Africké štáty začali s výsadbou miliónov stromov. Vzniká nový div sveta

Masívny pás The Great Green Wall, začínajúci v  jednom z najchudobnejších miest planéty – Senegale, na západe Afriky a končiaci v Džibuti, má zabrániť postupovaniu púšte – takzvanej desertifikácii ďalej na juh do vnútrozemia. 

Projekt takzvaného Veľkého zeleného múru odštartoval ešte v roku 2007, pričom po 13-tich rokoch je dokončených viac ako 15 percent unikátnej zelenej prírodnej bariéry. Odhadované náklady na realizáciu projektu predstavujú približne 8 miliárd dolárov. 

Do roku 2030 by mal tento múr okrem iného, pomôcť k obnove viac ako 100 miliónov hektárov momentálne degradovanej pôdy, odfiltrovať 250 miliónov ton uhlíka a vytvoriť 10 miliónov pracovných miest vo vidieckych oblastiach.

Veľký zelený múr má taktiež predstavovať riešenie na mnohé naliehavé hrozby, ktoré sa ani zďaleka netýkajú výlučne afrického kontinentu, ale aj globálneho spoločenstva ako celku. Ide najmä o zmenu podnebia, sucho, hladomor či migráciu. 

Po jeho dokončení pôjde o vôbec najväčšiu živú štruktúru na planéte, trikrát väčšiu ako je Veľký bariérový útes. Podľa Good News Network bolo v rámci tohto projektu už v Nigérii obnovených viac ako 12 miliónov akrov degradovanej pôdy, zatiaľ čo v Senegale sa podarilo vysadiť zhruba 30 miliónov akrov stromov odolných voči suchu. Nezaostáva však ani Etiópia, kde bolo obnovených celkom 37 miliónov akrov pôdy.

Klimatické zmeny sa týkajú aj Slovenska. Nie každý si uvedomuje, že práve Európska únia, ktorej sme členom, patrí medzi troch najväčších producentov emisií na svete. Hneď za ňou je Čína a USA, nasleduje India a Rusko.

EÚ si však v oblasti znižovanie emisií stanovila ambiciózne ciele. Do roku 2030 chce znížiť emisie skleníkových plynov o 40 %, v porovnaní s rokom 1990. Dôležité je spomenúť, že klimatické ciele majú v legislatíve zakotvené len tri krajiny EÚ – Švédsko chce byť bez emisií do roku 2045 a Francúzsko a Spojené kráľovstvo do roku 2050.

Za zachytávače uhlíka môžeme považovať všetky prírodné alebo umelo vytvorené systémy, ktoré pohlcujú viac uhlíka, ako ho vyprodukujú. Napríklad pôda, lesy a oceány. Tieto prírodné zachytávače ročne pohltia medzi 9,5 a 11 gigaton CO2. Na pohltenie všetkých emisií, ktoré ľudstvo ročne vypúšťa, však nestačia, v roku 2017 sme ich do atmosféry vypustili až 37,1 gigaton.

Doteraz sa nám žiaľ nepodarilo vytvoriť také umelé zachytávače, ktoré by dokázali pohltiť také množstvá uhlíka, aby sa nám tým podarilo zmierniť otepľovanie zemegule.

Čítaj viac TU>> Mladí Slováci v našich lesoch vysadili tisíce stromov z vlastných zdrojov. Nevyhli sa ani kritike