Pavol Čekan je Slovák stojaci za prelomovým objavom v oblasti diagnostiky rakoviny

Ako študent ste sa nedostali na štúdium medicíny na Slovensku ale zato na Island áno? Aký je za týmto príbeh?

Keďže už ako gymnazista v Prešove som sa zaujímal prevažne o chémiu a biológiu a zúčastňoval som sa chemických olympiád a korešpondenčných seminárov, bolo pre mňa logické ísť študovať medicínu. Navyše som sníval, že raz budem pracovať v biomedicínskom výskume. V čase, keď som išiel na prijímačky na medicínske štúdium, hlásilo sa nás asi 3500 tisíc študentov a na Slovensku mame iba tri fakulty. Šance boli nízke a ja som sa medzi najlepších nedostal. Na Islande to bolo trochu iné. Mal som šťastie, na medicínu som sa dostal, ale žiaľ, dlho som tam nevydržal kvôli mojej jazykovej nevybavenosti, keďže všetky učebnice boli v angličtine, výuka v islandštine a mne stále najlepšie išla moja rodná reč.

zdroj fotografie:multiplexdx.com

Aký je častý mýtus, ktorý si ľudia myslia o liečbe rakoviny?

Sú dva mýty. Jeden, že liečba rakoviny nie je možná a druhy, že existuje nejaký super liek na všetky druhy rakovín, ktorý už existuje, ale farma firmy ho nechce dať na trh kvôli ziskom. Ani jedna vec nie je pravda. Rakovina sa dá liečiť, hoc len v niektorých prípadoch. Ak sa rakovina diagnostikuje skoro, dá sa ľahko vyliečiť. Nie pri všetkých druhoch rakoviny, ale určíte v mnohých. Takže, ak sa dozviete, že máte rakovinu, to nemusí byt ešte koniec sveta, treba ju presne charakterizovať, a potom personalizovane liečiť. K tomu sa časom dopracujeme, Či to bude naša firma alebo niekto iný, tie nove, rýchle, špecifické a personalizované diagnostické testy tu raz budú, o tom som pevne presvedčený. A o super lieku, ten nikdy existovať nebude, pretože každá rakovina je iná a je ich strašne veľa druhov. Ale predpokladá sa, že v roku 2030 bude prístupných až takmer 1000 onkologických liekov, fakt bude z čoho vyberať, aby sme dokázali ľudí liečiť. V liekoch problém nevidím, ale vidím problém v tom, ako sa pristúpi k diagnostike a charakterizácií rakoviny. Tam vidím obrovské slabiny a nedostatky v dnešnej dobe.

zdroj fotografie:multiplexdx.com

Sú podľa vás naše medicínske školy schopné vychovať perspektívnych vedcov, ktorí budú schopní s poznatkami, ktoré tam získajú spraviť napríklad prelomový objav?

Teraz je vo svete veľmi moderne MD/PhD štúdium. Je to kombinácia medicíny, teda klinickej časti štúdiá a PhD, to jest vedeckej časti. Môžete si vybrať projekt v molekulárnej biológii, onkológii, mikrobiológií, virológii, patológii, atď. Keby som mal o 20 rokov menej, tak si vyberiem pravé toto štúdium. Na konci je možné si vybrať aj čisto klinickú kariéru alebo čisto iba vedeckú. Príde mi to ako strašne super nápad, že niekto, kto sa chce stať vedcom ma priamu skúsenosť s klinickou cestou výskumu a naopak. Toto priamo speje k prelomovým objavom. Dúfam, že niečo také, takáto študijná dvojkombinácia, príde čoskoro aj na Slovensko.

zdroj fotografie:archív:Pavol Čekan

Keď ste odchádzali zo Slovenska, bolo to s vedomím že raz sa chcete vrátiť naspäť?

Keď som odchádzal zo Slovenska na prelome rokov 97 a 98, tak som si myslel, že už sa nevrátim. Vtedy na Slovensku bola tak zlá politická a spoločenská nálada, že som neveril, že by sa to mohlo v krátkom čase zmeniť. No čoskoro som v ďalekom svete pochopil, že to „slovenská“ v sebe nedokážem zabiť. Proste som iný než ľudia z iných národov a takto vo mne rástla moja národná slovenská identita. To ma neskôr viedlo aj k tomu, že som začal veľmi tužiť po návrate domov a tato túžba mi zostala prakticky dalších 15 rokov a umocňovala sa tým, že som sa oženil za Marinu, Slovenku a mame troch synov (Ivana, Nikolaia a Alexa), ktorých sa snažíme vychovávať tak nejako po slovensky.

https://www.youtube.com/watch?v=W0KqoljGeGs

Ako sa robí veda v Spojených štátoch verzus na Slovensku.

Hmm, to je otázka na ktorú neexistuje krátka odpoveď. Moderna infraštruktúra sa dá zohnať a kúpiť aj na Slovensku, napr. skrze EÚ štrukturálne fondy. Ale v USA, navyše k tomu, zoženiete aj špičkových odborníkov, ktorých viete zaplatiť, ba sa k Vám aj budú hrnúť, pretože budú radi pracovať v silne kompetetívnom a špičkovom kolektíve či inštitúte, čo ich ako expertov prirodzene posúva dopredu. Na Slovensku nielenže odborníkov a expertov nevieme zaplatiť, ale ani neprídu, pretože nemajú s kým spolupracovať. Ak sa niektorí vrátia, tak je to výlučne, ako v mojom prípade, obrovská túžba vrátiť sa a budovať Slovensko aj za cenu straty vlastnej kariéry a úspechu v zahraničí. Takže najväčší rozdiel, ako sa robí veda v USA a na Slovensku je v ľuďoch, vedcoch a expertoch. Rozdiel je obrovský. Navyše, v USA, univerzity sú skôr privátne firmy než len škola chŕliaca absolventov. Žijú zo školného, z patentov, licencií, reklamy, z fund-rasingu a z príspevkov bývalých študentov-alumni. Na to majú vynikajúci finančný a marketingový manažment. V takomto prostredí sa robí inak, teda oveľa rýchlejšie, verejne obstarávanie, hľadanie ľudí pre dané pozície, marketing, publikovanie, atď. Na Slovensku toto musíme zmeniť a aspoň čiastočné sa priblížiť k US vysokoškolskému systému.

Aký je hlavný benefit, ktorý pacient získa ak podstúpi vyšetrenie vašou technológiou?

Hlavný benefit je, že sa spraví úplné presná a personalizovaná diagnostika, ktorá vyústi v správne nastavenie chemoterapie, to znamená, že tej chemoterapie dostane pacient presne toľko, koľko potrebuje na zahubenie nádora a nie, ako je to v dnešnej dobe, že je to buď málo (šanca, že sa rakovina vráti) alebo príliš veľa (šanca, že sa zbytočne zničí imunitný systém a pacient môže zomrieť).

zdroj fotografie:archív:Pavol Čekan

Čo bolo hlavným impulzom, vďaka ktorému ste sa dostali k tomuto nápadu?

Už ako študent na vysokej škole som sa pýtal, prečo toľko ľudí zomrie na rakovinu a ako je to možné, keď už žijeme v 21. storočí a hovoríme o modernej medicíne a biotechnológiách. Neskôr, keď som pracoval ako odborný asistent na Rockefellerovej Univerzite, tak som sa priamo dostal ku tkanivám onkologických pacientov. A mnohokrát som videl, že aj keď tkaniva vyzerali rovnako, tým pádom si pacienti prešli identickou liečbou, výsledky boli proste iné; niekto prežil, niekto nie, u niekoho sa ta istá rakovina objavila znova, u niekom niekde inde na inom orgáne a u niekoho vôbec. Tak sme to začali skúmať viac podrobne na molekulárnej úrovni a zistili sme, že už na začiatku, pri primárnej diagnostike, každá rakovina mala úplne iný profil a pacienti mali byt liečení inak a rôzne, číže sme mali pristúpiť k diagnostike a výslednej terapii personalizovane.

Na aké diagnózy sa dá vaša technológia použiť?

Naša technológia sa dá použiť na diagnózu akéhokoľvek pevného rakovinového tkaniva (biopsie), ale snažíme sa vyvíjať technológie, aby sa dala rakovina detekovať už z krvi, moču alebo cerebrospinálneho moku. Ide o kombináciu vizualizačných a sekvenačných technológií, ktoré sa dajú modifikovať pre diagnostiku všetkých druhov rakovín ale taktiež pre infekčné choroby vznikajúce kvôli retrovírusom (HIV, chrípka, atď.)

Ako ste ďaleko v praktickej aplikácií vášho nápadu?

Stále sme v R&D a inovačnej fáze, kedy ešte vyvíjame naše technológie, ale čoskoro by sme chceli začať aj validačný proces. Na to však treba veľa finančných prostriedkov, ktoré sa snažíme nájsť, či už od investorov alebo z vládnych grantov. Taktiež píše aj personálne granty, číže sa uchádzame o akékoľvek možné finančné prostriedky.

zdroj fotografie:archív:Pavol Čekan

Robíte svetovo významný výskum nebolo by pre vás lepšie zostať v Spojených štátoch amerických?

Našťastie náš výskum, v tejto fáze, nie je úplne odkázaný na miesto, kde sa nachádzame. V dnešnej dobe sme schopní spolupracovať s US labákmi aj cez oceán. Naše subprodukty sa dajú posielať Fedexom pri izbovej teplote, takže môžme byť kdekoľkvek, kde je hoc i malé letisko, ako napr. v Košiciach. Prístup k ľudským tkanivách, čo je esenciálne pre nás validačný proces, je možný aj v Košiciach alebo Bratislave. Na to je potrebná spolupráca s fakultnými nemocnicami na Slovensku a my dúfame, že takúto spoluprácu budeme vedieť vytvoriť.

Máte ešte ďalších dvoch partnerov, ako a kde ste sa dali dokopy?

S Vladom Wolfom sme sa stretli na slovenskej ambasáde vo Washingtone a hneď sme sa začali baviť o možnej spoločnej biotechnologickej firme, v ktorej by sa spojila moja vedecká expertíza a jeho biznisové pozadie. Peter Kilian sa k nám zase hodil kvôli jeho expertíze v tech transfer a implementácie grantov. Toho poznal Vlado zo Slovenska. Tak sme si sadli na skype, predstavili sa jeden druhému, súhlasili s víziou novej firmy a začali spoločne makať.

zdroj fotografie:archív:Pavol Čekan

Udržujete nejaké kontakty s vedcami na Slovensku?

V minulosti ani nie, ale teraz už áno. S niekoľkými sme v spoločných grantových žiadostiach, a to si vyžadovalo veľa komunikácie. Vlado a ja poznáme lepšie Košice, Peter pozná lepšie Bratislavu. Počas rozhovorov so slovenskými vedcami som zistil, že je veľa ľudí na Slovensku vo vedeckej sfére, ktorí by chceli posunúť slovenskú vedu dopredu. Je veľmi pozitívne, že slovenskí vedci poznajú chyby systému, vedia ich presne pomenovať a snažia sa aktívne o pozitívnu zmenu. Zmeniť veci k lepšiemu v slovenskej vede ide veľmi pomaly, ale ja som rád, že sa to aspoň štartuje. Verím, že návrat slovenských vedcov zo zahraničia môže tento proces neskutočne akcelerovať.

zdroj fotografie:archív:Pavol Čekan

Čo musí predchádzať tomu, aby ste sa s radosťou vrátili na Slovensko?

Ak sa nám podarí získať náš vládny grant a my tým dokážeme vybudovať naše R&D centrum v Košiciach v rámci Mediparku, excelentného vedeckého centra UPJS, to bude znamenať, že môžem ďalej plnohodnotne pracovať na našom nápade vyvinúť úplne nový a moderný diagnostický test pre rakovinu. S radosťou zbalím kufre, kúpim letenky pre celu rodinu a dám zbohom Washingtonu. Popravde, sa už neviem dočkať, kedy rozbalíme našu potencionálnu modernú infraštruktúru, zapneme stroje, nájdeme správnych ľudí, vyhrnieme rukávy a začneme tvrdo pracovať.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy