„Ak chcete zdravé črevá, prestaňte jesť každé 2 hodiny,“ tvrdí gastroenterológ a hovorí o medicínskom omyle

Syndróm bakteriálneho prerastania čreva, známy ako SIBO (Small Intestinal Bacterial Overgrowth), sa v posledných rokoch stal jednou z najdiskutovanejších diagnóz v gastroenterológii. Pacienti, ktorí roky trpia nadúvaním, bolesťami brucha či tráviacimi problémami, často hľadajú odpovede v tomto fenoméne.

Dr. Emeran Mayer, svetovo uznávaný gastroenterológ a neurovedec so štyridsaťročnou praxou v štúdii vzťahov medzi tráviacim systémom a nervovou sústavou, je presvedčený, že SIBO je len dočasným trendom, ktorý nemá pevné vedecké základy. Je dokonca toho názoru, že diagnóza SIBO je v skutočnosti medicínsky omyl, ktorý bude v budúcnosti vyvrátený.

Diagnóza, ktorá sa vymkla kontrole

„Keď som pred 35 či 40 rokmi začínal svoju prax, SIBO bolo známe, no vyskytovalo sa len u veľmi špecifickej skupiny pacientov – u tých, ktorí mali vážne narušenú pohyblivosť tenkého čreva,“ vysvetľuje gastroenterológ. Tento stav mohol byť spôsobený napríklad diabetickou neuropatiou alebo inými ochoreniami, ktoré ovplyvňujú motilitu čreva. Išlo o ojedinelé prípady, ktoré mali jasne definovanú patológiu.

Dnes sa však SIBO diagnostikuje čoraz častejšie, pričom mnoho pacientov sa naň spolieha ako na vysvetlenie svojich chronických tráviacich ťažkostí.

„Táto diagnóza sa stala trendom, niečím, čo sa dnes už bežne spája s príznakmi ako nadúvanie, brušná distenzia či zmeny v črevných návykoch. No tieto symptómy sú nesmierne časté a v mnohých prípadoch nemajú nič spoločné s bakteriálnym prerastaním v tenkom čreve,“ tvrdí odborník.

Mikrobióm a nesprávne interpretácie testov

Základom teórie SIBO je predpoklad, že v tenkom čreve sa baktérie prirodzene vyskytujú len v minimálnych množstvách a ich zvýšená prítomnosť spôsobuje tráviace ťažkosti. No podľa gastroenterológa je tento pohľad príliš zjednodušený.

„Mikróby obývajú celý tráviaci trakt – od ústnej dutiny, cez pažerák, žalúdok, tenké črevo, až po hrubé črevo. Ich koncentrácia sa postupne zvyšuje smerom k hrubému črevu, kde dosahuje najvyššiu hustotu,“ vysvetľuje.

Veľkým problémom je aj to, ako sa SIBO diagnostikuje. Hlavným nástrojom je dychový test, ktorý meria hladiny vodíka a metánu v dychu pacienta po konzumácii určitého cukru. No tieto testy nie sú dostatočne spoľahlivé.

„Dychové testy v skutočnosti nezmerajú len baktérie v tenkom čreve – poskytujú len všeobecnú informáciu o fermentačných procesoch v tráviacom systéme. Je preto veľmi ľahké urobiť chybné závery,“ upozorňuje odborník.

SIBO a IBS: Kde je skutočný problém?

Mnoho pacientov s diagnózou SIBO trpí syndrómom dráždivého čreva (IBS), čo vedie k mylnému záveru, že baktérie v tenkom čreve sú príčinou ich problémov. No podľa gastroenterológa je IBS primárne poruchou interakcie medzi mozgom a črevom, nie bakteriálnou nerovnováhou.

„IBS nie je ochorením čreva v klasickom zmysle slova. Je to stav, v ktorom mozog a črevo nesprávne komunikujú, čo vedie k precitlivenej reakcii na bežné tráviace procesy,“ vysvetľuje.

Jaroslav „nalial“ 9,2 milióna eur do svojho nového startupu: Na trh prináša revolučný produkt so svetovými ambíciami

Tento pohľad má zásadné dôsledky na liečbu. Zatiaľ čo niektorí lekári predpisujú antibiotiká na potlačenie údajných baktérií v tenkom čreve, odborník upozorňuje, že ide o nesprávny prístup: „Ak je problémom porucha komunikácie medzi mozgom a črevom, antibiotiká to nevyriešia. Namiesto toho je potrebné zamerať sa na úpravu stravy, životného štýlu a prácu s nervovým systémom pacienta.“

Diagnostikovanie SIBO môže mať vážne dôsledky nielen na zdravotný stav pacientov, ale aj na ich psychiku a kvalitu života. Mnoho ľudí sa po potvrdení tejto diagnózy začne striktne vyhýbať rôznym druhom potravín, pričom sa často uchýlia k extrémnym diétam s nízkym obsahom FODMAP (fermentovateľných oligosacharidov, disacharidov, monosacharidov a polyolov).

 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Emeran Mayer, MD (@emeranmayer)

Aj keď táto diéta môže dočasne zmierniť symptómy, odborník upozorňuje na jej negatívne dôsledky: „Eliminačné diéty často vedú k dlhodobým výživovým nedostatkom a ešte viac narúšajú zdravie črevného mikrobiómu.“

Vyvrátenie mýtu?

Odborník je presvedčený, že o niekoľko rokov sa od diagnózy SIBO postupne upustí, podobne ako sa to stalo s inými kedysi populárnymi, no neudržateľnými medicínskymi konceptmi. „V histórii medicíny už bolo veľa omylov, ktoré sa zdali byť vedecky podložené, no nakoniec boli vyvrátené. Som presvedčený, že SIBO bude jedným z nich,“ konštatuje.

Podľa neho je dôležité, aby sa pacienti aj lekári zamerali na skutočné príčiny tráviacich ťažkostí, nie na trendy, ktoré síce znejú logicky, ale nemajú dostatočnú vedeckú oporu. Ako hovorí: „Namiesto snahy odstrániť baktérie by sme mali pochopiť ich úlohu v tráviacom systéme a zamerať sa na skutočné riešenia, ktoré vedú k dlhodobému zdraviu.“

Telo sa vie čistiť samo, ak mu dáme priestor

Jedným z hlavných argumentov proti existencii SIBO ako bežnej diagnózy je prirodzený mechanizmus tela, ktorý zabraňuje premnoženiu baktérií v tenkom čreve.

„Syndróm bakteriálneho prerastania čreva je veľmi dobre popísaný jav. Ako som už povedal, ide o vzácnu komplikáciu ochorení, ktoré narúšajú pohyblivosť tenkého čreva. Pri normálnej funkcii tráviaceho traktu sa baktérie v tenkom čreve nemajú ako premnožiť, pretože ich tam jednoducho nedržíme dostatočne dlho,“ vysvetľuje gastroenterológ.

Medzi ochorenia, ktoré môžu viesť k skutočnému SIBO, patrí napríklad sklerodermia, čo je ochorenie spojivového tkaniva, ktoré prakticky zastaví peristaltiku čreva. Ďalším príkladom sú prípady pacientov, ktorým bola v minulosti vykonaná tzv. trunkálna alebo celková vagotómia – zákrok, pri ktorom sa prerušia nervy vedúce do žalúdka s cieľom liečiť vredovú chorobu.

„Tieto situácie sú extrémne a môžu skutočne viesť k nekontrolovanému premnoženiu baktérií v tenkom čreve. No bežný človek bez týchto zásadných poškodení motility tenkého čreva sa bakteriálneho prerastania obávať nemusí,“ dodáva.

Migrujúci motorický komplex: Prírodný „čistič“ tenkého čreva

Čo teda bráni tomu, aby sa baktérie v tenkom čreve premnožili? Odpoveďou je mechanizmus známy ako Migrujúci motorický komplex (Migrating Motor Complex – MMC) – vlny kontrakcií, ktoré pravidelne prechádzajú tenkým črevom a odstraňujú z neho prebytočné baktérie a nestrávené zvyšky potravy.

„Tento mechanizmus funguje ako vysoko výkonný čistič, ktorý prechádza tenkým črevom a tlačí všetko, čo tam nemá byť, smerom do hrubého čreva. Je taký silný, že ho vedci prirovnávajú k sile luskáčika na orechy – dokáže vytlačiť z čreva aj tvrdé zvyšky potravy,“ opisuje odborník.

Tento čistiaci proces sa spúšťa približne 1 až 2 hodiny po poslednom jedle a funguje počas celého obdobia pôstu. To znamená, že počas dňa, keď ľudia pravidelne jedia a často aj maškrtia, sa jeho účinok výrazne obmedzuje.

„Najviac aktívny je tento mechanizmus počas spánku, pretože práve vtedy má telo dostatočne dlhý interval bez príjmu potravy na jeho aktiváciu. Ak si však niekto zvykne jesť neskoro v noci alebo si dávať polnočné občerstvenie, skracuje čas, počas ktorého MMC pracuje, a tým narúša prirodzené čistenie čreva,“ vysvetľuje gastroenterológ.

Snacking a nočné jedenie: Faktory, ktoré narúšajú prirodzenú rovnováhu

Jedným z najväčších problémov modernej stravy je neustály „snacking“, teda konzumácia malých porcií jedla počas celého dňa. Tento zvyk, ktorý si mnohí ľudia osvojujú v snahe zrýchliť metabolizmus alebo kontrolovať hladinu cukru v krvi, však môže mať paradoxne negatívny vplyv na trávenie.

„Každé jedno sústo preruší Migrujúci motorický komplex a oddiali jeho ďalšie spustenie. Ak teda niekto neustále niečo hryzie – hoci aj zdravé jedlá, ako orechy alebo ovocie –, jeho tráviaci systém nikdy nemá dostatok času na dôkladné vyčistenie tenkého čreva,“ upozorňuje odborník.

Rovnako škodlivé môže byť aj skrátenie spánku. „Väčšina ľudí má dnes menej spánku, ako by mala, čo znamená, že skracujú aj čas, počas ktorého MMC pracuje. Ak navyše jedia tesne pred spaním alebo dokonca v noci vstávajú na jedlo, svoj čistiaci mechanizmus ešte viac oslabujú,“ dodáva.

Stravovacie návyky ako základ zdravého trávenia

Ak SIBO nie je skutočný problém, na čo by sa mali pacienti s tráviacimi ťažkosťami sústrediť? Podľa gastroenterológa je odpoveď jednoduchá: podporiť prirodzené procesy v tráviacom trakte správnou stravou a režimom.

„Najlepšia vec, ktorú môžete pre svoje trávenie urobiť, je umožniť telu dostatok času na prirodzené čistenie. To znamená vyhnúť sa neustálemu snackovaniu, jesť posledné jedlo dostatočne skoro pred spaním a dať telu priestor na aktiváciu Migrujúceho motorického komplexu,“ radí odborník.

Pavel postavil 59 minút od Bratislavy netradičný ekologický domov s unikátnym modulárnym riešením (FOTO)

Zdôrazňuje, že krátke obdobia pôstu môžu byť pre trávenie prospešné. „Ak medzi jedlami necháte dostatočne dlhý čas, napríklad 4-5 hodín cez deň a minimálne 12 hodín cez noc, váš tráviaci systém bude fungovať optimálne. To je skutočný základ zdravia – nie boj proti baktériám, ktoré tam v skutočnosti patria,“ uzatvára.

Psychológia trávenia: Nie vždy je to o jedle

Mnohí pacienti veria, že ich tráviace ťažkosti spôsobujú konkrétne potraviny. No odborník upozorňuje, že v mnohých prípadoch ide skôr o psychologickú reakciu na jedlo než o skutočnú intoleranciu.

„Pacienti často tvrdia, že ich symptómy vyvoláva určitá potravina, no ak sa na to pozrieme bližšie, vidíme, že rovnaká potravina im niekedy nerobí problém a inokedy spôsobuje výrazné ťažkosti. To naznačuje, že nejde len o samotné jedlo, ale skôr o očakávanie negatívnej reakcie, teda o prediktívny mechanizmus mozgu,“ vysvetľuje gastroenterológ.

Tento fenomén je obzvlášť dôležitý pri liečbe IBS. „Ak pacient verí, že elimináciou určitej potraviny mu bude lepšie, často sa jeho stav naozaj zlepší – no nie kvôli samotnej diéte, ale kvôli placebo efektu. Mozog dokáže výrazne ovplyvniť symptómy, a práve preto je pri IBS kľúčové zamerať sa nielen na stravu, ale aj na riadenie stresu a úzkosti.“

Mediterránska diéta: Najlepší základ pre zdravé trávenie

Namiesto drastických eliminačných diét odborník odporúča stredomorskú stravu, ktorá je vedecky najlepšie podložená v oblasti tráviaceho a celkového zdravia.

„Základom je 75 % rastlinných potravín (zelenina, ovocie, celozrnné produkty, orechy, strukoviny) a 25 % živočíšnych bielkovín, najmä rýb a hydiny. Ak niektoré potraviny spôsobujú problémy, netreba ihneď vylúčiť celé skupiny jedál, ale sledovať individuálnu toleranciu.“

Odborník zdôrazňuje, že prílišná eliminácia potravín je nebezpečná, pretože môže zhoršiť rozmanitosť črevného mikrobiomu. „Ak niekto vyradí všetky potraviny obsahujúce fruktózu, laktózu či fermentovateľné sacharidy, v skutočnosti tým poškodí svoje trávenie. Baktérie v čreve potrebujú vlákninu a komplexné cukry na udržanie zdravého ekosystému.“

Individuálny prístup je kľúčový

Ak pacient predsa len identifikuje konkrétne potraviny, ktoré mu pravidelne spôsobujú problémy, mal by s nimi narábať opatrne. „Zvyčajne ide o 5 hlavných potravín, na ktoré je človek citlivejší. Tie môže dočasne obmedziť, no nemal by ich vyradiť natrvalo, pokiaľ to nie je nevyhnutné.“

Častými vinníkmi sú:

• Mliečne výrobky – mnohí ľudia po dosiahnutí dospelosti prestanú produkovať laktázu, enzým na trávenie laktózy. „To nie je choroba, ale normálny vývoj. Ak niekto netoleruje mlieko, môže skúsiť fermentované produkty alebo rastlinné alternatívy.“
• Umelé sladidlá (polyoly) – látky ako sorbitol a manitol v žuvačkách môžu spôsobovať nadúvanie a hnačky.
• Strukoviny a zelenina s vysokým obsahom fermentovateľných sacharidov – napríklad fazuľa, šošovica či brokolica môžu v niektorých prípadoch spôsobovať nadúvanie. Nie je však potrebné vylúčiť ich všetky – treba testovať individuálnu toleranciu.

„Ak niekto trpí tráviacimi ťažkosťami, jeho cieľom by nemalo byť hľadanie nepriateľa v baktériách či potravinách. Ale skôr snaha podporiť prirodzené čistiace mechanizmy čreva, eliminovať stresové faktory a nájsť si vyváženú stravu, ktorá funguje pre neho individuálne.“

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti