Ak chceš byť bohatá, zostaň slobodná a nemaj deti. Čísla hovoria jasne

Život ženy sa častokrát spája s predstavami manželstva a materstva. Nejedna žena však svojím životným príbehom dokazuje, že podobné predstavy nemusia znázorňovať realitu „nežnejšieho pohlavia“.

Ashley Marrero, o ktorej píše Bloomberg, nie je vydatá a nemá ani deti. Iným ženám odkazuje, že aj napriek tomu môžu mať v živote všetko, po čom túžia.

Deti miluje, no netúži po nich

Ashley má 43 rokov. Pôsobí ako obchodná zástupkyňa výrobcu zdravotníckych pomôcok a denne je v kontakte s pacientmi. Sama hovorí, že ju jej práca napĺňa.

Okrem toho má radosť zo všetkých životných a finančných slobôd, ktoré jej ponúka život slobodnej a bezdetnej ženy v dobre platenej práci.

Okrem iného má byt v New Yorku, nový dom na pláži na pobreží Jersey a často cestuje, či už kvôli práci alebo zábave.

„Svoj život milujem a cítim sa veľmi spokojná,“ uvádza žena, ktorá si v roku 2018 zmrazila vajíčka, aby mala stále otvorené možnosti. V súčasnosti však ratolesti nechce.

Deti miluje, ako sama hovorí, problém je inde: „Milujem deti. Zbožňujem deti všetkých svojich priateľov. Neviem však, či by som milovala aj môj život s deťmi.“

zdroj: Unsplash/saeed karimi

Nová hranica bohatstva

Aj Ashley patrí k rastúcej skupine žien, ktoré svoje materstvo odkladajú alebo sa ho vzdávajú úplne. Uprednostňujú svoju kariéru a v profesionálnom živote napredujú na miesta, o ktorých minulé generácie žien ani nesnívali.

Slobodné a bezdetné ženy vstupujú na novú hranicu bohatstva, uvádza Bloomberg.

Podľa nového výskumu Federálnej rezervnej banky v St. Louis mali slobodné Američanky bez detí v roku 2019 majetok v priemere vo výške 65-tisíc dolárov. Predbehli tak aj slobodných bezdetných mužov, pri ktorých išlo o 57-tisíc dolárov.

V prípade slobodných matiek to bolo len 7-tisíc dolárov.

Rodičovstvo strácalo na príťažlivosti už pred Covidom-19. Dnes sa zdá, že ťažkosti spôsobené pandémiou tento trend ešte urýchlili.

Odborníci poukazujú na rastúce náklady, ktoré sú so založením si vlastnej rodiny spojené. Nejde o lacný špás, čo môže mnohých od rodičovstva odrádzať.

zdroj: Unsplash/Hollie Santos

Má to aj nevýhody

Bloomberg vyspovedal aj 41-ročnú Annu Dickson. Zastáva pozíciu produktovej manažérky v spoločnosti Google. Manželstvo si vyskúšala, no rozviedla sa. Dnes žije so svojím priateľom, ktorého má päť rokov.

Ženy konštatujú, že život, ktorým sa rozhodli žiť, má aj svoje nevýhody. Hovoria napríklad, že je omnoho náročnejšie dovoliť si z jedného príjmu bývanie. Ceny domov a nájomného sú v rekordných výškach a ich sumu je prirodzene lepšie si rozdeliť medzi pár.

Ďalšou starosťou je, že nemajú nikoho, kto by sa o nich v starobe postaral.

Anna však hovorí, že výhody rodičovstva nad nevýhodami neprevažujú. „Rada cestujem. Zoberiem sa a idem, keď sa mi zachce,“ tvrdí. „Radšej budem ľutovať, že som nemala deti, než to, že som ich mala.“

Marrero tvrdí, že ohľadom detí nie je definitívne rozhodnutá a stále si platí za uskladnenie svojich vajíčok. Je si však istá, že aj v prípade, že sa nerozmyslí, nebude mať pocit, že v živote o niečo prišla.

„Ak nemáte deti, môže ísť o voľbu, ale tiež nemusí. Nemalo by to mať nič spoločné s vaším šťastím. Aj takto môžete byť veľmi šťastné.“

Týka sa to aj Európy

Len nedávno sme informovali o situácii v Maďarsku. Zaznelo tam, že dosiahnutie vyššieho vzdelania má ženám okrem iného sťažiť hľadanie si partnera či viesť k riziku poklesu plodnosti. Pravdepodobnosť, že sa ženy vydajú a budú mať deti so vzdelanosťou klesá, informoval denník Népszava.

Vyplýva to z kontroverznej analýzy maďarského Štátneho kontrolného úradu, ktorú sme v článku dopodrobna rozobrali.

Nedávno sme písali aj o štúdii britského ekonóma Jamesa Pomeroya. V súčasnosti na svete žije podľa odhadov OSN niečo pod 8 miliárd ľudí. So súčasným trendom rastu by mala populácia prekonať 8-miliardový míľnik už v tomto novembri.

Pomeroy tvrdí, že zvrat nastane už onedlho. Pokles populácie by sa mal začať podľa jeho názoru črtať už v roku 2043, a teda len o dve ďalšie dekády.

Pomeroy vo svojej štúdii počítal aj s ekonomickými faktormi. Jedným z nich je napríklad stále rastúce zapájanie sa žien do pracovného procesu, čo má za následok napríklad zvýšenie veku pri pôrode prvého dieťaťa.