Expert varuje: Odolnosť baktérií na antibiotiká je časovaná bomba. Na infekcie môže zomrieť 39 miliónov ľudí

  • Príčinou je nadmerné používanie antibiotík v humánnej a veterinárnej medicíne
  • Prispievajú k tomu aj kolabujúce zdravotnícke systémy
antibiotika
Podľa rakúskeho experta z Lekárov bez hraníc predstavuje odolnosť baktérií na antibiotiká časovanú bombu, ktorá si vyžiada obrovské straty na životoch. Unsplash/Roberto Sorin,lizgrin
  • Príčinou je nadmerné používanie antibiotík v humánnej a veterinárnej medicíne
  • Prispievajú k tomu aj kolabujúce zdravotnícke systémy

Rakúsky portál Oe24.at informuje o tom, že podľa najnovších zistení Marcusa Bachmanna z rakúskych Lekárov bez hraníc antibiotická rezistencia neúmerným spôsobom postihuje ľudí v krajinách s nízkymi príjmami a tých, ktorí potrebujú humanitárnu pomoc.

Bachmann sa opiera o nedávno zverejnenú správu organizácie, pre ktorú pracuje. Hlavnými hnacími silami „tichej pandémie“ rezistencie na antibiotiká v týchto prostrediach podľa rakúskeho portálu sú konflikty a vysídľovanie, dôsledky klimatickej krízy a kolaps zdravotných systémov, zdôrazňuje rakúsky lekár.

Do roku 2050 by viac ako 39 miliónov ľudí na celom svete mohlo zomrieť na infekcie antimikrobiálnej rezistencie (AMR). Podľa nedávnej štúdie uverejnenej v mimoriadne prestížnom lekárskom časopise The Lancet (Global burden of bacterial antimicrobial resistance 1990 – 2021: A systematic analysis with forecasts to 2050) by takéto patogény mohli zohrávať úlohu v prípade ďalších 169 miliónoch úmrtí.

Spúšťačmi sú konflikty či kolabujúce zdravotné systémy

Ďalší rakúsky portál News.at taktiež cituje Bachmanna. Podľa neho zohrávajú dnešné zbraňové systémy úlohu pri hlavných hybných silách konfliktov a vysídľovaní identifikovaných v správe Lekárov bez hraníc. Tie spôsobujú masívne poranenia mäkkých tkanív a popáleniny, „ak ľudia vôbec prežijú. Šrapnel, ktorý preniká do tela, najmä s ťažkými kovmi, vytvára rany, ktoré sú dokonalou živnou pôdou pre rozvoj antimikrobiálnej rezistencie,“ objasnil sympatický lekár.

„Konflikt tiež spôsobuje vysídlenie,“ pokračoval Bachmann, ktorý bol pred niekoľkými týždňami bol vo východnom Čade. Odtiaľ ľudia utiekli zo Sudánu a „kde sú utečenecké tábory spútané reťazami. Len nám sa darí zabezpečiť ľuďom dostatočné množstvo pitnej vody,“ dodal. Mnoho ľudí v malom priestore so zlými hygienickými podmienkami podporuje aj infekcie a v dôsledku toho aj antimikrobiálnu rezistenciu.

Najohrozenejšie sú ženy a deti 

Ďalším dôležitým faktorom je klimatická kríza. Najväčším táborom pre vnútorne vysídlených ľudí v Bentiu v Južnom Sudáne je už dlhší čas v dôsledku klimatických zmien a historických zrážok ostrov v rámci obrovského jazera, kde predtým bola suchá zem, poznamenal Bachmann. Produkovať čistú pitnú vodu je takmer nemožná úloha, ale je to takmer možné. Otázka znie: „Ako sa zbavíte odpadovej vody?“ Existuje totiž veľa fekálno-orálnych infekcií. „Mnohé z týchto zárodkov sú už rezistentné, niektoré sú multirezistentné,“ doplnil.

Treťou hlavnou hybnou silou antimikrobiálnej rezistencie v humanitárnom prostredí sú zdravotné systémy a nepravidelná. Respektíve nekoordinovaná a náhodná liečba antibiotikami. „Okrem toho nám aj dochádzajú antibiotiká,“ zdôraznil rakúsky lekár.

Podľa správy Lekárov bez hraníc (Médecins Sans Frontières/MSF) sú rezistenciou na antibiotiká ohrozené v prvom rade ženy a deti. Najmä novorodenci a vážne podvyživené deti, ako aj zranení vo vojne. Správa MSF vyzýva na zvýšené úsilie poskytnúť postihnutým ľuďom účinné lieky a nové triedy antibiotík, a to aj na regulačnej úrovni.

„Spomínaná štúdia  Lancetu predpokladá, že nových antibiotík bude dostatok. Extrémne vysoký predpokladaný počet úmrtí na AMR do roku 2050 je z môjho pohľadu veľmi, veľmi optimistický predpoklad. Ten vychádza z toho, že budeme mať dostatok rezervných antibiotík,“ vysvetlil Bachmann.

Argumentácia Bachmanna spočíva v tom, že spoločnosti investujúce do antibiotík síce môžu uvádzať na trh nové a nové produkty. Ale to vyústi vo vyššie ceny pre pacientov, pretože žiadna generiká sa nemôžu objaviť na trhu skôr ako za dva roky. A preto Lekári bez hraníc navrhujú dotovať priamo výskum antibiotík s povinnosťou sprístupniť potrebné lieky všetkým postihnutým: „Prípadne sa môžu stanoviť cenové limity“, doplnil Bachmann. Situácia je podľa jeho slov veľmi naliehavá. „Je to časovaná bomba, na ktorej sedíme,“ uzavrel.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: Oe24, News, The Lancet

Najnovšie videá

Trendové videá