AI kamera Dalek skúma na oblohe pol milióna objektov: 144 z nich vedci nevedia vysvetliť

Predstav si, že by sme mohli neustále skenovať celú oblohu a hľadať záhadné objekty, ktoré nemajú pozemský pôvod. V roku 2021 Úrad riaditeľa národnej spravodajskej služby (ODNI) v USA zverejnil správu s odtajnenými informáciami o neidentifikovaných vzdušných javoch (UAP).

Od vtedy ministerstvo obrany každoročne vydáva správy o UAP prostredníctvom Úradu pre riešenie anomálií vo všetkých doménach (AARO). Napriek tomu stále chýbajú verejne dostupné vedecké údaje. Práve tento nedostatok sa snaží riešiť nová štúdia vedená Harvardsko-Smithsonovým centrom pre astrofyziku (CfA) a Galileovým projektom, ktorá navrhuje infračervenú kameru pre celú oblohu (Dalek) na vyhľadávanie potenciálnych signálov mimozemských lodí.

Informuje o tom aj webový portál Science Alert a štúdia uverejnená na MDPI. 

Kto stojí za týmto ambicióznym projektom

Štúdiu viedla Laura Domine, členka postdoktorandského programu Keto-Galileo na Harvardovej univerzite a výskumníčka Galileovho projektu. Spolupracovali s ňou kolegovia z CfA, Galileovho projektu, observatória Whitin, Vedeckej koalície pre štúdium UAP a spoločnosti Atlas Lens Co. Svoju štúdiu prezentovali na Konferencii o lunárnej a planetárnej vede 2025 (LPSC 2025), ktorá sa konala od 10. do 14. marca v The Woodlands v Texase.

Nástroj, ktorý opisujú vo svojej práci, dostal prezývku Dalek pre podobnosť so strojovými nepriateľmi zo seriálu Doctor Who.

Tento prístroj stavia na odporúčaniach NASA z nezávislej štúdie z roku 2023, kde uviedli: „Budúce senzory určené na detekciu UAP by sa mali prispôsobovať v milisekundových časových škálach a pomáhať k lepšej detekcii. Súbežne by výstražné systémy mali rýchlo a jednotne detegovať a zdieľať prechodné informácie… Multisenzorové platformy prispievajú k poskytnutiu kompletného obrazu o UAP udalosti. Zaznamenáva sa pohyb objektu, jeho tvar, farba a akékoľvek zvuky a iné charakteristiky.“

Prelomové technológie na odhalenie tajomstiev oblohy

Ich práca detailne opisuje toto multimodálne, multispektrálne pozemné observatórium, prvý nástroj, ktorý prechádza skúšobnou prevádzkou na vývojovom pracovisku Galileovho inštitútu, a proces kalibrácie.

Profesor Avi Loeb, profesor vedy na Harvardovej univerzite a riaditeľ Inštitútu pre teóriu a výpočty (2007 – súčasnosť) v rámci CfA, vedie tiež Galileov projekt (2021 – súčasnosť), pre Universe Today prostredníctvom e-mailu povedal:

„Údaje americkej vlády často utajujú, buď preto, že ich získali utajovanými senzormi, alebo preto, že im úplne nerozumejú a potenciálne môžu mať význam pre národnú bezpečnosť. V prípade pochybností údaje nezverejnia verejnosti ani vedeckej komunite. Obloha však nepodlieha utajeniu, a preto Galileov projekt prevádzkuje observatórium pre celú oblohu na Harvardovej univerzite a buduje dve ďalšie observatóriá v Pensylvánii a Nevade. Tie hľadajú anomálne objekty v infračervenom, optickom, rádiovom a zvukovom pásme.“

Milióny dát pod drobnohľadom umelej inteligencie

Ako Loeb podrobne uviedol, tieto tri observatóriá zachytia približne 100 000 objektov mesačne a už získali údaje o približne 1 milióne objektov. Ide o najväčšiu systematicky zostavenú databázu o blízkozemských objektoch (NEO), ktorú Galileov projekt analyzuje pomocou softvéru strojového učenia.

Tento softvér zahŕňa model You Only Look Once (YOLO) na detekciu objektov a algoritmus Simple Online and Realtime Tracking (SORT) na rekonštrukciu trajektórie. Algoritmy trénujú na známych objektoch ako lietadlá, drony, balóny, vtáky, satelity, čo im umožňuje triediť všetky pozorované UAP a nachádzať odchýlky. Práca obsahuje aj prehľad o prvých piatich mesiacoch prevádzky observatória.

Hľadanie ihly v kope sena

Ako tím uviedol vo svojej práci, v tomto období zaznamenali približne 500 000 objektov. Asi 16 % rekonštruovaných trajektórií (približne 80 000) označili ako odchýlky na úrovni spoľahlivosti 95 % a manuálne ich preskúmali s infračervenými snímkami. Z nich zostalo 144 trajektórií nejednoznačných. Tím predpokladá, že ide pravdepodobne o bežné objekty, ktoré nemôžu ďalej klasifikovať bez dodatočných informácií, vzdialenosti a ďalších údajov zo senzorov.

Loeb povedal: „V prvých piatich mesiacoch uvádzacích údajov sme študovali pol milióna objektov a hodnotili našu schopnosť klasifikovať ich bez informácií o vzdialenosti. V budúcnosti chceme merať vzdialenosti k objektom pomocou triangulácie viacerými detektormi rozmiestnenými v rámci každého observatória. To nám umožní určiť rýchlosť a zrýchlenie rôznych typov objektov a jasne identifikovať anomálie.“

Na porovnanie, utajované štúdie, ktoré vykonali vládne agentúry ako AARO, často využívajú odhady vzdialenosti z radarových údajov a viacerých senzorov. Tieto štúdie uvádzajú, že približne 3 % oznámených prípadov zostávajú nejednoznačné.

Konečným cieľom je podľa Loeba nájsť niekoľko odchýlok, ktoré by mohli dokazovať existenciu technologicky vyspelého druhu (tzv. technosignatúry).

Dodal: „Snažíme sa zistiť, či existujú objekty, ktoré vykazujú anomálne letové charakteristiky alebo tvary. Aj keby jeden z milióna preukázal schopnosti presahujúce ľudské technológie, znamenalo by to najväčší vedecký objav všetkých čias. Takýto objekt by mohol naznačovať existenciu mimozemskej technologickej civilizácie, od ktorej sa môžeme učiť o pokročilejšej vede a technológiách, než aké ľudia vyvinuli za posledné storočie.“

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti