Ak padne Ukrajina, čaká nás 3. svetová, tvrdí známy historik. Kyjev prirovnal k Československu v 1938

Známy historik Timothy Snyder si myslí, že v súčasnosti sa nachádzame v zlomových okamihoch histórie. Snyder, ktorý pôsobí na Yaleovej univerzite a špecializuje sa na dejiny východnej a strednej Európy, tvrdí, že úspech či neúspech Ukrajiny na bojisku ovplyvní nás všetkých.

Historik má pre nás pochmúrnu predpoveď, ak padne Ukrajina, pravdepodobne nás čaká tretia svetová vojna.

Snyder na konferencii Lennart Meri v Tallinne prirovnal Ukrajinu k Československu, s rozdielom, že Kyjev sa bráni.

Historik tvrdil, že situácia pripomína rok 1938 a druhá svetová vojna sa nemusela odohrať, keby sme sa rozhodli brániť a vzdorovať väčšiemu a agresívnemu susedovi. „Čechoslováci mali dobrú armádu, mohli zadržať Nemcov, vo veľkej miere to bol hlavne bluf z nemeckej strany,“ komentuje tragické okamihy našej histórie Snyder.

Historik tvrdí, že ak by sa Československo rozhodlo vzdorovať, je možné, že by sme sa dočkali pomoci od Britov, Francúzov a možno aj Američanov.

„Bol by tu konflikt, ale nebola by to svetová vojna,“ povedal Snyder.

 Pripomenul, že keď sa Nemecko rozhodlo napadnúť Poľsko, urobilo to s kapacitami, ktoré nadobudlo práve od Československa.

„(Nemci) v roku 1939 napadli Poľsko s českým zbrojárskym priemyslom, ktorý bol vtedy najlepší na svete. Na inváziu použili aj slovenských vojakov a využili aj geografické pozície, ktoré získali zničením Československa,“ povedal Snyder.

Putin poškuľuje po „jazere NATO“. Experti tvrdia, že túži ponížiť Alianciu, Švédsko sa už pripravuje na vojnu

Rusi by získali nielen Ukrajinu, ale aj jej technológie a vojakov

Historik, ktorý stojí za knihami Cesta do neslobody, O tyranii, Krvavé územie či Čierna zem, tvrdí, že by sa tento scenár mohol opakovať.

„Ak sa Ukrajina vzdá, alebo my to vzdáme (Západ), potom to bude iné Rusko, ktoré bude viesť vojnu. Bude to Rusko s ukrajinskou technológiou, ukrajinskými vojakmi, z inej geografickej pozície,“ uviedol Snyder.

Historik verí, že Ukrajina, ktorá sa úspešne bráni, s podporou spojencov nám pomôže zaručiť, že rok 1939 sa nebude opakovať.

A history lesson from Timothy #Snyder: why the world should not allow #Ukraine to surrender. pic.twitter.com/O9unRNw1Pv

— KyivPost (@KyivPost) May 22, 2024

Ak ale Ukrajina padne, Rusko by získalo značnú výhodu, myslia si aj analytici z think tanku Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Experti už v minulosti informovali, že ak si Ukrajina zachová aspoň súčasné frontové línie, spraví Európu a svet bezpečnejším miestom.

V prípade, že by sa Rusom podarilo dobyť Kyjev, alebo aj celé územie nášho východného suseda, pre Európu by nastala veľmi nebezpečná situácia.

Rusko by disponovalo ukrajinskou armádou, ktorá má v inventári mnohé najlepšie západné zbrane, ako sú napríklad tanky Abrams, Leopard, Challenger, samohybné húfnice a salvové raketomety, ako je HIMARS, CAESAR, MLRS, Zuzana 2 či Krab. Kyjevské sily taktiež majú množstvo inteligentnej munície, ako sú napríklad strely Excalibur, JDAM, GLSDB či AASM Hammer.

Výraznou posilou by sa stali aj bojom zocelení ukrajinskí obrancovia, ktorých by Rusko zaradilo do vlastných vojenských štruktúr, aj keď nie je vylúčené, že časť z nich by radšej prešla do partizánskeho odboja.

Bojovými skúsenosťami by disponovali aj ruskí vojaci, ktorí by sa postavili vojakom zo Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorým bojové skúsenosti z reálnych konfliktov zväčša chýbajú.

Ruskí vojaci na hranici NATO

Problém by spôsobil aj fakt, že Rusko by sa prakticky dostalo na hranice Severoatlantickej aliancie. Čeliť by Rusom za „dverami“ muselo Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a v Poľsku by čelili na miestach, kde doteraz nie je ruská hranica.

„V tomto hroznom scenári NATO musí očakávať, že bude čeliť veľkým ruským konvenčným silám pozdĺž celej svojej hranice od Čierneho mora až po Arktídu, čím sa južné poľské, maďarské, slovenské a rumunské hranice po prvýkrát dostanú pod hrozbu ruského pozemného útoku od pádu Sovietskeho zväzu,“ uviedli analytici.

V prípade ruského útoku na jednu krajinu NATO ako je napríklad Litva, by sily Aliancie museli ostať zafixované pozdĺž hraníc. Slovenské, maďarské či bulharské jednotky, ktoré sú geograficky najbližšie ku Pobaltiu by museli zostať brániť aliančno-ruskú hranicu. Tým by nemohli poskytnúť napadnutej krajine rýchlu pomoc.