Ak vypukne konflikt na Ukrajine, Slováci to pocítia. Naď povedal, čo nás čaká, ak sa situácia zvrhne

Konflikt na Ukrajine by mal okamžité dôsledky na Slovenskú republiku, informovali minister obrany Jaroslav Naď a minister zahraničných vecí Ivan Korčok.

Sťahovanie našich diplomatov z Ukrajiny sa zatiaľ nekoná, avšak situácia sa denno-denne prehodnocuje. Aj o tom hovorili ministri po skončení bezpečnostnej rady, ktorá zasadala kvôli situácii u našich susedov. O situácii budú hovoriť aj zajtra. 

„Evidujeme vojenskú techniku, ktorá nie je len obranného charakteru,“ povedal minister obrany Jaroslav Naď, pričom povedal, že časť z nej by mohla zasahovať aj naše územie.

„Akákoľvek kríza na Ukrajine bude mať priamy dosah na Slovenskú republiku,“ povedal. „Situáciu nateraz monitorujeme a prijímame opatrenia,“ tvrdí.

zdroj: TASR/ Pavel Neubauer

Keby sa konflikt na Ukrajine naozaj naplno rozbehol, mohla by nás okrem iného čakať migračná vlna. Podľa Naďa sme aj my v prípade núdze schopní zasiahnuť a nasadiť prostriedky. 

Rusko podľa ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka požaduje veci, o ktorých nemôže NATO ani len rokovať. O niektorých požiadavkách sa však hovoriť dá a aj sa o nich hovorí. „Nemôžeme mať len nastrčenú ruku, musíme byť aj my pripravení pomôcť,“ povedal Korčok. O tom, ako presne by sme sa zachovali, hovoriť nechcel. Tieto informácie sú utajené. 

Podľa Korčoka je potenciálny konflikt ešte stále možné vyriešiť na diplomatickej úrovni. Už tento týždeň USA po dohode so spojencami (vrátane Slovenska) doručí ruskej strane odpoveď na ich požiadavky. To, ako ju Rusko prijme, rozhodne o budúcnosti potenciálneho konfliktu na Ukrajine. 

„Súčasťou požiadaviek Ruska sú aj niektoré veci, ktoré nie sú z nášho pohľadu ani len rokovateľné. Prepisovali by celú bezpečnostnú architektúru a svet, do ktorého SR a ostatné štáty vstúpili po roku 1989,“ povedal Korčok. Zdôraznil, že občania krajín majú právo rozhodovať o tom, do akých obranných štruktúr chcú patriť.

Podľa Naďa ide o najhoršiu situáciu v regióne za posledné desaťročia. Minister obrany zároveň kritizoval opozíciu, ktorá podľa neho rozosieva nenávisť a zneužíva situáciu. Už niekoľko týždňov sa u nás hovorí o obrannej dohode s USA, ktorú by malo Slovensko v najbližšom čase podpísať. Zatiaľ čo koalícia je pomerne jednotne za, opozícia je proti. 

 Mimoparlamentný Hlas-SD v reakcii vyzval oboch ministrov, aby prestali zneužívať napätú situáciu na rusko-ukrajinskej hranici na propagovanie nevýhodnej slovensko-americkej obrannej zmluvy.

„Namiesto tejto propagandy očakávame, že budú informovať verejnosť, ako je slovenská vláda pripravená riešiť po prípadnom vojenskom konflikte migračnú a energetickú krízu,“ uviedla strana. Naď a Korčok podľa nej skrývajú svoje diplomatické zlyhanie za šírenie strachu a neistoty.

Situácia na Ukrajine nateraz nie je nebezpečná pre ľudí, ktorí by mali záujem vycestovať tam, tvrdí minister zahraničných vecí. Ak sa to zmení, občanov varuje. 

Panuje jednota

Spojené štáty majú s európskymi spojencami v otázke ruskej hrozby voči Ukrajine jednotný postoj. Po videodiskusii s európskymi lídrami to oznámil v pondelok večer americký prezident Joe Biden, píše agentúra AFP.

„Mali sme veľmi dobré stretnutie,“ povedal Biden po zhruba 80-minútovej videokonferencii s tým, že v otázke Ukrajiny medzi spojencami panuje „absolútna jednota“. Kancelária britského premiéra Borisa Johnsona po pondelňajších rozhovoroch uviedla, že „lídri sa vzhľadom na rastúcu ruskú hrozbu zhodli na dôležitosti medzinárodnej jednoty“.

zdroj: TASR/AP

Podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza je na Rusku, aby viditeľne „deeskalovalo napätie“. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zasa varoval pred „vážnymi následkami“, ak dôjde k „akejkoľvek ďalšej agresii“ Moskvy proti Ukrajine. Spomínaného videohovoru sa zúčastnili aj lídri NATO, Francúzska, Talianska, Poľska a Európskej únie.

Spojené štáty tiež v pondelok oznámili, že do stavu „zvýšenej pohotovosti“ uvádzajú pre situáciu na Ukrajine 8 500 svojich vojakov. Washington upozornil, že Rusko „momentálne neplánuje deeskaláciu“ situácie.

Podľa amerického ministerstva obrany však k prípadnému nasadeniu týchto vojakov dôjde iba vtedy, ak sa NATO rozhodne aktivovať tzv. sily rýchlej reakcie alebo ak sa zmení situácia na ukrajinských hraniciach, pri ktorých sa hromadia ruskí vojaci.

zdroj: TASR/Pavol Zachar

USA nasadením vojakov do „zvýšenej pohotovosti“ chcú predovšetkým uistiť svojich spojencov. Podľa hovorcu amerického rezortu obrany Johna Kirbyho Washington neplánuje nasadiť týchto vojakov na Ukrajinu.

Napätie medzi Ruskom a krajinami západného bloku v posledných týždňoch vzrástlo v súvislosti s presunmi ruských jednotiek k hraniciam Ukrajiny. Moskva však akékoľvek tvrdenia o plánovaní invázie na Ukrajinu odmieta.