, ktoré vyvrcholili v auguste masovými protestmi vedenými študentmi. Tie donútili odstúpiť Šejku Hasinu, ktorá krajine vládla viac ako 20 rokov. Hasina, kedysi symbol rýchleho ekonomického rastu, sa postupne stala synonymom represie – zmanipulovala voľby, väznila politických oponentov a nariadila bezpečnostným zložkám násilne potláčať protesty.

Letná vlna demonštrácií, ktorá prerástla podľa BBC do najkrvavejšieho obdobia od nezávislosti Bangladéša v roku 1971, si vyžiadala životy viac ako 1 000 ľudí. Hasina utiekla do Indie a odvtedy nebola videná na verejnosti.

Bangladéšsky Medzinárodný trestný tribunál (ICT) však na ňu 17. októbra vydal zatykač za údajné „zločiny proti ľudskosti“. Súd tvrdí, že Hasina bola hlavnou architektkou masového vraždenia demonštrantov v júli a auguste 2024.

Indická vláda, ktorá Hasine poskytla útočisko, čelí tlaku novej bangladéšskej technokratickej vlády, aby ju vydala na trestné stíhanie. Hoci medzi krajinami existuje bilaterálna dohoda o extradícii, klauzula umožňuje odmietnuť vydanie, ak má trestný čin „politický charakter“.

Vianočné trhy vo Švajčiarsku

GALÉRIA+ 18

Napriek desivým udalostiam Bangladéš ukázal nádej na pozitívnu zmenu. Dočasná technokratická vláda na čele s Muhammadom Yunusom, nositeľom Nobelovej ceny za mier, obnovila poriadok a stabilizovala ekonomiku. Tento prechod, podporovaný študentmi, armádou, podnikateľmi aj občianskou spoločnosťou, priniesol zatiaľ pokojné obdobie, no čakajú ho náročné výzvy.

V roku 2025 bude musieť Bangladéš obnoviť vzťahy s Indiou a rozhodnúť o termíne volieb. Súdy musia získať neutralitu a opozícia dostatočný priestor na organizáciu. Navyše krajina stále čelí hrozbám islamského extrémizmu a korupcie.

Sýria na druhom mieste 

The Economist ocenil viacero krajín, ktoré v roku 2024 dosiahli významný pokrok. Sýria získala druhé miesto za zosadenie Bashara al-Assada, čím sa ukončila polstoročná dynastická diktatúra. Nový režim prináša zmiešané nádeje, keďže dominantný Hayat Tahrir al-Sham má islamistickú minulosť.

Poľsko zaujalo snahou vlády Donalda Tuska obnoviť demokratické inštitúcie po rokoch autoritárskeho vedenia. Jeho kroky posilnili postavenie krajiny v Európe, no čelí výzvam v zahraničnej politike. Južná Afrika ukázala zmenu, keď po voľbách stratila Africká národná strana dominanciu. Nová koalícia s Alianciou za demokraciu dáva nádej na riešenie korupcie a ekonomických problémov.

Argentína prekvapila radikálnymi reformami prezidenta Javiera Mileiho, ktorý znížil infláciu a stabilizoval ekonomiku. Napriek pozitívnym krokom však čelí výzvam na zachovanie verejnej podpory. Tieto krajiny sú dôkazom, že aj náročné reformy môžu viesť k výrazným zmenám.

The Economist však ocenil prvým miestom Bangladéš za schopnosť zbaviť sa autoritárskeho režimu a vydať sa cestou liberálnejšej budúcnosti. Krajina so 175 miliónmi obyvateľov ukázala, že je pripravená čeliť výzvam a vybudovať spravodlivejšiu spoločnosť. Napriek všetkým rizikám je tento titul zaslúženou poctou za odvahu a odhodlanie.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie