Ak sa rozhodneš študovať na Slovensku, štát ti dá 9 000 eur. Musíš však splniť podmienky

Každý piaty študent zo Slovenska študuje v zahraničí. Je to najvyššie číslo v rámci celej Európskej únie. Slovensko si takýto masívny odliv mozgov nemôže dovoliť, aj preto je v rámci plánu obnovy niekoľko opatrení, ktoré tomu majú zabrániť. 

Ruskí vojaci mali skončiť ožiarení. Odišli, ale Černobyľ zostane s nimi, hovorí starosta satelitu

Jedným z nich je aj štipendium pre maturantov, ktorí sa rozhodli študovať na slovenskej vysokej škole. „V tomto roku bude podporených 1 400 študentov, ktorí môžu získať štipendium vo výške 9 000 eur na tri roky od začiatku štúdia na vysokej škole,“ oznámil rezort školstva. 

Štipendium je určené pre najtalentovanejších absolventov stredných škôl, ktorí majú záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole v našej krajine, a to v dennej forme štúdia.

Štipendium bude pridelené v dvoch kategóriách. Do prvej spadajú najväčšie talenty spomedzi slovenských maturantov. Do tej druhej patria študenti, ktorí sú zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo patria do špecifických znevýhodnených skupín.

Ak sa staneš úspešným uchádzačom, získaš nárok na štipendium vo výške 3 000 eur za jeden akademický rok. Vyplácané bude počas desiatich mesiacov vo výške 300 eur.

Nárok na štipendium budeš mať počas prvých troch rokov vysokoškolského štúdia. Spolu tak získaš 9 000 eur.

„Ak budeš úspešným uchádzačom, nárok ti vznikne, ak sa zapíšeš na vysokú školu so sídlom v SR na bakalárske alebo spojené bakalárske a magisterské štúdium. V akademickom roku 2022/2023 bude mať nárok na štipendium prvých 1 000 uchádzačov, ktorí dosiahnu najvyšší počet bodov v kategórii najväčšie talenty spomedzi slovenských maturantov.“

zdroj: Unsplash/bout

V rámci kategórie nadpriemerní študenti, ktorí sú zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo patria do špecifických znevýhodnených skupín, bude v akademickom roku 2022/2023 podporených 400 uchádzačov.

Tvoje umiestnenie v poradí uchádzačov sa určí na základe tvojich doterajších výsledkov počas stredoškolského štúdia. Do úvahy sa bude brať najmä zapojenia sa do rôznych súťaží. Ide napríklad o olympiády, SOČ a ďalšie súťaže na krajskej, celoštátnej aj medzinárodnej úrovni.

„Jedným z kritérií bude aj dosiahnutý výsledok v rámci externej časti maturitnej skúšky zo slovenského jazyka (alebo jazyka menšiny), cudzieho jazyka a matematiky. Konkrétne kritériá, vrátane kritérií pre uchádzačov zo sociálne znevýhodneného prostredia, budú čoskoro zverejnené.“

„Najviac o odchode z krajiny uvažujú absolventi a študenti vysokých škôl z východu Slovenska. Až 57 percent z nich by podľa májového prieskumu chcelo dočasne alebo natrvalo odísť z krajiny. Hrozí nám tak ďalšie prehlbovanie regionálnych rozdielov,“ tvrdí sociológ a politik Ábel Ravasz.

Dôvodom, prečo ľudia opúšťajú Slovensko, je podľa iniciátorov nízka kvalita vzdelávania, nedôvera v štátne inštitúcie aj klientelizmus. Pedagóg a politik Juraj Hipš pripomína, že ročne študuje v zahraničí viac ako 20 000 mladých ľudí a polovica z nich sa po štúdiu nevráti.

zdroj: Unsplash/Redd

„Prichádzame tak o jednu z najcennejších vecí, ktorú ako krajina máme. Šikovných ľudí, ktorí majú šancu spraviť zo Slovenska modernú a inovatívnu krajinu, ktorá nie je len montážnou linkou a lacnou pracovnou silou,“ doplnil.

Alojz Hlina pripomína, že pred 17. novembrom 1989 utekali mnohí ľudia zo Slovenska za slobodou, ktorú nemali. „Ale aj po 32 rokoch od revolúcie stále odchádzajú desaťtisíce prevažne mladých ľudí a mnohí sa už neplánujú vrátiť späť,“ poznamenal.

Poukazujú na naštartovanie reformy vo vzdelávaní, aby mladí ľudia nemuseli odchádzať za kvalitným štúdiom do zahraničia. Rovnako dôležitá je aj reforma zdravotníctva a justície, lebo jedným z dôvodov odchodu zo Slovenska je aj nízka kvalita života, korupcia a nedôvera v štátne inštitúcie.