Afganec Rafiullah o Slovensku: Tí, ktorí nemajú radi cudzincov, by mali pochopiť, že sme prišli krajinu rozvinúť, nie zruinovať

Pochádzaš z Afganistanu, rozhodol si sa však študovať na Slovensku. Čo ťa k tomu priviedlo?

Vždy som chcel cestovať a spoznávať rôzne kultúry a ľudí. Slovensko bolo jednou z krajín, o ktorej som skoro nič nevedel. Prišlo mi tak zaujímavé sem prísť a dozvedieť sa o vašej krajine viac.

Študoval si na medzinárodnej internátnej strednej škole v Bratislave. Ako ti toto štúdium pomohlo v budúcej kariére?

Na Slovensku som žil štyri roky a za tú dobu som mal aj vďaka škole možnosť sledovať viaceré projekty a niektoré aj skúsiť na vlastnej koži, čo mi dalo neskutočne veľa. Vlastný biznis sa mi však začať nepodarilo. Určite to však skúsim znova.

Aké máš skúsenosti so Slovákmi a ako k tebe pristupovali ako k cudzincovi?

Môže to znieť divne, ale nikdy som si na Slovensku nepripadal ako cudzinec. Myslím si, že je to dané tým, že som sa vždy obklopoval mladou generáciou alebo vzdelanými ľuďmi, ktorí vo mne videli potenciál a podporovali ma v profesijnom raste. A aj teraz ma v súčasnej práci veľa chvália. Môj šéf je Slovák a často mi môj potenciál zdôrazňuje, čo si veľmi cením. Rovnaké skúsenosti mám aj so svojimi spolužiakmi či učiteľmi za štyri roky na škole. Takže sú to všetko pozitívne skúsenosti.

zdroj: Rafi Faqiri

Čo ti z domu chýbalo najviac a čím sa Slováci líšia od Afgancov?

Veľmi mi chýbala moja rodina a tiež afganské jedlo. Za najväčší rozdiel považujem to, že Slováci sú veľmi čestní a priami, keď sa im niečo nepáči. Afganci takíto nie sú a tieto veci si nechávajú pre seba, čo je škoda.

Zachytil si v spoločnosti, za obdobie, čo si tu, zintenzívnenie protimigrantských či populistických názorov?

Aj keď sa na 100 percent neorientujem v slovenskej politike, ale z  pohľadu cudzinca, ktorý tu našiel priestor na rast a podporu, si myslím, že to tu nie je tak zlé. Napokon, v každej krajine je nejaká opozičná skupina, ktorá nemá v láske cudzincov ako som ja. Musia však pochopiť, že bez globalizácie by trvalo veky, aby sa krajina rozvinula sama. A ja spolu s inými cudzincami sme tu práve na to, aby sme krajine pomohli sa rozvinúť, nie ju zruinovať.

Slovenská politika je jedna vec, ale vec druhá je hnutie „black live matter“, ktoré má svetový rozmer. Ako sa na to pozeráš?

Som rád, že ľudia ukázali, že vedia byť veľmi silní a mať vplyv, keď naši lídri neplnia svoje roly dostatočne. Osobne by som bol však šťastnejší, keby sa celá táto demonštrácia týkala všetkých ľudských životov, a nie iba príslušníkov jednej rasy. Existuje totiž veľa iných rás či menšín, ktorých príslušníci stále trpia a potrebujú byť chránení. Čierni, žltí, moslimovia, kresťania, židia… Je to ľudskosť, ktorá je pre nás všetkých rovnaká a musíme sa navzájom chrániť nie preto, že niekto je čierny a iný biely, ale preto, že sme všetci ľudia, a preto sme rovnakí. To by som bol najradšej.

zdroj: Rafi Faqiri

Študoval si v Bratislave, vždy sa však hovorí, že hlavné mesto je iné ako zvyšok Slovenska. Mal si možnosť našu krajinu aj precestovať?

Áno, navštívil som viaceré časti Slovenska a zbožňujem tu všetky miesta, prekrásnu prírodu a milých ľudí na vidieku. Známi ma vystríhali pred tým, aby som neprichádzal do styku s ľuďmi na dedine kvôli ich odlišnému pohľadu, ale prekvapivo, nemal som ani tu žiadnu negatívnu skúsenosť. Miestni boli ku mne vždy veľmi milí a prívetiví, takže ďalší plusový bod.

Plánuješ na Slovensku aj zostať? Momentálne si už po škole a pracuješ.

Slovensko hralo v mojom sebarozvoji veľkú rolu. Túto vďaku chcem vrátiť tým, že tu zostanem a pokúsim sa nájsť cestu ako mať pozitívny dopad na spoločnosť a podporovať ľudí v tejto krajine. V súčasnosti pracujem na niekoľkých projektoch a všetky sú zamerané na to, aby pomohli ľuďom rásť a vytvárať si príležitosti navzájom.

V súčasnosti sa preto venuješ aj platforme digitalnedoma.sk. Ide o istú pomoc startupom a malým a stredným podnikom. Predpokladám, že jej vznik odštartovala pandémia.

Áno, išlo o nápad, ako týmto podnikom pomôcť v súvislosti s ekonomickým dopadom pandémie. Vytvorili sme preto platformu a poprosili digitálne spoločnosti, aby pre tieto subjekty zabezpečili služby a produkty buď úplne zadarmo, alebo s veľkou zľavou. Týkali sa marketingu, predaja, grafického dizajnu, consultingu, prevádzky a iných užitočných nástrojov.

zdroj: Rafi Faqiri

Aká bola reakcia?

Zaznamenali sme obrovský úspech a veľa spoločností na Slovensku tieto produkty aj využíva. Takúto formu pomoci počas krízy skutočne potrebovali.

Okrem toho pracuješ aj v tíme okolo futuristického Reflect festivalu na pozícii business development manager. Pre Slovákov tento festival nie je až tak známy.

Reflect festival je event, ktorý sa zameriava na budúcnosť, umelú inteligenciu a jej dopad na naše životy z rôznych aspektov. Každoročne organizujeme obrovskú konferenciu na Cypre, ktorej sa zúčastňuje okolo 3 000 ľudí a 70 hlavných spíkrov. Naším cieľom je vzdelávať ľudí a pomôcť im zúčastniť sa na budovaní ich vlastnej budúcnosti.

Bude sa konať aj tento rok?

Event sa mal konať v máji, ale pre krízu spojenú s koronavírusom sme ho museli premiestniť na začiatok októbra, takže našťastie, áno.

zdroj: LEAF/Rafi Faqiri

Prijali ste pre krízu nejaké zmeny v organizácii festivalu?

Našou najväčšou výzvou v tomto momente je zorganizovať festival čisto v offline verzii a presvedčiť ľudí, aby sa ho zúčastnili. Jedným z najhlavnejších cieľov podujatia je totiž networking a chceli by sme, aby sa návštevníci navzájom spoznali a vytvorili vzťahy, ktoré im možno osobnostne alebo profesijne pomôžu v ich životoch. Sprístupnili sme však aj online verziu festivalu, aby sa ho ľudia mohli zúčastniť zo všetkých častí sveta bez toho, aby museli cestovať a byť na ňom pre rôzne dôvody fyzicky prítomní.

Spomeňme ešte projekt, ktorý si rozbehol počas štúdia, digitálnu platformu pre raperov Rapcult. Čo bolo jej cieľom?

Áno, bol som COO (prevádzkový riaditeľ, poz. red.) tejto platformy. Zameriavala sa na podporu mladých umelcov v ich raste a získaní ich fanúšikovskej základne. Vznikla v roku 2017 a je až doteraz veľmi úspešným projektom. Ja som bol jej súčasťou od septembra minulého roka do tohto mája a viedol som tím 10 ľudí. Projekt stále žije a darí sa mu veľmi dobre, musel som sa ho však vzdať pre iné svoje záväzky. Začal som totiž robiť so slovenskými projektami, ktoré vtedy potrebovali moju pomoc naplno. Stále však komunikujem s CEO a rád by som sa k nim v budúcnosti opäť pridal.

Rozhovor vznikol v angličtine.