Ivana Maleš: Vieme žiť udržateľnejšie. Udržateľný život s minimálnym dopadom na tvoje okolie nie je sen

Hneď na začiatku začnem vašim citátom: “Náš súčasný model získavania, spracovávania, využívania a likvidácie predstavuje definíciu neudržateľnosti”. Do kedy budeme natoľko hnaný predstavou zisku, že budeme ignorovať červené signály?

Do veľkej miery si naša spoločnosť súčasnú situáciu uvedomuje. Preto aj vznikajú nové koncepty, ako napríklad zelené hospodárstvo a cirkulárna ekonomika (na Slovensku sa používa termín obehové hospodárstvo). EÚ si je vedomá svojej závislosti na dovoze surovín, ktoré potrebujeme na výrobu všetkých výrobkov pre obyvateľov. A zároveň si uvedomuje absurdnosť v tom, že by sme tieto suroviny po ich použití skládkovali, alebo spaľovali. Preto vznikla potreba zmeniť lineárnu ekonomiku na cirkulárnu. Oproti lineárnej ekonomike, cirkulárna sa sústreďuje na kvalitný dizajn, používa odpady ako zdroj a v rámci nej firmy uprednostňujú poskytovanie služieb ako predaj produktov.

Dnes už existuje veľa príkladov firiem, obcí a rôznych komunít, ktoré nám dávajú veľmi dobré príklady z praxe, ako sa to dá a že je tento spôsob fungovania spoločnosti udržateľný. Okrem environmentálneho aspektu tieto riešenia prinášajú aj ekonomické výhody a aj ekoinovácie sa posunuli za posledné roky oveľa viac vpred. Sú oveľa dostupnejšie a lacnejšie – návratnosť pri investícii do týchto riešení je oveľa kratšia. Prinášajú nové pracovné miesta, ktoré takýmto spôsobom ovplyvňujú aj daňové a odvodové systémy. V Nórsku minulý rok zamestnali v sektore, ktorý sa venuje cirkulárnej ekonomike 40 000 ľudí, vo Francúzsku tiež. V Španielsku vznikajú celé reťazce tzv. repair centier, ktoré dávajú tisícom ľuďí prácu. Neohovoriac, že z environmentálneho pohľadu sú tieto investície neporovnateľne udržateľnejšie ako tradičné technológie.

Bohužiaľ na druhej strane je veľké množstvo korporácií, ktoré profitujú z ťažby nerastných surovín a majú vplyv na rozhodnutia politikov, a tak vzniká neustále aj protistrana, ktorá spochybňuje merateľné dopady klimatických zmien. Čo je dosť absurdné.

Zdroj: archív I. Maleš

Mám niekedy pocit, že to je taký začarovaný kruh. Firmy “zneužívajú” neznalosť a ignoranciu ľudí, čo na druhej strane tieto firmy ženie k ešte väčšej produkcii. Ako sa podľa teba dá z tohto kruhu vyjsť?

Za posledné roky nastal určitý posun. Firmy si uvedomujú svoju zodpovednosť nielen za to, koľko odpadu produkujú, ale aj aký dopad na životné prostredie a svojich pracovníkov má produkcia ich výrobkov. Spotrebitelia tiež cítia potrebu nakupovať veci inak. Nebaví ich nakupovať veci, ktoré im vydržia krátko, pokazia sa, zlomia, musia ich celé vyhodiť a kúpiť si novú vec. Myslím, že vzniká potreba zmeniť správanie jednej aj druhej strany.

Teraz sa oplatí skôr investovať do dizajnu vecí, ktoré vydržia dlho, dajú sa opraviť, upcyklovať, ich časti vymeniť, zrecyklovať.  V tomto je aj budúcnosť rastu firiem, ktoré nebudú produkovať viac tovaru, ktoré nikto nekúpi. Lepšie bude investovať do dizajnu výrobkov, ktoré majú dlhú životnosť a do práce pre ľudí v oblasti opráv, upcyklácie a koniec koncov aj recyklácie jednotlivých komponentov.

Už len Malta je horšie v triedení a recyklácii odpadov v EÚ ako my. Čím to je, že takto zaostávame? Sme tak ignorantní alebo málo informovaní?

Nedávala by som všetkých ľudí do jedného vreca. Je množstvo ľudí, ktorí robia veľa preto, aby sa táto situácia zmenila – mnoho našich kolegov z rôznych neziskových organizácií, organizácia zodpovednosti výrobcov, firiem, pracovníci v obciach či pracovníci ministerstva životného prostredia robia veľmi dobrú prácu, aby sa veci pohli dopredu. Ide to však veľmi pomaly.

Potom sú jednotlivci, ktorí pre to tiež robia veľa, doma žijú takmer „zero waste“, o čom sa veľmi málo hovorí a snažia sa zmeniť situáciu vo svojich rodinách a najbližšom okolí. Tiež ľudia, ktorí triedia, ale nemajú dostatok informácií, ako to robiť dobre – toto je väčšina ľudí. Nemajú dostatočne informácií, čo sa týka separácie napríklad čo môžu vhodiť, do ktorej nádoby a nakoniec vyhodia odpad do čiernej nádoby, ktorá automaticky ide na skládku.

Zdroj: archív I. Maleš

Často počúvame, že škandinávske krajiny alebo Holandsko sú naozaj ukážkové príklady v oblasti ochrany životného prostredia odzrkadleného na životnom štýle. Čím to je? Je ich legislatíva tak nastavená?

So všetkými krajinami EÚ máme spoločné ciele recyklácie – 50% recyklovaného odpadu do roku 2020. To je náš najbližší cieľ a tie ciele sa budú ďalej sprísňovať. Celkový priemer únie je 46%, u nás sa odhaduje 8-12% (podľa niektorých štatistík 20%). Stále skládkujeme viac ako 66% našich odpadov. Vieme, že tieto krajiny sú ďaleko pred nami.

Nie je to o peniazoch investovaných do infraštruktúry. Slovensko investovalo viac ako 700 miliónov EUR do rozvoja odpadového hospodárstva – infraštruktúra nie je ideálna, ale to sa ešte dá dobudovať. Čo veľmi chýba je adresnosť v oblasti odpadov. Mám tým na mysli, že vieme presne koľko kto produkuje odpadov. A podľa toho by sa mali platiť poplatky za odpady. V zahraničí to funguje. Je to tzv. Pay as you Throw systém (PAYT). Prečo platíme za elektriku, vodu a plyn, koľko spotrebujeme a za odpady platíme rovnako bez ohľadu na to, koľko triedime alebo vyprodukujeme?

Chýba aj efektívna osveta – niečo, čo by z triedenia, kompostovania urobilo trend, ktorý sa ľuďom páči, čo by si osvojili, ako niečo úplne prirodzené pre ich každodenný život. To je ten rozdiel oproti iným krajinám, ako spomínaš. Ja sa toto snažím robiť prostredníctvom môjho blogu Nezmar – naša rodina žije takmer zero waste, ale pritom sme úplne normálna trojčlenná rodina, ktorá žije vo veľkom meste, chodíme do práce, dcéra do škôlky. Nakupujeme potraviny, drogériu, oblečenie…všetko čo potrebujeme a tento spôsob nás vôbec neoberá o komfort. Práve naopak doma nemáme žiadne nepotrebné veci.

Minule sa mi stala taká vec – ja bývam v Bratislave v zástavbe rodinných domov, kde máme všetci spoločné stojisko na triedený zber na jednom mieste. Chodia tam všetci, čo bývajú okolo. Minule tam ráno zastalo luxusné auto a z neho vystúpil pán v krikľavej bunde a slnečných okuliaroch a elegantná pani v kabáte vo veľmi vysokých opätkoch. Otvorili kufor auta a tam pekne vytriedené plasty, papier, fľašky. Všetko pekne pohádzali do jednotlivých farebných nádob, zavreli kufor, nasadli do auta a odišli. Vtedy mi bolo veľmi ľúto, že som ich nepoprosila, či si ich môžem odfotiť. Lebo ma veľmi potešili. Potrebujeme dávať viac pozitívnych príkladov o ľuďoch, čo to robia.

O tebe je známe, že si za posledné tri roky nevyprodukovala takmer žiadny odpad. Aká bola tvoja cesta k udržateľnému životnému štýlu? Viedli ťa k tomu tvoji rodičia?

Mama je chemička a otec matematik, takže ten vzťah k prírodným vedám tam bol od malička. Mama mi všetko o čom sme sa rozprávali vysvetľovala cez chemické zloženia a reakcie, no a mňa veľmi fascinuje dodnes, koľko vecí sa dá takto popísať. Veľa z toho využívam aj v práci, aby som veciam lepšie rozumela. Na gymnáziu som bola členkou ekologického krúžku a keď som sa rozhodovala kam na vysokú, tak som si spontánne vybrala odbor Environmentalistika, Vnútorne som cítila, že to je to, čo chcem v živote robiť.

Cestu k tzv. „zero waste“ som volila postupne. Začala som s tým ešte v roku 2007, keď som robila na koncepcii „zero waste“ pre jeden región na Slovensku. Vtedy som skúšala, kde sú hranice u nás, myslím v domácnostiach. Triedili sme doma odpad (papier, plasty, sklo, kovy, nápojové kartóny), ale veľký skok u nás urobilo domáce kompostovanie. Kúpili sme si záhradný kompostér a odvtedy sme prakticky prestali vynášať smeti do čiernej nádoby. Sami sme neverili, že to urobí až taký veľký rozdiel.

Ale ako to býva zvykom, človek, keď dosiahne určitú hranicu, má potrebu posunúť ju ďalej. Tak sme sa doma pustili do nakupovania bez obalov (pred asi 4 rokmi) a to dolaďujeme pomaly až po „nulu“ ešte dnes. Niečo stále nevieme kúpiť bez obalu (napríklad maslo, cestoviny). V Bratislave sa toho za posledné obdobie veľa zmenilo – máte už veľa možností nakúpiť čapovanú drogériu, bezobalové potraviny, obchodníci na trhu vám ochotne zabalia aj syry do vlastnej nádoby. Bezobalové potraviny kúpite aj on-line. Nevýhodou zatiaľ je, že sa nedajú všetky tieto potraviny nakúpiť na jednom mieste, ale to sa časom určite zmení.

foto :archív Iva Maleš

Založila si Inštitút Cirkulárnej ekonomiky. Čo presne v inštitúte robíte?

Áno, som spoluzakladateľkou tejto neziskovej organizácie. Spolu s Petrou Csefalvayovou a Katarínou Bednárikovou. S Petrou a Katkou sa poznáme veľmi dlho, a práve sme oslávili 10 rokov založenia našej konzultačnej spoločnosti, ktorá sa zameriava na environmentálny manažment.

Pred dvoma rokmi sme mali pocit, že to chce zmenu, že sa potrebujeme profesne niekam posunúť. V tom čase prišla na Slovensko Diana den Held – jeden z top konzultantov v oblasti cirkulárnej ekonomiky z Holandska. Stretli sme sa s ňou na jej workshope a pri práci s ňou sme pochopili, že to je presne to, čomu sa chceme venovať ďalších niekoľko rokov. Ale nechceli sme to už robiť iba v rámci konzultačnej činnosti, rozhodli sme sa preto založiť neziskovú organizáciu, nakoľko nám táto forma organizácie umožňuje pracovať úplne inak. Na tom seminári sa spolu s nami zúčastnila aj Soňa Jonášová, zakladateľka českého Institutu cirkulární ekonomiky. Veľmi dobre sme si rozumeli, a tak sme sa po nejakom čase diskutovania a premýšľania rozhodli založiť organizáciu s rovnakým názvom (aj keď majetkovo a finančne nie sme prepojené).

Petra spolupracuje hlavne so súkromným sektorom. Prioritne sa venuje ekoinováciám v rôznych sektoroch, jej obľúbenou témou sú tzv. repair centrá a ekoinovácie v stavebníctve a textilnom priemysle. Veľmi ju zaujíma ekodesign a tomu sa prioritne chce v budúcnosti venovať. Katka sa zameriava tiež na ekoinovácie, ale skôr v ich informatizácii. To je veľmi zaujímavé, keď vieme merať výsledky našej práce, ktorá je častokrát rutinná a aj neviditeľná. V tom je určite budúcnosť, lebo ekoinovácie potrebujú merateľné výsledky, aby sa ich ľudia nebáli implementovať.

Veľkú posilu u nás predstavujú však ešte 2 členky: Katarína Hrdličková a Martina Luptáková. Neviem si bez nich predstaviť, ako by sme zvládli ten nápor práce. Katka sa venuje vzdelávaniu, ale ochotne pomôže s akýmkoľvek projektom a Maťa je naša stážistka, ktorá sa po rokoch štúdia ekodesignu v Británii vrátila na Slovensko a zakotvila u nás. Tomu sa veľmi tešíme a celému tímu je neskutočne nápomocná.

Ja najviac spolupracujem so samosprávami na ich koncepciách v odpadovom hospodárstve. Robím to aj v spolupráci s expertmi z iných organizácií. Ale robím aj fundraising projektov a komunikáciu (píšem články, blogy). Mojim srdcovým projektom je spolupráca s oz. Punkt na Dobrom trhu. Rozhodli sa stať prvým podujatím, ktoré bude mať „0“ odpadov. Spoločne pripravujeme celý koncept a pre mňa je to veľmi ojedinelý a zaujímavý projekt.

Čo je hlavným posolstvom, ktoré by ste chceli šíriť medzi ľuďmi?

Hlavným posolstvom je, že každodennými malými krokmi a rozhodnutiami vieme urobiť veľké zmeny. Každý z nás. Aj doma aj v práci, vo firme, vo verejných priestoroch. Hlavne sa nemusíme vzdať nášho komfortu a môžeme žiť oveľa lepšie ako dnes. Musíme ľuďom ukázať obraz o tom, ako veci fungujú a prečo je nutné zmeniť lineárnu ekonomiku na cirkulárnu. Lebo bez celkového obrazu o situácii si ľudia nevedia úplne predstaviť, ako to funguje dnes a prečo by sa vôbec niečo malo zmeniť.

Hlavne treba používať lokálne príklady – to čo sa deje v iných vzdialených krajinách je ľuďom veľmi vzdialené, aj keď naše správanie má priame dopady na to čo sa tam deje. V týchto dňoch vyjde aj náš prvý verejný dokument o týchto príkladoch – bude to on-line brožúra, ktorá bude dostupná úplne všetkým. V nej bude opísaná celá problematika, názory odborníkov, ale aj množstvo príkladov, ako sa to podarilo rôznym subjektom u nás a v zahraničí. Sami sme neverili, koľko dobrých príkladov už existuje a už si robíme zoznam, koho dáme do brožúry, ktorá vyjde o rok.

Zdroj: archív I. Maleš

Táto téma je veľmi dobre známa úzkej skupine ľudí, ktorí sa aktívne zaujímajú o problematiku. No toto nie je skupina, ktorá potrebuje dostupné informácie o udržateľnom životnom prostredí. Akým spôsobom šírite myšlienky ďalej k menej informovaným ľuďom?

Príkladmi z našich projektov a projektov našich kolegov zo Slovenska a zahraničia. Robíme fyzické analýzy odpadov (doslova vysypeme obsah čiernych nádob a triedime ich). Na základe toho vyhodnocujeme, ktoré sú problémové komodity, na čo sa treba zamerať pri ďalších aktivitách.

Organizujeme prednášky, semináre, workshopy pre rôzne skupiny ľudí a tam im ich predstavujeme. Veľa o tom píšeme, hovoríme s odbornou aj laickou verejnosťou. Workshopy pre verejnosť sú veľmi zaujímavé. Ľudí to zaujíma. Chodia tam, pýtajú sa. Je vidno, že ich to trápi a chcú s tým niečo urobiť. Ľudia dnes veľa cestujú a vidia, ako to funguje v zahraničí, tak by to sami chceli zmeniť aj na Slovensku.

V rámci našej práce robíme osvetu aj v kultúrnych domoch v malých obciach. Osvietení starostovia majú snahu tvoriť menej odpadu a organizujú rôzne aktivity, na ktoré potom prizývajú aj nás.

Máš pocit, že sa záujem na Slovensku o udržateľnejší životný štýl zlepšuje? A sú tieto získané informácie aj privedené nakoniec do praxe?   

Áno, nastal určitý posun za posledné asi 2 roky. 22. marca budem mať prednášku v KC Dunaj o tejto téme a necelý mesiac pred podujatím sme vypredali! Prednáška o odpadoch, kto by to kedy čakal?! (smiech)

21.3. na Slovensko príde aj Bea Johnoson, ktorá je guru v téme ako žiť každodenný život bez odpadu a bude mať prednášku v Nu Spirit Clube. Aj toto podujatie je takmer vypredané, takže evidentne o to záujem je, ľudia hľadajú informácie. A postupne sa nám ozývajú ľudia z iných miest, v máji chystáme podobnú akciu v Nitre.

Vysoké školy majú záujem o workshopy a diskusie, firmy o workshopy pre zamestnancov. Veľa ľudí nám po našich workshopoch píše, že si kúpili kompostér a časom zmenili zvoz odpadu z týždenného na dvojtýždňový. A že aké je kompostovanie super, ľudia sa ho nemusia báť. Alebo začali chodiť nakupovať bezobalovo. Alebo píšu rôzne príhody ako dotrieďovali doma odpad, lebo si na niečo z workshopu spomenuli.

Zdroj: archív I. Maleš

Ktorý región na Slovensku je najlepší v recyklácii a triedení odpadov?

Podľa dostupných a aj našich vnútorných štatistík je to naozaj rôzne – niektoré regióny lepšie triedia papier, iné plasty, alebo sklo. V každom regióne je obec, ktorá dosahuje mimoriadne výsledky a tie sú dobrým príkladom pre ostatné obce. Všetky majú spoločné jedno a to, že si urobili najprv analýzu odpadov a podľa toho si nastavovali koncept a ciele. A preto aj majú lepšie výsledky, lebo sa systematicky tejto oblasti venovali a zamerali sa na výsledky, ktoré im priniesla analýza. Čiže svoje aktivity vedeli nastaviť viac cielene a tak aj investovali do riešení, ktoré im priniesli výsledky.

Tvoja práca je naozaj náročná a predpokladám, že niekedy aj frustrujúca, keď vidíš situáciu okolo nás. Kde teda berieš motiváciu, aby si stále pokračovala?

Mám šťastie na ľudí okolo seba. A to je pre mňa to najdôležitejšie. Keď sa mi zdá, že to nejde, tak sa vždy nájde niekto, kto ma nasmeruje, aby som skúsila veci inak. Niektoré veci nám nevyšli, ale to nie je dôvod na to, aby sme to vzdali.

Stále sa snažím hovoriť o tom, čo sa podarilo a kde sa to podarilo. Uvádzať dobré príklady, ako sa to dá. Veľa si čítam články, rôzne štúdie, sledujem štatistiky, veľa sa s ľuďmi o tom rozprávam. Nechcem poukazovať iba na problémy, ale aj na riešenia – lebo to je to, čo aj od nás ľudia chcú, aby sme im povedali, ako sa to dá robiť lepšie. Je však aj mnoho príkladov, ako boli dobré projekty prekazené korupciou alebo boli zbytočne nafúknuté. A toto je to, čo mňa najviac zasahuje, lebo viem, že tu sa moje argumenty strácajú.

No a potom samozrejme doma, kde človek rieši úplne iné veci. Keď prídete domov a okolo krku sa vám hodia malé ručičky so slovami „Pozri mami, aha čo mám!“ tak okamžite vypadnete z tých problémov v práci. Vtiahne vás to do inej reality, kde naberiete sily.

Zdroj: archív I. Maleš

Nakoniec nám povedz, ktorá je tvoja najobľúbenejšia slovenská eko-friendly firma?

Hmmm…je ich veľa (smiech). Určite JRK Waste Management – je to skvelý tím mladých ľudí, ktorí denno denne robia mravenčiu prácu na to, aby sa Slovensko posunulo v tejto oblasti vpred. Páči sa mi aj to čo robí platforma Solved. Aj my sme súčasťou ich tímu konzultantov a vždy je zážitok robiť s nimi. Priatelia Zeme – SPZ, ktorí robia skvelú odbornú prácu a ich si veľmi vážim.

Potom firmy ako Green Way, GreenCoop Slovensko, malé spoločnosti a iniciatívy ako CILA, Príjemné veci, Ecoterra, Bez odpadu Waste Busters, Zelená Hliadka….Kamaráti Dobrožrúti, ktorí majú prvý koncept „zero waste“ pre ich výrobňu na Slovensku. Ale aj príklady veľkých firem ako Peugeot, Kia alebo Volkswagen, ktoré už zaviedli „zero waste“ koncepty pri ich výrobe. A teraz aj Dobrý trh, ktorý 22.4.2017 na Jakubáku bude prvým „zero waste“ podujatím na Slovensku.