Aká energetická kríza? Ceny plynu a elektriny sa rútia nadol šialeným tempom

Slováci sa možno už čoskoro dočkajú normálnych cien za energie. Naznačujú to ceny na svetových trhoch. Tie sa za uplynulý týždeň doslova zrútili a o rekordoch už ani nechyrovať.

Ceny plynu na trhu prudko klesajú. Na trhu TTF (virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility v Holandsku) sa plyn predáva aktuálne za 65 eur za megawatthodinu.

Začiatkom týždňa sa pritom cena držala ešte nad hranicou 102 eur za megawatthodinu. Koncom septembra bola cena plynu na spomínanom trhu na úrovni viac ako 200 eur za megawatthodinu. Na konci augusta hodnota plynu na spomínanom trhu dosahovala rekordné hodnoty na úrovni zhruba 313 eur za megawatthodinu.

Mierne klesajú aj ceny elektriny. Ako vyplýva z údajov zverejnených pražskou burzou PXE, elektrina s dodávkou na Slovensko v budúcom roku sa v piatok predávala za 444 eur za megawatthodinu. V utorok bola cena na úrovni 465 eur za megawatthodinu. Elektrina dosiahla rekord na pražskej burze 26. augusta, keď sa jej cena vyšplhala na 1 001 eur za megawatthodinu.

Podľa aktuálnych údajov slovenského organizátora trhu s elektrinou, spoločnosti OKTE, je priemerná denná hodnota elektriny na dennom trhu 125 až 130 eur za megawatthodinu.

Porovnanie s uplynulým týždňom

Minulý týždeň, 10. októbra, sa trhové ceny plynu držali pod 100-eurovou hranicou. Na trhu TTF (virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility v Holandsku) sa plyn predával za 96 eur za megawatthodinu. Koncom septembra pritom bola cena plynu na spomínanom trhu na úrovni viac ako 200 eur za megawatthodinu. Na konci augusta hodnota plynu na spomínanom trhu dosahovala rekordné hodnoty na úrovni zhruba 313 eur za megawatthodinu.

Pokojná situácia bola aj na trhoch s elektrinou. Ako vyplýva z údajov zverejnených pražskou burzou PXE, elektrina s dodávkou na Slovensko v budúcom roku sa minulý piatok predávala za 461 eur za megawatthodinu. V pondelok bola cena na úrovni 473 eur za megawatthodinu. Elektrina dosiahla rekord na pražskej burze 26. augusta, keď sa jej cena vyšplhala na 1 001 eur za megawatthodinu.

Protivládny protest organizovaný stranou SMER – SD

GALÉRIA+ 4

EÚ sa oslobodzuje od závislosti na ruskom plyne

Zemný plyn z podmorských ložísk vo východnom Stredomorí by mohol „zrýchleným tempom“ pomôcť nahradiť znížené dodávky fosílnych palív do Európy. Na konferencii East Mediterranean Gas Forum v cyperskej Nikózii to v piatok povedala eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová.

Podľa nej tento región môže zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu ako krátkodobý až strednodobý dodávateľ plynu na trhy Európskej únie, či už v skvapalnenej forme, alebo prostredníctvom plynovodov. Poukázala na júnovú dohodu s Izraelom o dovoze väčšieho množstva plynu do krajín EÚ cez Egypt, ktorý má zariadenia na jeho skvapalňovanie a následný vývoz po mori.

Rusko pred vypuknutím vojny na Ukrajine pokrývalo 40 % dodávok plynu do Európskej únie. Simsonová povedala, že EÚ v ostatných mesiacoch znížila túto závislosť od Ruska na menej ako 10 percent. Dodala však, že jediným trvalým riešením problému EÚ uprostred energetickej krízy spôsobenej ruskou inváziou na Ukrajinu je rýchly prechod na obnoviteľné zdroje.

Simsonová uviedla, že stredomorský región má „vysoký potenciál“ na výrobu obnoviteľného vodíka a že EÚ sa snaží vybudovať partnerstvá s krajinami v regióne. Povedala, že rokovania s Egyptom o tejto otázke sú už v pokročilom štádiu a dohoda by mohla byť dokončená na budúci mesiac na konferencii OSN o zmene klímy v Káhire.

East Mediterranean Gas Forum založili pred tromi rokmi Grécko, Egypt, Taliansko, Izrael, Cyprus, palestínska samospráva a Jordánsko ako prostriedok na podporu energetickej spolupráce.

Ďalšie zdroje plynu

Nový projekt na skvapalnený zemný plyn pri západnom pobreží Afriky je dokončený pravdepodobne len na 80 %. Napriek tomu do oblasti pricestovali predstavitelia Poľska a Nemecka, keďže projekt v Senegale a Mauritánii dáva dobré vyhliadky, že by Európa mohla mať nového dodávateľa energie.

Očakáva sa, že plynové pole v blízkosti pobrežia Senegalu a Mauritánie bude obsahovať približne 425 miliárd metrov kubických plynu, čo je päťkrát viac než bola spotreba Nemecka závislého od plynu v celom roku 2019. Očakáva sa však, že ťažba sa začne až koncom budúceho roka, čo momentálne nepomôže vyriešiť energetickú krízu vyvolanú Ruskom.

Zatiaľ čo africké zásoby zemného plynu sú obrovské a severoafrické krajiny ako Alžírsko už majú plynovody prepojené s Európou, nedostatok infraštruktúry a bezpečnostné problémy dlho bránia výrobcom v iných častiach kontinentu zvyšovať export.

Najväčšie zásoby zemného plynu v Afrike má Nigéria, hoci do EÚ odtiaľ prichádza len 14 % všetkého skvapalneného plynu, ktorý Európa dováža. Projekty v Nigérii čelia množstvu rizík vrátane krádeží a taktiež vysokým nákladom. V iných krajinách ako Mozambik brzdí rozvoj projektov násilie zo strany islamských militantov.