Ak to takto pôjde ďalej, horúčavy čoskoro zabijú 5-násobne viac ľudí, varujú vedci

V dnešnej dobe svet ohrozuje čoraz výraznejší problém globálneho otepľovania a jeho vplyv na ľudské zdravie. Medzinárodní odborníci varujú, že v najbližších desaťročiach hrozí až 5-násobný nárast úmrtí, ak budú takéto extrémne horúčavy na Zemi pokračovať.

Ak sa nič nepodnikne na zmiernenie výkyvov teplôt, tak je podľa expertov „zdravie ľudstva vo vážnom ohrození“, ako píšu vo svojej najnovšej štúdii, uverejnenej v The Lancet.

Počet úmrtí narastie o 370 percent

Experti upozorňujú na to, aký scenár ľudstvo čaká, ak sa planéta zohreje ešte o dva stupne Celzia. Aktuálne sa predpokladá, že sa do roku 2100 teplota zvýši o 2,7 stupňa, informuje francúzsky portál Le Figaro.

Ak sa prognózy naplnia, tak sa do roku 2050 počet úmrtí spôsobených teplom zvýši o 370 %, čo predstavuje takmer 5-násobný nárast. Úmrtia spojené s horúčavou predstavujú len jednu z hrozieb pre ľudské zdravie. Hrozby vyplývajú najmä z rastúceho používania fosílnych palív, čo podľa vedcov potvrdzuje aj táto štúdia.

Autori kritizujú vlády, firmy a banky, ktoré stále masívne investujú do fosílnych palív, čím sa ešte viac podporuje globálne otepľovanie.

V nej sa uvádzajú aj ďalšie hrozby, ako napríklad častejšie sucho, ktoré vystavuje milióny ľudí riziku hladovania. Infekčné choroby však šíria aj komáre, ktoré putujú na dlhšie vzdialenosti. V neposlednom rade spomínajú zdravotné systémy, ktoré majú ťažkosti s vyrovnávaním sa s touto záťažou. Štúdia predstavuje celkovo 47 ukazovateľov, ktoré ohrozujú ľudskú existenciu.

Horúčavy spôsobia aj nedostatok jedla

V roku 2022 boli ľudia na celom svete vystavení priemerne 86 dňom potenciálne smrteľných teplôt. Počet ľudí starších ako 65 rokov, ktorí zomreli kvôli horúčavám medzi rokmi 1991 až 2000 a 2013 až 2022, vzrástol až o 85 %, odhadujú experti.

Tieto odhady prichádzajú v dobe, kedy je rok 2023 považovaný za najteplejší rok v dejinách ľudstva. Európske klimatické observatórium vyhlásilo minulý mesiac za najteplejší október, ktorý kedy vedci zaznamenali.

„Súčasné pozorované účinky by mohli byť len predzvesťou veľmi nebezpečnej budúcnosti,“ vyhlásila pre novinárov Marina Romanello, šéfka tímu, ktorý napísal túto správu. V prípade oteplenia iba o 2 stupne do roku 2100 by vplyv na ľudské zdravie prevýšil nadmernú úmrtnosť.

Podľa predpovedí uverejnených v štúdii bude do polovice storočia mať približne 520 miliónov ľudí viac stredne až vážne problémy so zabezpečením potravín. Infekčné choroby šírené komármi sa majú podľa očakávaní dostať aj do nových oblastí. Prenos dengy by mohol vzrásť o 36 %.

zdroj: TASR/DPA

Ľudstvo čelí neznesiteľnej budúcnosti, tvrdí generálny tajomník OSN

„Čelíme kríze za krízou,“ povedala Georgiana Gordon-Strachan, ktorej rodnou krajinou je Jamajka trpiaca epidémiou dengy.

Podčiarkla, že „obyvatelia najchudobnejších krajín, ktoré často nenesú takú zodpovednosť za emisie skleníkových plynov, platia cenu za vplyvy na zdravie, ale majú menšie finančné a technické kapacity na prispôsobenie sa smrtonosným búrkam, stúpajúcim moriam alebo ničivým suchám, ktoré zhoršuje globálne otepľovanie“.

Generálny tajomník OSN Antonio Guterres, ktorý opakovane upozorňuje na zmenu klímy, zareagoval na správu tým, že „ľudstvo čelí neznesiteľnej budúcnosti“.

Poukázal aj na to, že už teraz vidíme, ako ľudí naprieč celým svetom zmáhajú rekordné horúčavy. Musia sa vyrovnávať s „ničivými suchami škodiacimi úrodám, rastúcim hladomorom a výbuchmi infekčných chorôb, smrteľnými búrkami a povodňami“.

Podľa predpovedí spojených s meteorologickým javom, známym ako El Niño, nás však čaká ešte extrémnejší rok, ako máme už takmer za sebou. El Niño má totiž podľa odborníkov silno ovplyvniť aj zimu tu u nás, na Slovensku. O tom, ako presne a ako intenzívne, sa dočítaš viac v tomto článku.