„Ak príde prímerie bez garancie, Putin zaútočí znova,“ varuje britský premiér pred stretnutím s Trumpom

V neistej geopolitickej situácii, keď európska bezpečnosť visí na vlásku, britský premiér Keir Starmer vstúpil do diplomatického súboja s Donaldom Trumpom. Jeho hlavnou požiadavkou bolo zabezpečiť americkú podporu pre mierovú misiu vedenú Spojeným kráľovstvom a Francúzskom na Ukrajine. Bez tejto garancie, tvrdí Starmer, hrozí, že Vladimir Putin využije prímerie ako príležitosť na ďalší útok, informuje denník The Guardian.

„Bezpečnostná garancia musí byť dostatočne silná, aby odradila Putina od ďalšieho útoku, pretože ak príde prímerie bez nej, poskytne mu to len príležitosť počkať a zaútočiť znova,“ vyhlásil Starmer počas letu do Washingtonu, píše ďalej denník The Telegraph.

Táto výzva prichádza v čase, keď Trump opakovane naznačuje, že nechce, aby USA zohrávali v konflikte kľúčovú úlohu. „Neplánujem poskytovať žiadne veľké bezpečnostné záruky. Európa sa o to musí postarať,“ vyhlásil americký prezident.

Vysoké očakávania z rokovaní v Bielom dome však postupne vyprchali, keď sa ukázalo, že Trump ostáva neoblomný vo svojej politike neangažovania sa. Bývalí diplomati označili stretnutie za jedno z najvýznamnejších od druhej svetovej vojny, pričom európski lídri majú obavy, že USA ustúpia zo svojej tradičnej role garanta bezpečnosti kontinentu.

Zelenskyj ako obchodník s minerálmi

Zatiaľ čo sa Británia snaží o vojenské zabezpečenie Ukrajiny, jej prezident Volodymyr Zelenskyj sa v USA sústredil na ekonomické dohody. Pred podpísaním dohody o ťažbe nerastných surovín vyhlásil, že ide o rámcovú dohodu, pričom jej cieľom je poskytnúť USA ekonomický stimul na zachovanie záujmu o ukrajinskú bezpečnosť.

Trump si však stanovuje vlastné priority: „Budeme naozaj úzko spolupracovať s Ukrajinou, pokiaľ ide o vzácne kovy. Veľmi ich potrebujeme. Majú skvelé zásoby vzácnych kovov,“ zdôraznil americký prezident.

Zmena strategickej dynamiky

Európa sa ocitá v situácii, keď musí viac investovať do vlastnej bezpečnosti. Francúzsky prezident Emmanuel Macron varoval Trumpa pred „kapituláciou Ukrajiny“, no jeho slová neovplyvnili rozhodnutie Bieleho domu. Medzitým Británia oznámila zvýšenie obranného rozpočtu na 2,5 % HDP do roku 2027, čo je najväčší nárast od konca studenej vojny, píše ďalej The Guardian.

Otázka ostáva: Ak Spojené štáty nezabezpečia ochranu mierovej misie, bude vôbec možné ju uskutočniť? Starmer naznačil, že Londýn by bol ochotný poslať britských vojakov, ale len v prípade, ak by USA poskytli nevyhnutnú logistickú podporu.

„Rozhodnutie vyslať britské jednotky nie je brané na ľahkú váhu. Stále diskutujeme o tom, ako by to mohlo vyzerať,“ povedal premiér.

Nové riziká a budúcnosť transatlantických vzťahov

Trumpova politika môže narušiť dlhodobé transatlantické vzťahy. Kritizoval EÚ tvrdením, že „bola vytvorená preto, aby okrádala Spojené štáty“, čo naznačuje jeho pokračujúcu skepsu voči alianciám. Medzitým sa v Londýne objavili obavy o čínske aktivity – americká administratíva upozornila britského veľvyslanca, že plánovaná „super ambasáda“ v Londýne by mohla ohroziť slobodu prejavu.

Budúcnosť ukrajinského konfliktu tak závisí nielen od rozhodnutí Putina, ale aj od politickej stratégie západných lídrov. Starmer prichádza do Washingtonu a očakáva nejasné stretnutie: USA síce nesľúbili vojenské záruky, no zároveň nechcú úplne opustiť Ukrajinu.

Ich kľúčový záujem je ekonomický – a ako naznačuje dohoda so Zelenským, suroviny môžu byť novou menou geopolitického vyjednávania.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie