Afganec žijúci na Slovensku: Keď ľudia videli lietadlo, tak sa naň zavesili a nerozmýšľali. Konali v šoku (ROZHOVOR)

Profesor Juma Haydary prišiel z Afganistanu na Slovensko študovať ešte koncom 80. rokov minulého storočia. Jeho návrat do vlasti zmaril nástup militantného hnutia Taliban k moci.

Na Slovensku vyštudoval chemické inžinierstvo. Dlhodobo pracuje na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde pôsobí ako vedúci Katedry chemického a biochemického inžinierstva.

zdroj: Juma Haydary

Haydary je nielen vedecká kapacita podpísaná pod viac ako 150 výskumov, ale aj človek, ktorý aktívne pracuje na zlepšení akademického prostredia vo svojej rodnej krajine prostredníctvom spoločných projektov.

Profesor má v Afganistane rodinu, kolegov a priateľov. V rozhovore nám opísal súčasnú situáciu v Afganistane, možný vývoj, ale aj svoje vlastné pocity pri sledovaní posledných udalostí v jeho rodnej krajine.  

• Ako vyzerala prvá vláda Talibanu, či mala podporu obyvateľov Afganistanu a prečo si získalo militantné hnutie takú zlú povesť
• Čo hovoria bežní Afganci na udalosti posledných dní a či hrozí krajine nová občianska vojna
• Akú najväčšiu chybu Američania urobili a ako ňou zradili legitímnu afganskú vládu 
• Či nám hrozí nový 11. september a či sa stane z Afganistanu znovu bezpečné útočisko pre teroristov
• Kde končili peniaze, ktoré liali do Afganistanu Američania, a ako sa zmenil život obyčajných ľudí 

Na Slovensko ste prišli študovať ešte v roku 1988, teda v čase, keď boli v Afganistane Sovieti. Práve časť bojovníkov proti sovietskej invázii stála pri zrode Talibanu, iní skončili v al-Káide. Ako to tam vtedy vyzeralo?

V čase, keď som prišiel na Slovensko, bola situácia v Afganistane veľmi podobná ako minulý rok. V tom čase boli sovietske vojská tiež na odchode a centrá miest boli pod kontrolou proruskej vlády. Naopak, dedinské oblasti boli pod kontrolou povstalcov, ktorí bojovali proti sovietskej armáde. Situácie boli podobné. Jediný rozdiel bol v tom, že prosovietska vláda, na rozdiel od tejto vlády, vydržala ešte ďalšie roky pri moci. Vojaci tejto vlády sa dokázali postaviť povstalcom.

To znamená, že prežívate podobnú situáciu ako už druhýkrát.

Áno, ja chápem tých ľudí, čo sú v Afganistane. Prežívajú celkom podobnú situáciu ako v tom čase my. Len vtedy to nemalo taký rýchly priebeh. Povedal by som, že vojaci vtedy bojovali aj za určitú ideológiu. Minimálne vodcovia prosovietskej vlády bojovali za tú ľavicovú. Boli viac presvedčení aj húževnatejší, a tak vydržali dlhšie bojovať.

Doktorandské štúdium ste absolvovali na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU. Plánovali ste zostať na Slovensku, alebo k vášmu rozhodnutiu prispel aj fakt, že sa k moci dostal Taliban?

Áno, ja som skončil štúdium v roku 1995 a ocitol som sa v situácii, v ktorej sa aj teraz ocitlo množstvo študentov. V roku 1994 vzniklo hnutie Taliban ako taký odpor voči skupinkám, ktoré sa dostali k moci v tej dobe, a potom medzi sebou začali bojovať. Taliban si tiež kládol za cieľ nastolenie poriadku. Po nástupe k moci ale zaviedol právny systém, ktorý nebol akceptovateľný pre všetkých Afgancov, hlavne pre tých slobodne zmýšľajúcich. Takže toto bol hlavný dôvod, prečo som sa nemohol vrátiť do Afganistanu.

zdroj: TASR/AP, Alexander Zemlianichenko

Ako vyzerala vláda Talibanu v tej dobe? Známe sú prípady masakrov civilného obyvateľstva, hladomory, zadržiavanie potravinovej pomoci, ale aj kruté tresty. Mal vtedy Taliban podporu bežných ľudí?

Predtým, než sa Taliban dostal k moci, bol v krajine chaos, prebiehali boje medzi znepriatelenými stranami. Keď nastúpil Taliban, tak podobne ako teraz, nastolil určitý poriadok. To bol dôvod, prečo mal spočiatku dôveru obyvateľstva, ale po krátkej chvíli, keď nastolili svoj krutý režim, sa ukázalo, čo sú zač.

Za počúvanie popu pochodovanie po páliacom slnku do odpadnutia. Za mimomanželský sex ukameňovanie. Aký bol (je) Taliban?

Špecifický výklad o zákone šaría a jeho aplikácii v spoločnosti sťažil život obyvateľom. Okrem toho nástup Talibanu v tom čase nebol taký rýchly, ako bol teraz. Stále existoval veľký odpor a mnoho skupín aj bojovalo proti Talibanu. Boje proti militantnému hnutiu pokračovali až do roku 2001, keď Američania zaútočili na Taliban, a práve opozičné sily sa tiež podieľali na zvrhnutí režimu.

Prečo má Taliban takú zlú povesť a ako vládol prvýkrát?

Zlá povesť Talibanu súvisela hlavne s veľmi striktným a tvrdým režimom a s veľkým obmedzením ľudských práv, slobôd a aj bežného života. Najviac to pociťovali ženy, ktoré nemohli chodiť do školy, pracovať, slobodne sa pohybovať, slobodne sa obliekať a podobne. Veľká časť afganskej spoločnosti s Talibanom nebola stotožnená, a to bol aj dôvod, prečo sa tešili z príchodu Američanov a vítali ich.

Zásadný problém Talibanu bol, že oni si islamské zákony vysvetľovali podľa vlastného výkladu zo stredoveku. Kvôli tomu existovali tresty typu – za krádež odrezať ruky, za vraždu okamžité obesenie. Tresty sa udeľovali aj za činy, ktoré nikde vo svete nie sú trestné. Napríklad človek mal nemanželský vzťah, za to boli prísne tresty. Taktiež, ak sa ženy neobliekali podľa ich predstáv alebo muži nemali dostatočne dlhú bradu. Tvrdé tresty neboli len za štandardné kriminálne činy, ale aj za bežné záležitosti, ktoré nikde inde vo svete neboli trestné.

zdroj: SITA/AP, Rahmat Gul

Zakázané bolo aj fotografovanie alebo počúvanie inej hudby ako náboženskej.

Áno, trestné bolo aj počúvanie hudby, fotografovanie, kamerovanie.

Prejdime teraz k udalostiam posledných dní. Máte rodinu v Afganistane, prípadne ste v kontakte s niekým z vašej domovskej krajiny? Čo hovoria na udalosti z týchto dní?

Mám v Afganistane rodinu a aj veľa priateľov, s ktorými udržujem kontakt celé roky. Rovnako tak tam mám aj služobné kontakty. Na niektorých projektoch spolupracujeme s afganskými univerzitami. Práve vo vysokoškolskom sektore mám množstvo priateľov a všetci žijú vo veľkej neistote a obavách. Podľa mňa sú aj v šoku z týchto zmien, ktoré prebehli rýchlo, a nevedia, čo ich v budúcnosti čaká.

Bojíte sa o svojich priateľov a príbuzných?

Samozrejme, mám o nich strach. Hlavne z tej neistoty, čo s nimi bude, nie len z toho, že sú ohrození na živote alebo na zdraví, ale aký bude ďalej ich život v krajine. Mnohí z mojich priateľov sú zástancami normálneho bežného života, chcú štandardne slobodne žiť a mať možnosť vyjadriť svoj názor alebo mať možnosť, aby ich ženy a dcéry mohli chodiť do školy. Práve toto je dôvod, prečo mám o nich obavy.

Na vojnu a nebezpečenstvo s ňou spojené sú ľudia pôvodom z Afganistanu zvyknutí, lebo vojna je tam 40 rokov. Stále sú naši blízki v ohrození. Nie je to tak, že by sme si na to zvykli, ale žijeme v tom už dlhé roky. Obávam sa aj toho, že môže nastať situácia, že sa bude Afganistan zmietať v ďalšom dlhoročnom konflikte, čo bude veľmi zlé pre život Afgancov.

zdroj: SITA/AP, U.S. Marine Corps

Hrozí Afganistanu ďalšia občianska vojna?

To všetko závisí od toho, ako sa bude správať Taliban ďalej. Môžu nastať dva scenáre. Prvý z nich počíta s tým, že Taliban nastolí svoj tvrdý režim, bude vládnuť sám a nebude sa deliť o moc s inými stranami či skupinami. V tom prípade si myslím, že Afganistan pôjde do ďalšej občianskej vojny, Taliban nebude schopný udržateľným spôsobom vládnuť a je odsúdený na zánik. Jeho koniec by neprišiel hneď, ale bol by výsledkom nejakej dlhoročnej vojny.

Druhý scenár môže byť aj pozitívny, že by skončila vojna v Afganistane práve tým, že by Taliban nechcel vládnuť sám. Zapojil by do vládnutia aj iné subjekty, a zároveň by vytvoril vládu, ktorá by bola akceptovateľná pre medzinárodné spoločenstvo aj pre susedné krajiny. To by mohlo byť aj pozitívne, lebo by sa skončila dlhotrvajúca vojna. Veľa ľudí ale tomuto druhému scenáru neverí, lebo Taliban za tie roky nejavil záujem, že by bol ochotný podeliť sa o moc. Tiež nepreukázal snahu, že by poľavil zo svojich predstáv, ktoré majú o vládnutí.

Myslíte, že sa Taliban zmenil alebo že sa bude chcieť zmeniť, či je to len divadielko pre medzinárodne spoločenstvo?

Niektoré zmeny sú celkom prirodzené, napríklad, ako ste spomínali, kamerovanie a fotografovanie bolo zakázané v prvom talibanskom režime. Teraz aj 20-ročný talibanský vojak je na internete svojho smartfónu. V podstate je to iná generácia Talibanu. Niektoré zmeny tak prirodzene nastali, ale myslím si, že ich ideológia, vodcovia a špecifický výklad islamského práva sa veľmi nezmenili.

Veľmi veľa bude závisieť aj od toho, či urobia nejaký kompromis a ústupky. Či budú ochotní poľaviť zo svojich predstáv a či budú ochotní zapojiť aj iné skupiny obyvateľstva. 

Samozrejme, aj oni si uvedomujú, že ak chcú vládnuť v Afganistane a ovplyvňovať život, tak musia získať priazeň susedných štátov a medzinárodného spoločenstva. Počas svojej prvej vlády boli dosť izolovaní a medzinárodné spoločenstvo ich neuznávalo. Teraz si uvedomujú, že to malo dôsledky. Či ich okolnosti donútia správať sa inak, uvidíme v nasledujúcich týždňoch alebo mesiacoch. 

Neviem, či ste sledovali zábery z letiska v Kábule. Ako ľudia utekajú za lietadlami, vešajú sa a potom aj padajú z letiaceho lietadla. Ak ste to videli, čo ste pri sledovaní týchto záberov cítili?

Pocítil som obrovské zúfalstvo z bezradnosti tých ľudí. Ten šok, ktorí ľudia utrpeli, bol taký veľký, že nemohli zdravo rozmýšľať. Lebo normálne zdravo uvažujúci človek sa, hádam, nezavesí na lietadlo. Ja tie zábery sledujem stále a teraz hlavne tie, ktoré zachytávajú dianie mimo letiska. Tí ľudia sa snažia dostať na letisko. Vidím na nich zúfalstvo.

Ich správanie ovplyvňujú viaceré faktory. Jednak šok, obava o svoj život, ale aj oznámenie, že Američania a spojenci evakuujú len niekoľko tisíc ľudí. Teraz sa každý chce zaradiť do zoznamu ľudí, ktorých evakuujú. Tak vzniká chaos a absolútne nebezpečné situácie, keď sa tam strieľa medzi deťmi a ženami. Na druhej strane, tí ľudia, čo sa už dostanú na letisko, sú takí šťastní, že sa dostali do priestoru letiska, že keď videli to lietadlo, tak sa naň zavesili a nerozmýšľali. Konali v šoku.

Americkí reportéri, ktorí reportujú priamo z Afganistanu, tvrdia, že sa stretávajú s ľuďmi, ktorí často hovoria o pocite zrady z odchodu americkej armády a vojsk NATO. Cítite to aj Vy od svojich známych?

Ja by som skôr povedal, že Spojené štáty zradili svojich spojencov ako vládu. Musím podotknúť, že legitímnu afganskú vládu. Tým, že podpísali dohodu s Talibanom a urobili z neho svojho hlavného partnera. Vylúčili z toho úplne afganskú vládu. To je základom všetkého toho, čo sa teraz deje. Spojené štáty mali s Afganistanom podpísanú dohodu o spolupráci, na základe nej bol legalizovaný pobyt medzinárodných vojsk v krajine. Na túto dohodu sa jednoducho vykašlali a išli podpísať dohodu s Talibanom.

To bola obrovská zrada, oni tým prakticky odovzdali Afganistan Talibanu. Víťazstvo militantného hnutia v Kábule a ďalších mestách sa očakávalo. Američania týmito krokmi demoralizovali armádu, ktorá sa tu ťažko budovala celé roky. Potom neboli ochotní bojovať. Načo by mali bojovať za niečo, čo je už dopredu rozhodnuté.

Obyvatelia Afganistanu to tak tiež cítia. Sú veľmi politicky zdatní a vedia túto situáciu posúdiť, preto cítia zradu zo strany Spojených štátov.

V USA sa teraz vedú debaty, koho chyba je súčasná situácia. Niektorí vravia, že Donalda Trumpa, lebo Taliban ako keby legitimizoval, začal s ním mierové rokovania a vyjednal aj podmienky odchodu amerických vojsk. Iní, že Joea Bidena, lebo učinil finálne rozhodnutie. Čo si o tom myslíte vy?

Na základe dohody, ktorú podpísal Trump, mali všetky medzinárodné vojská opustiť územie Afganistanu do začiatku mája. Očakávalo sa, že Biden zvráti toto rozhodnutie a zruší dohodu s Talibanom, pretože Taliban nedodržiaval časť svojej dohody. Napríklad sa zaviazali, že nebudú útočiť na medzinárodné a afganské sily, ale oni, naopak, zintenzívnili útoky. Taktiež sa zaviazali, že budú prerušovať svoje kontakty s medzinárodnými teroristickými skupinami, to sa tiež nestalo.

„Mal by odstúpiť v hanbe za to, čo sa stalo s Afganistanom,“ tvrdí Trump o Bidenovi

Biden rozhodnutie nezvrátil, len rozhodol, že odchod nebude jednorazový v máji, ale postupný do septembra. Afganci nie sú naivní, vedeli, že Američania nie sú v krajine preto, aby ich chránili, ale skôr pre ochranu vlastných záujmov. Nikoho preto neprekvapilo, že keď už nie sú ich záujmy ohrozené, odchádzajú. Skôr je problematický mechanizmus a postup, aký zvolili, myslím tým dohodu s Talibanom. Toto je hlavný problém a Spojené štáty za to môžu ako celok, to je jedno či Trump alebo Biden.  

Bezpečnostní analytici aj tajné služby varovali pred takýmto scenárom, aký práve vidíme. Bol chybný odchod Američanov a NATO? Prípadne mali pri odchode postupovať inak?

Podľa mňa mali Spojené štáty odísť z Afganistanu ihneď, ako prišli v roku 2001. Po roku, po dvoch mali odísť. Ja som to hovoril aj v tom čase v rozhovore pre Slovenskú televíziu. Afganci boli nadšení, že ich prišli Američania oslobodiť. Podľa mňa ale mali odísť a podporovať afganskú vládu zvonku, nie sa zdržiavať na území krajiny. História už ukázala, že prítomnosť cudzej mocnosti a nastolenie jej predstáv nie je v Afganistane možné.

Rovnako tak môže dopadnúť aj Taliban, pretože veľa Afgancov tiež vníma Taliban negatívne za určitú inváziu Pakistanu.

Keďže Američania neodišli hneď na začiatku, keď dobojovali s Talibanom, tak podľa mňa mali podpísať dohodu s legitímnou vládou Afganistanu. Nikdy som nechápal, z akého dôvodu potrebovali podpisovať dohodu s Talibanom, nepriateľom vlády. Pričom vládu ani nepozvali k rokovaniam. Prípadne mohli modifikovať už existujúcu zmluvu o partnerstve a na základe nej stiahnuť vojská a podporovať vládu zvonka. Takto dosiahli len úplnú deštrukciu vlády.

zdroj: TASR/AP/Rahmat Gul

Videli sme, že Taliban prepustil množstvo teroristov z väzenia. Niektorí analytici si myslia, že nám môže hroziť aj nový 11. september. Súhlasíte s nimi?

Samotný Taliban sa nepovažuje za teroristickú skupinu, tým že v zahraničí nespáchali žiadne útoky. V Afganistane ale spáchali stovky teroristických činov. Problém spočíva v tom, že Taliban sa dostal k moci týmto trúfalým spôsobom. To vysiela do sveta signál pre ďalších radikálov, že sú silní. To môže spôsobiť nielen v Afganistane, ale aj inde vo svete predstavu, že radikálne sily zvládnu čokoľvek, a môže to viesť k ďalším útokom a zvýšenému nebezpečenstvu. Dianie v Afganistane je určitým spôsobom víťazstvom radikálov, a to môže mať vplyv na extrémistov po celom svete.

Myslíte, že sa Afganistan znova stane „bezpečným útočiskom pre teroristov“?

To znovu závisí od toho, či sa Taliban zmení na nejakú legitímnu vládnucu stranu Afganistanu alebo či budú naďalej skupina bojovníkov, ktorá bude bojovať o udržanie moci. Ak by sa zmenili na súčasť vlády, tak by boli schopní obmedziť pobyt medzinárodných teroristických skupín v krajine. Ak ale budú pôsobiť ako bojujúca skupinka, pre ktorú je západný svet nepriateľom, tak sa môžu vrátiť k tým praktikám, ako sme videli v minulosti. V takom prípade by úzko spolupracovali s medzinárodnými teroristickými skupinami.

Bin Ládin na synovej svadbe spieval o útoku na Dvojičky, tešil sa zo smrti. Toto je príbeh najkrutejšieho teroristu sveta

Taliban tvrdí, že práva žien nebudú obmedzované a ženy budú môcť zostať v školách aj ako učiteľky, aj ako žiačky. Tvrdia, že nosenie burky bude dobrovoľné. Veríte im?

Oni zároveň jedným dychom dodávajú, že to má byť v rámci pravidiel islamu. Ide o to, že oni si pravidlá islamu vysvetľujú po svojom. Tie ich pravidlá napríklad znamenajú oddelené vzdelávanie chlapcov a dievčat na školách a univerzitách.

Na stredných školách sme aj my mali vždy oddelené triedy, ale na základných školách a hlavne na vysokých školách to nebolo možné, lebo takúto personálnu kapacitu na oddelené vzdelávanie chlapcov a dievčat by sme nemali ani na Slovensku, ani ak by sme chceli. To by sme museli mať množstvo personálu mužského aj ženského rodu, aby sme mohli mať čisto ženské alebo mužské fakulty. Oni ani počas svojej prvej vlády netvrdili, že nechcú dievčatám dovoliť chodiť do školy, ale tvrdili, že nie sú podmienky na dodržanie týchto pravidiel.

Ženám vylupujú oči a robia z nich sexuálne otrokyne bojovníkov. Taliban pre mnohé Afganky znamená smrť

Ja si myslím, že aj teraz na týchto pravidlách trvajú, len to ešte nemajú na papieri. Obávam sa, že nastane situácia, že budú výrazne obmedzené práva žien na vzdelanie a na zamestnanie. Povedia, že ženy môžu pracovať, ale musia byť oddelené od mužov. V niektorých povolaniach to nie je technicky možné. Obávam sa, že sa to bude vyvíjať takto a že povedia, že nie sú podmienky, aby ženy mohli pracovať alebo študovať.

zdroj: TASR via AP Photo/Rahmat Gul

Militantné hnutie vyhlásilo amnestiu pre predstaviteľov vlády a aj pre ľudí, ktorí boli lojálni voči vláde. Tvrdí, že nebude chodiť od dverí k dverám. Myslíte, že svoj sľub dodrží?

Je veľmi ťažké v tejto chvíli posúdiť, ako vážne to myslia. Ja si myslím, že to bude súvisieť aj od iných okolností. Ak sa im podarí vytvoriť vládu aj s inými subjektami, nebudú mať vnútorných nepriateľov. Neexistovali by subjekty, ktoré by ohrozovali ich vládu a nebolo by ani potrebné, aby likvidovali svojich bývalých nepriateľov.

Ale ak nastane situácia, že nebudú schopní alebo nebudú chcieť dohodu s ostatnými, budú mať otvoreného nepriateľa. Budú ho chcieť oslabiť a v tom prípade určite vzniknú čistky. Podľa mňa na 100 % vznikne opozícia voči Talibanu.

Afganistan dlhodobo trápila vysoká korupcia a zároveň vysoká chudoba. Prezident Ašraf Ghaní ušiel z krajiny, Rusi tvrdili, že so sebou vzal helikoptéru plnú peňazí. Prezident to ale poprel. Ako obyčajní Afganci vnímali vlády podporované USA? Boli to naozaj demokratické vlády či išlo len o demokraciu „naoko“?

Táto vláda v posledných rokoch, žiaľ, nemala už takmer žiadnu podporu obyvateľstva. Je veľmi skoro na analýzu toho, že prezident ušiel. Príčiny sa vyjasnia za nejaký čas. Problém afganských vlád bol v tom, že boli veľmi slabé, a zároveň aj veľmi skorumpované. Riadenie a manažment štátu vôbec nezvládali a v dôsledku toho existovala obrovská korupcia. Z tohto dôvodu už úplne stratili dôveru obyvateľov.

Či boli demokratické? Demokratickejšie vlády sme za posledných 50 rokov v Afganistane nemali. Hlavným problémom v Afganistane v uplynulých rokoch nebola demokracia, ale to, ako zabezpečiť poriadok, ako zabezpečiť základné potreby obyvateľstva na život, prístup k elektrine, k zdravotníctvu a podobne. Napriek obrovským miliardám dolárov, ktoré deklarujú mocnosti, že dali krajine, sa život obyčajných ľudí veľmi nezmenil, a to bola hlavná príčina straty dôvery ľudí voči vláde.

zdroj: TASR/AP, Susan Walsh

Kde podľa vás skončili tie miliardy, ktoré USA deklarujú, že naliali do Afganistanu?

Podľa mňa sa do samotného Afganistanu dostal len veľmi malý zlomok týchto peňazí. Najväčší podiel skončil mimo Afganistanu na manažment a byrokraciu. Respektíve prešli cez viaceré ruky ešte mimo krajiny a potom tá časť, čo sa dostala do Afganistanu, v ich vnútorných korupčných schémach zmizla. Tie peniaze nejako výrazne neovplyvnili život bežných Afgancov. Hlavne sa nevybudovala základná infraštruktúra krajiny. Za také obrovské množstvo finančných prostriedkov by sa musel Afganistan aj nanovo postaviť. Žiaľbohu, len 30 % obyvateľov krajiny má prístup k elektrickej energii, a to po 20 rokoch a niekoľkých miliardách dolárov.

Biden tvrdí, že nalial do Afganistanu bilión, niektoré médiá tvrdia, že išlo až o dva bilióny dolárov.

Áno, ale treba si uvedomiť, že prevažná väčšina týchto peňazí sú náklady na vojenskú prítomnosť Američanov v krajine. Z biliónov dolárov, ako tvrdia, išlo na civilné projekty, ktoré by zlepšovali život civilného obyvateľstva, možno poviem príklad len 100 miliárd. Ale aj tých 100 miliárd nie je malý peniaz. Mali by sa niekde prejavovať, ale my to nevidíme.  

Biden tvrdí, že Afganistan stál Američanov bilión. Najmodernejšie vrtuľníky a zbrane hodili Afganci do rúk prostému Talibanu

Očakávate novú vlnu utečencov z vašej rodnej krajiny?

Žiaľbohu, áno, pretože všetko nasvedčuje tomu, že situácia v Afganistane bude naďalej neistá. Veľa Afgancov by chcelo mať konečne normálny život. Napríklad chodiť do školy, mať prácu, pozerať televíziu, počúvať hudbu. Také úplne bežné veci v živote človeka. Ak budú tieto veci zakázané, tak obrovské množstvo ľudí bude chcieť ujsť z krajiny. To dokonca nemusí byť ani priamo o ohrození životov, ale aj na tieto úplne základné životné štandardy si ľudia zvykli. Keď im to niekto zoberie, budú hľadať iný priestor na svoj život.

Podľa mňa bude prebiehať veľmi veľká utečenecká vlna z Afganistanu a veľmi smutné je, že odíde aj vzdelaná vrstva, ktorá mohla krajinu posunúť dopredu. Vzdelaní ľudia odídu z krajiny, a to môže na ďalšie desaťročia spôsobiť vojenské aj spoločenské problémy.

Migráciu môže znížiť aj medzinárodné spoločenstvo, ak bude tlačiť na to, aby vznikla celospoločensky akceptovateľná vláda. Ak, naopak, bude proti Talibanu bojovať a podporovať ľudí v migrácii, tak bude vlna vyššia.