Ak obľubuješ čierny humor, máš vysoké IQ a si menej agresívny, tvrdia odborníci

Vyššie IQ a nižšia miera agresivity, to uvádza štúdia ,ktorú zverejnil vedecký portál iflscience.com. Prieskumy dokazujú, že medzi, pre mnohých ľudí chorými vtipmi a inteligenciou je spojitosť.

Štúdia vznikla na základe prieskumu, ktorý bol uskutočnený na vzorke 156 dobrovoľníkov – žien aj mužov s priemerným vekom 33 rokov. Ich vzdelanie bolo rozmanité.

Na počiatku bol IQ test

IQ test, ktorý všetci účastníci výskumu absolvovali, spočíval v niekoľkým desiatkach verbálnych, ale aj neverbálnych otázkach a zadaniach. Neskôr si vedci všímali ich reakcie na 12 kreslených príbehov od nemeckých animátorov zo spoločnosti Uli Stein. Neboli to však len hocijaké animáky. Šlo o konkrétne zo sekcie The Black Book. Kognitívne procesy, ktoré sa v mysli človeka v tých momentoch odohrávali, boli kontinuálne monitorované a zaznamenávané.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Britský plátok The Guardian uvádza, že boli vybrané karikatúry znázorňujúce márnicu. Lekár tu odkrýva plachtu, pod ktorou leží mŕtve telo muža. Žena potvrdzuje: „Iste, je to môj manžel – vlastne, aký prací prášok ste použili, aby bola tá plachta taká biela?“

Nielen tento, ale jemu podobné animované príbehy, si mali možnosť účastníci štúdie pozrieť. Reakcie boli okamžité. Vždy, keď sa podobný výskum s absurdne paradoxným obsahom vykonáva, sú zmeny v ľudskom mozgu pozorované najlepšie.

Tri skupiny ľudí/pacientov

Možno by sme ich mali nazvať pacientmi. Veď kto si už v tak veľkej miere ulietava na čiernom humore? Dôležité je dodať, že opak je pravdou.

V tomto prípade totiž rozlišujeme tri skupiny ľudí. Do prvej patria ľudia s najzvrátenejším humorom. Tí získali najvyššie skóre pri verbálnych aj neverbálnych inteligenčných testoch, dosahovali vyššie vzdelanie, nižšie hodnotenie agresivity či postrehy nulovej alebo len veľmi nízkej zlej nálady.

Pri druhej skupine si na čierny humor nepotrepela, vo zvýšenej miere ich nepoužívala, no zasmiali sa na nich a extrémne im nevadili. Ich inteligencia bola podľa výsledkov priemerná. Paradoxom je, že miera ich negatívnej nálady bola najvyššia, rovnako ako aj agresivita.

Tretia skupina vykázala len miernu, respektívne žiadnu náklonnosť k „chorému“ čiernemu humoru, ich inteligenčný kvocient bol skôr priemerný. Čo sa však týka ich nastavenia – náladu mali prevažne pozitívnu a úroveň ich agresivity bola tiež priemerná.

Ako tomu treba rozumieť? Ľudia, ktorí lavírujú medzi negatívnym a pozitívnym, nereagujú na podnety vyhrotene a veľmi sa z priemeru nevymykajú, nemajú podľa štúdie tendenciu k optimizmu.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Zmysel pre humor je teda priamo úmerný z IQ. Nemusí ísť vyslovene o ten čierny. Taký je totiž blízky málokomu. Najväčšou zaujímavosťou však ostáva, že tí, ktorí obľubujú žartíky založené na zvrátenom čiernom humore, majú vyššie IQ, paradoxne menšie známky všeobecnej agresivity, ale aj vyššie vzdelanie.

Príliš komplikované vtipy?

Zábava, ktorá je založená na čiernom humore, je mnohými považovaná za náročnú. Ponuré témy ako smrť, choroby, vraždy, genocídy či zdravotné postihnutie ľudí skôr odrádzajú a v spoločnosti sa o nich veľmi málo hovorí. Vtipy na túto tému sú mnohými považované za absolútne nemiestne.

Podľa odborníkov vyžadujú vyššiu úroveň kognitívneho spracovania, pretože jazyk, ktorý využívajú, je prevažne metaforický, vetné konštrukcie sú viac premyslené a vtipná pointa sa prediera na povrch cez kopec, na prvý pohľad nevhodného obsahu.

Neznamená to však, že čierny humor treba používať všade. Je dôležité zvoliť vhodnú spoločnosť ale predovšetkým situáciu. Aj od toho potom závisí reakcia okolia na výšku inteligenčného kvocientu jednotlivca.