Ak nevytriezvieš, dostaneš brutálnu bitku: Taliban núti ľudí nastupovať na protidrogové liečenia

V Afganistane je rozšírené užívanie narkotík. Z 34 miliónovej populácie užíva drogy až 11 percent, pričom 4 až 6 percent je závislých. 

Predtým ako Taliban 15. augusta vpadol do Kábulu, polícia v hlavnom meste niekoľkokrát urobila razie a pozatýkala narkomanov, ktorých následne presunula do liečebných centier, píše Telegraph.

Odkedy však kontrolu prevzali radikáli, zdá sa, že nájazdy sú častejšie. Najviac narkomanov sa zhromažďuje v špinavej štvrti Pul-e-Sukhta pod mostom, čo je nebezpečná oblasť plná tvrdých drog a násilia. 

História drog v krajine

V minulosti bol Afganistan známy ako heroínová veľmoc. Podľa Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) má takmer monopol na ópium a heroín, pestuje 80 až 90 percent celosvetovej produkcie.

Rozľahlé makové polia Afganistanu sú zdrojom väčšiny svetového heroínu a krajina sa stala významným producentom pervitínu. Obaja podnietili masívnu závislosť po celej krajine.

Drogový priemysel v krajine začal prudko rásť v 90. rokoch až do momentu, keď ho v roku 2001 Taliban zakázal na konci svojej prvej vlády. Viedol k ekonomickému kolapsu krajiny, presnejšie drobných Afgancov.

Bohatstvo Talibanu: Drogy za milióny končiace v Európe. Teraz aj minerály za bilióny. Túžil po nich Trump i Čína

Po príchode Američanov obchod s ópiom znova nekontrolovateľne prekvital aj napriek snahe vlády ho potlačiť.  Skorumpovaní afganskí úradníci za úplatky pred pestovaním maku zatvárali oči. Členovia exekutívy bývalého prezidenta Hámida Karzaja dokonca čelili obvineniam, že boli do obchodu s ópiom sami zapletení.

Niektorí zdravotníci vítajú aj tvrdé metódy, ktorými chcú Afgancov „liečiť“. „Použitie sily je jediný spôsob, ako prinútiť týchto ľudí prestať brať drogy,“ povedal doktor Fazalrabi Mayar pre AP News. 

Starí alebo mladí, chudobní alebo kedysi dobre situovaní Talibanci vnímajú závislých rovnako: škvrna v spoločnosti. Užívanie drog je proti ich výkladu islamskej doktríny. Narkomanov stigmatizuje aj širšia, prevažne konzervatívna afganská komunita.

Islam to zakazuje 

Povstalecké hnutie Taliban uvalilo povstalecké dane okrem iného aj na obchod s drogami. EMCDDA odhaduje, že napríklad v okrese Bakvá takto ročne vyberie štyri milióny dolárov. 

Dane vyberajú rovnako od zberačov aj od dílerov. „Kontrolné stanice Talibanu sú všade. Nedá sa pred nimi schovať,“ povedal pre BBC jeden z pašerákov. 

Otázku, prečo Taliban, ktorý chcel priniesť do krajiny ten „pravý islam“ porušuje islamské nariadenia, si podľa niektorých radikáli ospravedlňujú tým, že sú predsa vo vojne, avšak, keď sa situácia upokojí, obchodovanie s drogami zakážu. 

zdroj: TASR/AP/Rahmat Gul

Časť pervitínu vyprodukovaného v Afganistane sa spotrebuje priamo v krajine či v susednom Iráne. Droga sa ale podľa všetkého vyváža aj ďalej. Srílanské námorníctvo našlo tento rok na jednej z nákladných lodí pervitín v hodnote niekoľkých desiatok miliónov dolárov.

Panujú aj obavy, že sa afganský heroín a pervitín objaví aj v Európe. Na našom kontinente síce užívanie pervitínu nie je „všeobecne rozšírené“ v podobnej miere, ale vzhľadom na cesty pašerákov cez Pakistan, Irán a východnú Afriku, je vysoká šanca, že si k nám cestu nájde.