Ak si si prešiel Covidom, následkom môžeš čeliť po zvyšok života. Pandémia devastuje našu psychiku (ŠTÚDIA)

  • To, čo príde po pandémii, by malo zaujímať vlády sveta viac. Covid-19 môže mať nemilú dohru
  • Ľudia čelili psychickým problémom aj rok po diagnóze. Jazvy na duši nemusia zmiznúť nikdy
covid, depresia
Unsplash/Isaac Quesada, Anthony Tran
  • To, čo príde po pandémii, by malo zaujímať vlády sveta viac. Covid-19 môže mať nemilú dohru
  • Ľudia čelili psychickým problémom aj rok po diagnóze. Jazvy na duši nemusia zmiznúť nikdy

S pandémiou sa mnohí dnes už lúčia a pevne dúfajú, že zbohom hovoria nadobro. Koronavírus nás prekvapil a učili sme sa, takpovediac, za pochodu. Dnes máme k dispozícií vakcíny a vedecké tímy od prepuknutia nákazy nepretržite pracujú na tom, aby Covid-19 zastavili.

Situácia nie je istá ani dnes. Prvé týždne s koronavírusom by sa však neistotou a strachom dali charakterizovať, o čom svedčia aj výsledky obrovskej americkej štúdie. Tá bola publikovaná na portáli BMJ a upozornil na ňu Bloomberg.

Rok po tom

Ľudia, ktorí sa Covidom nakazili na začiatku pandémie, mali omnoho väčší risk úzkosti, depresií a ďalších duševných problémov. Psychickú tieseň pociťovali počas pandémie takmer všetci. Tí, ktorí si nákazou aj prešli, však často zažívali omnoho intenzívnejšie pocity. Navyše, duševné problémy po odznení príznakov Covidu-19 ostali a ľudia sa s nimi pasovali aj rok po pôvodnej diagnóze.

Závery sa týkajú aj pacientov, ktorí neboli nikdy takí chorí, aby ich museli hospitalizovať. Aj v takomto prípade mali o 68 % väčšiu šancu, že im diagnostikujú poruchu spánku.

Riziko úzkosti bolo v porovnaní s ľuďmi, ktorí sa nenakazili, až o 69 % vyššie, a v prípade depresií išlo o 77 %. V prípadoch, kedy museli pacientov aj hospitalizovať, bolo toto riziko ešte vyššie. Samovražedné myšlienky boli tri až štyrikrát bežnejšie než pri ľuďoch, ktorí si nákazou neprešli.

Vedecký tím, ktorý za štúdiou stojí, rok pozorne sledoval takmer 154-tisíc ľudí, ktorí v prvých tridsiatich dňoch prekonali infekciu SARS-CoV-2.

Pozorovali, či existuje pravdepodobnosť, že pacientom pribudne nová duševná kondícia. Skupinu porovnávali s dátami 5,6 milióna ľudí, ktorí v tom istom čase nákaze nečelili. Vytvorili tiež historickú kontrolnú skupinu, tá sa skladala z 5,9 milióna ľudí a vychádzala z dát ešte pred pandémiou.

Po zvyšok života

„Vírus je v skutočnosti aj dnes schopný spôsobovať dlhodobé následky v takom rozsahu, o akom sme doteraz ani len netušili,“ povedal spoluautor štúdie Ziyad Al-Aly, výskumník a epidemiológ.

Tvrdí, že infekcia spôsobuje nespočetné množstvo abnormalít, ktoré môžu človeka sprevádzať po zvyšok života a môžu mu výrazne skomplikovať opätovné zaradenie sa do pracovného prostredia. Ide o chronické choroby, ktorým je potrebné venovať pozornosť, pretože nezmiznú len tak.

Psychické problémy sa vedia jednoducho pretaviť aj do tých fyzických. Úzkosti môžu napríklad spôsobiť vypadávanie vlasov, píše The Guardian.

Čínska štúdia potvrdila, že pandémia môže aj za to, ak ťa zrazu svrbia oči. Za suché oči môže modré svetlo, ktoré vychádza z našich obrazoviek, kam sa veľká časť našich životov presunula. Ak sa poriadne sústredíme, zabúdame tiež žmurkať.

Počas pandémie zaznamenali nárast chronických srdcových chorôb aj kardiológovia. Dôvodom je zanedbané stravovanie či cvičenie. Navyše, mnoho návštev u lekára sa kvôli Covidu-19 ruší či presúva, čo globálnemu zdraviu skutočne neprospieva.

Čítajte viac z kategórie: Koronavírus

Zdroje: BMJ, Bloomberg, The Guardian, Jamanetwork, NCBI

Najnovšie videá

Trendové videá