Agresívny primitív, ktorého sa bála celá Bratislava. Tuti Daniš doplatil na to, že sa smial Černákovi
- Uplynulo už viac ako 25 rokov od výbuchu auta, v ktorom sedeli bratia Danišovci
- Dlhé kabáty a klobúky neboli jedinou záležitosťou, ku ktorej mal jeden z bratov blízko
- Zvykol si na heroín a na ženy, ktoré dostal, aj napriek tomu, že ony nechceli
- Uplynulo už viac ako 25 rokov od výbuchu auta, v ktorom sedeli bratia Danišovci
- Dlhé kabáty a klobúky neboli jedinou záležitosťou, ku ktorej mal jeden z bratov blízko
- Zvykol si na heroín a na ženy, ktoré dostal, aj napriek tomu, že ony nechceli
90. roky na Slovensku boli naozaj divoké. Túžba po moci a majetku bola dôvodom vzniku agresívneho správania. Vladimír Daniš, známy ako Tuti, sa so svojím bratom Jozefom, prezývaným Papas pre svoju primitívnu brutalitu stali v prvej polovici 90. rokov postrachom bratislavských diskoték, barov a taxikárov. Zároveň sa stali prvými verejne popravenými príslušníkmi podsvetia.
Vladimír a Jozef Danišovci sedeli ešte v roku 1989 vo väzení. Po amnestii Václava Havla v roku 1990 sa však dostali na slobodu a rozhodli sa, že budú mafiánmi.
Aj sa nimi stali, akurát že boli takí šialení a agresívni, že sa neváhali kdekoľvek a kedykoľvek pobiť. Napríklad prestali platiť za taxi služby či nápoje v baroch. Ak si od nich taxikár alebo čašníčka vypýtali peniaze na zaplatenie, nasledovala krutá bitka a neraz aj znásilnenie.
Primitívny výpalník
Mnoho ľudí, ktorí prišli z väzníc, bolo pripravených pustiť sa do podnikania s trestnou činnosťou. Príkladom sú práve bratia Danišovci. Ich územím bola Bratislava a jej okolie.
Tuti bol viac v base ako na slobode, chodil tam opakovane. Keby nebolo amnestií, sedel by ďalej. Keby nebolo jeho rýchleho konca, opäť by sa tam vrátil.
Podľa publicistu Milana Žitného to bol typ človeka, ktorý je agresívny a doslova primitívny. Jeho dominantnou ľudskou črtou bolo násilie. Svoju agresivitu si ventiloval aj pri najmenšej príležitosti.
Bol nevypočítateľný a nerobilo mu problém zbiť aj vlastných ľudí. Zaujímavosťou je, že rovnocenným protivníkom sa vyhýbal.
Ľudia sa ho báli aj napriek tomu, že nebol ani silný, ani bitkár. Tuti vedel svojich nepriateľov zastrašovať slovami a za sebou mal ľudí, ktorí boli schopní ochrániť ho. Bol zákerný, ľudí napádal spravidla zozadu a proti jednému človeku postavil pravidelne viac ľudí.
Hovorí sa, že bol prvým výpalníkom v Bratislave. Okrem už spomínaných taxikárov vypaľoval aj čašníčky v baroch.
„Prišiel do baru a bar bol jeho. Lúpil, kradol… A nie potajomky. Svoju rodinu si chránil, mali sa dobre. Tiež si museli vytrpieť svoje, keďže mal zložitú povahu,“ hovorí barmanka Iveta, ktorá sa s Tutim stretla.
Nesmrteľný
Keďže mal Tuti veľmi vysoký prah bolesti, z útokov sa mu podarilo vyjsť bez väčšej ujmy na zdraví. Na protivníkov najčastejšie útočil hlavičkou. Tí často skončili s väčším zranením. Tuti sa cítil byť nesmrteľným.
Často chodieval do baru Bajkal. Práve z tohto podniku sa stala základňa viacerých mafiánov. Podľa svedectiev čašníčok sa s ním dalo vychádzať do chvíle, kým si nevypil. Aby si zvýšil sebavedomie, do podniku ho často sprevádzali bojové psy.
„Pri stole sedela partia a on k nim nabehol. Začal im prikazovať, aby mu dali peniaze, hodinky a šperky. Takto zákazníkov olúpil a išiel ďalej,“ pokračuje barmanka Iveta.
Sebavedomie mu zvyšovala aj jeho partia, ktorá bola ako jeho tieň Nikdy nechodil sám. Ľudí často bezdôvodne zbil. Stalo sa aj to, že prišiel za chlapom, povedal mu, že má peknú ženu, a odviedol si ju preč. V prípade, že chlap protestoval, dostal bitku.
Násilie bolo cestou
Ako už tušíš, Tuti bol bojovník, ktorý svoju silu a názory presadzoval na maximum. Svoje ciele nevedel dosiahnuť inak ako násilím. V istom štádiu sa Tuti dostal k množstvu peňazí, kvôli ktorým prišiel aj o tie posledné zábrany.
V hoteli Kyjev mal prenajatú izbu, do ktorej si vodil ženy. Vodil si ich tam aj napriek tomu, že to nechceli. Znásilnených teda nebolo málo, no netrúfali sa ozvať a postaviť sa mu. Ľudia na ulici sa ho báli. Od neznámych často pýtal peniaze a oni mu ich dali, pretože sa báli, že ich zmláti.
Zlú povesť si vyslúžil najmä kvôli správaniu voči taxikárom. Za služby neplatil. Podľa svedectiev viacerých taxikárov bol agresívny, na autách rozkopával dvere a ničil taxametre. Po čase si taxikári na jeho spôsoby zvykli a peniaze od neho prestali pýtať. To mu však nestačilo a často ich zbil a okradol. Poznali ho všetci taxikári v Bratislave.
Milan Žitný prirovnal Tutiho schopnosti k schopnostiam desaťročného chlapca na základnej škole, ktorý šikanuje spolužiakov. Daniš sa tak však správal v dospelosti. Jeho výpalníctvo bolo veľmi jednoduché a hlúpe – fungovalo na princípe vyhrážania sa.
Prvýkrát ho zachránil Sýkora
Dá sa povedať, že Tuti mal nepriateľov po celom Slovensku. Asi najvýraznejšími boli Mikuláš Černák a Róbert Lališ. Teror, ktorý Tuti a jeho kumpáni v Bratislave spôsobovali, presahoval všetky hranice, ako u obyvateľov, tak aj u predstaviteľov iných zločineckých skupín.
V roku 1995 bola v reštaurácii Aušpitz porada mafiánov z celého Slovenska. Tuti na nej nesmel chýbať.
Netrvalo dlho a znervóznil mafiánov, ktorí nepochádzali z Bratislavy. Správal sa agresívne, hlučne a nepríjemne. Práve na tomto stretnutí sa rozhodlo, že najlepšie bude, ak sa Tutiho zbavia. Toto rozhodnutie vzniklo preto, že upriamoval pozornosť polície na zločinecké prostredie.
Pridalo sa navyše aj jeho vyjadrovanie na adresu Černáka, ktoré všetkých pobúrilo. Krátko po stretnutí Černák na Tutiho vytiahol pištoľ so slovami, že ho ihneď zastrelí. Zastavil ho Sýkora.
Podľa Reichela vtedy Černák povedal: „Neodídem z Bratislavy, kým sa ho nezbavím.“ Bývalý boss podsvetia svoje sľuby splnil veľmi rýchlo.
6. júla 1995 otriasol Štefanovičou ulicou v Bratislave silný výbuch. Silná nálož rozmetala osobné auto. Explózia si vyžiadala dve obete. Boli nimi práve bratia Danišovci. Ešte v ten deň dali prípad do súvislostí s vybavovaním si účtov v podsvetí.
Celú udalosť pozorovali z diaľky minimálne dve vozidlá Slovenskej informačnej služby. Pravdepodobne mali dozrieť na to, aby akcia prebehla tak, ako to bolo naplánované. Vedenie SIS malo v tom čase veľmi dobrý vzťah s Mikulášom Černákom, ktorého cieľom bolo zbavenie sa Tutiho.
Náročné vyšetrovanie
Hoci bolo krátko po explózii jasné, kto za vraždou stojí, vyšetrovala sa aj 20 rokov po jej spáchaní. Z vraždy bol podozrivý Róbert Lališ, jeden z najvplyvnejších slovenských mafiánov. O tejto teórii sa hovorilo od roku 2014.
„V predmetnej veci vykonáva dozor prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Doposiaľ nebolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe,“ uviedla 26. februára 2015 pre TASR hovorkyňa GP SR Andrea Predajňová.
„Obaja sa mali spolčiť s Róbertom L., Jánom B. a Jozefom F. a rozdeliť si naplánované úlohy. Prostredníctvom Mikuláša Č. mali zabezpečiť trhavinu priemyselného typu. Tú mal fyzicky obstarať Ján B. Z trhaviny mal s Jozefom F. za účasti ostatných zhotoviť nástražno-výbušný systém,“ uviedol v roku 2020 hovorca policajného prezídia Michal Slivka pre denník Pravda.
Neskôr však polícia informovala, že k obvineným sa pridal aj Mikuláš Černák. Vyšetrovateľ ho obvinil zo všeobecného ohrozenia. Černák sa mal podľa polície spojiť s Róbertom Lališom, Jánom Burgerom a Jozefom Fojtíkom, pričom Černák mal zohnať trhavinu a Lališ ju mal za úlohu odpáliť. Z auta ostala len kopa šrotu a kúsky tiel polícia zbierala po celom okolí.
Článok sme zrevidovali, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 23. januára 2021.
Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska
Zdroje: Youtube, TV Markíza, Pravda, aktuality, Pravda, Aktuality.sk