Ak sme v práci nespokojní, odchádzame. Expertka radí, aké trendy menia trh práce v roku 2025

Nájsť si prácu, ktorá dáva zmysel, zaplatí účty a ešte nechá čas na život? V roku 2025 to nie je sci-fi, ale realita – ak vieš, čo chceš a čo hľadajú firmy. O tom, ako sa mení pracovný trh, čo očakávajú mladí ľudia a kam smerujú trendy v zamestnávaní, sme sa rozprávali s Ľubicou Melcerovou, PR manažérkou spoločnosti Alma Career.

Nedostatok pracovnej sily

Jedným z najvýraznejších trendov na slovenskom pracovnom trhu je pretrvávajúci nedostatok pracovnej sily. „Na Slovensku je nedostatok pracovnej sily, z čoho vyplýva veľký dopyt po kvalifikovanej aj nekvalifikovanej pracovnej sile,“ konštatuje Melcerová. Tento fenomén sa prejavuje naprieč mnohými sektormi, pričom osobitne citeľný je v zdravotníctve, doprave či stavebníctve.

„Medzi nedostatkové profesie je zaradených množstvo pozícií zo zdravotníctva, dopravy či stavebníctva, nedostatok odborníkov má aj školstvo či IT sektor,“ upresňuje odborníčka. Podľa jej slov sa s problémami obsadzovania pozícií potýka aj maloobchod či gastro segment. 

Táto situácia vytvára špecifické podmienky na trhu práce, kde sa postupne posilňuje vyjednávacia pozícia kvalifikovaných uchádzačov, ktorí si môžu dovoliť klásť vyššie nároky na potenciálnych zamestnávateľov.

zdroj: Odborníčka na trh práce Ľubica Melcerová Zdroj: Alma Career Foto: Anton Khúla

Rastúci vplyv umelej inteligencie

Technologické zmeny výrazne formujú pracovný trh v roku 2025. „Aj na trhu práce rastie vplyv umelej inteligencie, firmy budú potrebovať stále viac odborníkov a odborníčok na prácu s AI,“ vysvetľuje Melcerová. Implementácia nástrojov umelej inteligencie do pracovných procesov mení nielen požiadavky na odbornosť pracovníkov, ale aj samotný charakter mnohých povolaní.

Napriek obavám z nahradenia ľudskej pracovnej sily automatizáciou dáta naznačujú, že umelá inteligencia skôr mení charakter pracovných pozícií, než by ich úplne eliminovala. Vznikajú nové špecializácie zamerané na správu a optimalizáciu AI systémov, ktoré vyžadujú jedinečnú kombináciu technických zručností a kritického myslenia.

Zmena hodnôt a priorít mladej generácie

Nástup generácie Z na pracovný trh prináša výrazný posun v pracovných preferenciách a hodnotách. „Mladá generácia ešte zvýšila dopyt po flexibilnej práci, možnostiach práce na diaľku, dbá na rovnováhu medzi súkromným a pracovným životom,“ pripomína Melcerová. Tento trend, ktorý sa začal formovať už počas pandémie Covid-19, sa v roku 2025 stal štandardným očakávaním mnohých uchádzačov o zamestnanie.

Pre zamestnávateľov to predstavuje výzvu: musia prispôsobiť svoje politiky a pracovné prostredie tak, aby dokázali osloviť a udržať si talentovaných pracovníkov z mladšej generácie. Spoločnosti, ktoré nedokážu ponúknuť dostatočnú flexibilitu, sa v konkurenčnom boji o zamestnancov ocitajú v nevýhode.

zdroj: Pexels.com

Kľúčové faktory pri výbere zamestnania

Čo najviac ovplyvňuje uchádzačov pri rozhodovaní o pracovnej ponuke? Melcerová na základe dát z portálu Profesia.sk uvádza: „Pre uchádzačov a uchádzačky o prácu je naďalej najdôležitejší pri prezeraní pracovných inzerátov ponúkaný plat, no stále väčší dôraz kladú aj na benefity.“

Zatiaľ čo finančné ohodnotenie zostáva primárnym faktorom, rastie význam doplnkových benefitov a pracovných podmienok. „Najatraktívnejší je flexibilný pracovný čas, dovolenka navyše a možnosť práce z domu,“ špecifikuje Melcerová. Tieto benefity sa stávajú rozhodujúcimi faktormi najmä v situáciách, keď uchádzači zvažujú medzi viacerými pracovnými ponukami s podobným platovým ohodnotením.

Pri hlbšej analýze preferencií uchádzačov sa objavujú aj ďalšie faktory: „Pri výbere zamestnania uchádzačky a uchádzačov najviac zaujíma ponúkaný plat, benefity, možnosť flexibilného pracovného času a práce z domu, blízkosť pracoviska k domovu, firemná kultúra, hodnoty firmy či CSR aktivity.“ Tento komplexný súbor kritérií naznačuje, že moderní uchádzači o zamestnanie hľadajú nielen finančné zabezpečenie, ale aj súlad s osobnými hodnotami a životným štýlom.

Záujem mladých o rôzne sektory

Napriek častým diskusiám o nezáujme mladých ľudí o manuálne profesie dáta z portálu Profesia.sk naznačujú komplexnejší obraz. „Mladí ľudia vo veku do 24 rokov, ktorí majú aktívny životopis na portáli Profesia.sk, najčastejšie uvádzajú, že majú záujem pracovať v obchode, cestovnom ruchu a gastre, administratíve, pomocných prácach, doprave, výrobe, službách a v IT sektore,“ uvádza Melcerová.

Tento široký záber záujmov naznačuje, že tradičné pracovné odvetvia vrátane výroby a pomocných prác si udržiavajú určitú atraktivitu aj medzi príslušníkmi generácie Z. Napriek tomu IT sektor zostáva jednou z najvyhľadávanejších oblastí, čo odzrkadľuje rastúce povedomie mladých ľudí o perspektívnosti digitálnych povolaní.

Mzdové očakávania generácie Z

V otázke finančných očakávaní mladých pracovníkov prináša Melcerová zaujímavé poznatky: „Generácia Z má vo všeobecnosti vyššie finančné nároky ako generácie pred nimi.“ Tento jav sa prejavuje nielen vo vyššom očakávanom platovom ohodnotení, ale aj v subjektívnom vnímaní vlastnej hodnoty na pracovnom trhu.

„Z prieskumu portálu Platy.sk vyplynulo, že spomedzi ľudí, ktorí sa o svojom plate s inými nerozprávajú, lebo majú pocit, že zarábajú málo a hanbia sa za to, je najviac práve z generácie Z,“ upozorňuje odborníčka. Ešte výraznejší je ďalší poznatok: „Táto veková kategória spomedzi všetkých najčastejšie tvrdí, že má nižší plat, ako by zodpovedalo ich pozícii.“

Tieto zistenia poukazujú na možný nesúlad medzi očakávaniami mladých pracovníkov a realitou pracovného trhu. Zatiaľ čo mladí ľudia očakávajú vyššie finančné ohodnotenie, zamestnávatelia môžu mať odlišné predstavy o adekvátnom ohodnotení začínajúcich pracovníkov bez rozsiahlejších pracovných skúseností.

Trend častejšej zmeny zamestnania

Výrazným trendom, ktorý charakterizuje najmä mladšiu generáciu pracovníkov, je zvýšená mobilita na pracovnom trhu. „Ľudia z generácie Z sa už necítia zamestnávateľom takí zaviazaní ako ich predchodcovia. Ak sú nespokojní, odídu a hľadajú si inú prácu,“ vysvetľuje Melcerová. Konkrétne čísla sú ešte výrečnejšie: „Z našich dát vyplýva, že za posledného pol roka zmenila zamestnávateľa až štvrtina pracujúcich z tejto vekovej kategórie, čo je výrazne viac ako ostatní.“

Tento trend má významné implikácie pre zamestnávateľov, ktorí musia prehodnotiť svoje stratégie udržania talentov. Tradičné nástroje ako postupný kariérny rast či dĺžka pôsobenia vo firme ako kritérium pre odmeny strácajú na efektivite. Namiesto toho sa do popredia dostávajú okamžité benefity, flexibilné pracovné podmienky a zmysluplná práca ako kľúčové faktory lojality zamestnancov.

Vzdelanie a zručnosti požadované zamestnávateľmi

Požiadavky zamestnávateľov na vzdelanie uchádzačov sa v roku 2025 diverzifikujú. „V aktuálne zverejnených pracovných ponukách na Profesia.sk je najčastejšie vyžadované stredoškolské vzdelanie s maturitou, ktoré sa uvádza v 40 percentách inzerátov. Stredoškolské vzdelanie bez maturity žiada štvrtina ponúk, vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa vyžaduje 8 percent ponúk a vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa 11 percent.“ 

Tieto údaje naznačujú, že formálne vysokoškolské vzdelanie nie je pre mnohé pracovné pozície nevyhnutnou podmienkou. Naopak, rastie dôraz na konkrétne zručnosti a kompetencie uchádzačov. „Zamestnávatelia však kladú stále väčší dôraz na samotné zručnosti. Veľmi dôležité sú mäkké zručnosti, ako napríklad komunikačné schopnosti, zodpovednosť, samostatnosť, flexibilita či spoľahlivosť a analytické myslenie,“ upozorňuje Melcerová.

Medzi najžiadanejšie praktické zručnosti podľa odborníčky patria „ovládanie anglického jazyka, vlastnenie vodičského preukazu, znalosť práce s Excelom či Wordom.“ Tieto základné kompetencie často tvoria nevyhnutný základ aj pre pozície, ktoré primárne nevyžadujú vysokoškolské vzdelanie.

zdroj: Pixabay/Joydo

Význam pracovných skúseností počas štúdia

Melcerová zdôrazňuje dôležitosť získavania pracovných skúseností už počas štúdia: „Je dobré už počas štúdia získať pracovné skúsenosti, ideálne priamo v študovanom odbore.“ Podľa nej takéto skúsenosti nielen zvyšujú šance na úspešné uplatnenie po skončení školy, ale pomáhajú aj pri formovaní realistických očakávaní o pracovnom živote.

Odborníčka však poukazuje aj na hodnotu zdanlivo nesúvisiacich pracovných skúseností: „Ale aj na tradičných letných brigádach vedia študenti získať cenné zručnosti, získajú základné pracovné návyky, schopnosť zorganizovať si čas, zodpovednosť, samostatnosť a podobne.“ Tieto skúsenosti, hoci nemusia priamo súvisieť so študovaným odborom, rozvíjajú prenositeľné zručnosti vysoko cenené zamestnávateľmi.

Odliv talentov do zahraničia

Jednou z pretrvávajúcich výziev slovenského pracovného trhu je odchod mladých talentovaných pracovníkov do zahraničia. „Slovensko má problém s odchodom mladých ľudí do zahraničia, ale je to veľmi komplexná otázka, ktorá závisí od mnohých faktorov,“ konštatuje Melcerová. Medzi kľúčové faktory ovplyvňujúce rozhodnutie o odchode do zahraničia zahŕňa „odvetvie, v ktorom by chceli pôsobiť, očakávania od pracovného života, hodnoty, ochota opustiť väzby vytvorené na Slovensku a presťahovať sa do inej krajiny a podobne.“

Tento fenomén predstavuje komplexnú výzvu nielen pre zamestnávateľov, ale aj pre tvorcov verejných politík. Vytváranie atraktívnych pracovných podmienok a príležitostí pre profesionálny rast je nevyhnutné pre udržanie kvalifikovaných pracovníkov na domácom trhu práce.

Stratégie pre úspešný vstup na trh práce

Na základe analýzy aktuálnych trendov a potrieb zamestnávateľov poskytujú odborníci odporúčania pre mladých ľudí vstupujúcich na trh práce. Kľúčovým faktorom je získavanie praktických skúseností a rozvoj relevantných zručností. „Závisí od toho, v akej oblasti by chceli mladí ľudia po skončení školy pôsobiť. V prípade niektorých pozícií je vysokoškolské vzdelanie nevyhnutnosťou, v iných nie je potrebné,“ upozorňuje odborníčka.

Dôležitosť zamerania sa na mäkké zručnosti je evidentná z preferencií zamestnávateľov, ktorí čoraz častejšie hľadajú kandidátov s rozvinutými komunikačnými schopnosťami, samostatnosťou a zodpovedným prístupom. Rovnako dôležité sú aj technické zručnosti, najmä znalosť cudzích jazykov a počítačová gramotnosť.

Neustála transformácia pracovného trhu

Slovenský pracovný trh v roku 2025 prechádza významnou transformáciou pod vplyvom demografických zmien, technologického vývoja a posunu v hodnotových preferenciách mladej generácie. Nedostatok pracovnej sily vytvára priaznivé podmienky pre kvalifikovaných uchádzačov, ktorí si môžu klásť vyššie nároky na potenciálnych zamestnávateľov.

Zároveň sa menia požiadavky na vzdelanie a zručnosti pracovníkov, s rastúcim dôrazom na praktické kompetencie a adaptabilitu na rýchlo sa meniace podmienky. Flexibilita, work-life balance a zmysluplnosť práce sa stávajú kľúčovými faktormi pri rozhodovaní mladých ľudí o pracovných príležitostiach.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy