A teraz ti poviem niekoľko dôvodov, prečo by si sa mal báť Igora Matoviča

Autor komentáru je politológ, publicista a pedagóg.

Keď politici zo Smeru hovoria o povolebnom revanši vo vzťahu k súčasným koaličným politikom, sudcom alebo policajtom, treba sa mať na pozore. Revanš totiž bude sprevádzaný ústupom od princípov právneho štátu a transformáciou súčasnej demokracie smerom k hybridnému režimu, aký je dnes v Maďarsku.

Teda režimu, ktorý síce ešte nie je totalitou, ale zároveň už ani demokraciou. A zároveň štátom, ktorý európski politici síce ofrflú, ale zároveň ho nechajú medzi sebou.

Bývalý šéf parlamentu a šéf SNS Andrej Danko nikdy neskrýval sympatie k Putinovi ani k Orbánovi. Orbán i Putin sú obľúbenými postavami európskej politiky aj pre niektorých ľudí zo Smeru. Myšlienke na neobmedzenú moc zrejme dokáže odolať len silný charakter.

zdroj: TASR/Dano Veselský

Obávať sa treba aj Matoviča

Pri hľadaní odpovede na otázku, či sa aj Slovensko raz neuberie maďarskou cestou, netreba čakať do volieb. Pri pohľade na politiku Igora Matoviča si túto otázku musíme položiť už dnes. Tu je niekoľko dôvodov:

Rusko sa zmieta v ekonomickej búrke, no Putin zvyšuje mzdy či dôchodky

Igor Matovič nie je demokrat. Demokracia je založená na slobodnej diskusii a na neustálom hľadaní konsenzu. Lenže výmena argumentov nie je charakteristickým znakom politiky šéfa OĽANO.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák, Martin Baumann

OĽANO ako antisystémový subjekt

Prvou a základnou úrovňou politickej diskusie je diskusia vo vnútri strany. Po vstupe do strany človek spoznáva zákutia politiky, má možnosť prezentovať svoje vlastné argumenty a konfrontovať ich s argumentmi iných.

Predpokladom takejto diskusie je slobodná vnútrostranícka súťaž. A práve tá Igorovi Matovičovi chýba. Namiesto založenia strany, aké poznáme v zakorenených demokraciách, Igor Matovič založil antisystémovú politickú organizáciu.

OĽANO spĺňa síce formálne náležitosti, aby sa mohla uchádzať o hlasy voličov, v skutočnosti ide o politickú eseročku jej zakladateľa. On rozhoduje, informuje, rozdeľuje peniaze za voľby, on nominuje ľudí na kandidátky. Diskusia v OĽANO? Skôr stretneme snežného muža na Štrbskom plese ako straníkov OĽANO po vnútrostraníckej diskusii.

zdroj: TASR/Dano Veselský, TASR/Ján Krošlák

Matovič v tom nie je nevinne

Absencia vnútrostraníckej diskusie vo vnútri OĽANO sa následne presúva do koaličnej rady. Namiesto diskusie a akceptovaní iných názorov, si Matovič ide svoje hlava-nehlava. Vyhráža sa, uráža, obviňuje. Na iných vidí nedostatky, u seba ich prehliada.

Sulíka obviňuje z povalenia vlády Ivety Radičovej, v sebe zodpovednosť nevidí. Pritom Matovič (ne)hlasoval v ten osudný deň rovnako ako Richard Sulík. A nielen Matovič. Ale aj Jozef Viskupič  a Erika Jurínová. Jeho dvaja „obyčajní“. Stačí pozrieť na výpis hlasovania na webe slovenského parlamentu.

Igor Matovič, Jozef Viskupič a Erika Jurínová sa zachovali pri hlasovaní presne tak ako Richard Sulík. Klamstvo a prekrúcanie dejín sú charakteristickým znakom autoritárskych lídrov, pred ktorými sa má mať slobodná a demokratická spoločnosť na pozore.

Matovič ako nepriateľ LGBTI

Demokracia je založená na vzájomnom rešpekte a akceptovaní menšín. Nejde len o menšiny národnostné alebo etnické. K nim si Matovič cestu nájsť dokáže. Sú to predsa cenní voliči.

Hovorím aj o akceptovaní sexuálnych menšín. Matovičove verbálne výpady proti sexuálnym menšinám sú prejavom neúcty a chrapúnstva zároveň. Práve nimi môže Matovič posunúť Slovensko smerom k Maďarsku.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Problém s princípmi právneho štátu

Demokracia je založená na akceptovaní právneho štátu. Politici rešpektujú legislatívne procesy a nevyužívajú ich na honbu za voličmi.

Igor Matovič nemá problém zneužiť skrátené legislatívne konanie, aby behom niekoľkých dní presadil nápady, pre ktoré nedokáže nájsť podporu medzi všetkými koaličnými partnermi.

Podaná ruka krajnej pravici

Demokracia je založená na marginalizovaní politikov z krajných pólov ideového spektra. Demokratická spoločnosť stavia hrádzu proti extrémizmu, hľadá príčiny popularity extrémistických myšlienok a snaží sa ľudí presvedčiť, že liberálna demokracia je výhodnejším, lepším a spravodlivejším politickým systém, než rôzne formy autoritárskych režimov.

Igor Matovič volá krajnú pravicu do spolupráce a hľadá u nich podporu pre svoje megalomanské nápady. Už to nie sú fašisti, ale podporovatelia rodiny. Až sa človek obáva pomyslieť na to, čo všetko si za svoju podporu predstavitelia krajnej pravice od Matoviča vypýtali.

Slobodné médiá ako záruka demokracie

Demokracia je založená na prehlbovaní slobody tlače. Igor Matovič naopak hľadá spôsob, ako by niektorým politikom mohol vstup do mediálneho priestoru skomplikovať, prípadne úplne zakázať. Zo všetkých jeho nápadov je práve tento najbezpečnejší.

Sloboda médií vytvára priestor pre pluralitu názorov a stranícku súťaž. Bez slobodných médií by demokracia prestala existovať. Je neuveriteľné, že takýto chorý nápad sa dokáže objaviť v nejakej hlave aj v 21. storočí, dokonca v spoločnosti s historickou skúsenosťou s dvomi autoritárskymi režimami.

Okradnutá samospráva

Demokracia  predpokladá nielen horizontálnu deľbu moci, ale aj vertikálnu. To znamená, že štátna moc sa nerozdelí len medzi parlament, vládu a súdy, ale niektoré kompetencie sa posúvajú aj smerom zhora nadol.

V demokracii existuje samospráva, aby niektoré záležitosti na lokálnej alebo regionálnej úrovni mohli byť spravované efektívnejšie. Efektívne fungujúca samospráva predpokladá, že s mocenskou decentralizáciou prebehne zároveň aj decentralizácia fiškálna. Inak povedané, štát posunie s kompetenciami aj zodpovedné finančné prostriedky. Inak samospráva fungovať efektívne nebude.

Čo robí Igor Matovič? Pre svoje megalomanské nápady berie samosprávam peniaze. Matovič sa teší, primátori i starostovia hromžia a občan netuší, že okradnutie samosprávy pocíti najmä jeho peňaženka.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Zmena sa nekoná

Rok 2020 mal priniesť zmenu. Slušnosť, spravodlivosť, transparentnosť, úctu jeden k druhému. Zmena sa však nekoná. Politický diskurz je pod vplyvom hrubosti, nadávok a vzájomného osočovania. Politickú diskusiu ovláda minister financií s vulgárnym a prízemným slovníkom.

O jeho slovníku a sklonoch k dramatizácii sme vedeli aj pred voľbami. Čo však jeho voliči akosi prehliadali, boli jeho nedemokratické maniere. Dnes ich Matovič prezentuje s čoraz väčšou intenzitou, preto je na mieste, aby sme na ne pravidelne upozorňovali.

Dávať pozor na obdivovateľov Putina či Orbána je našou povinnosťou. Do rovnakej skupiny k Dankovi a Ficovi určite patrí aj Igor Matovič. Jeho niektoré nápady a spôsoby, ktorými ich presadzuje, ako aj forma komunikácie, sú totiž od demokracie na hony vzdialené.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.