Krotiteľ koní sa vrátil na Slovensko. Založil pražiareň, ktorá „vonia“ doslova víťazstvom

Kvalitnú výberovú kávu nájdeš aj na Slovensku. Za jednou takou značkou stojí aj Vladimír Vlasatý, ktorý sa pôvodne venoval úplne odlišnému povolaniu. 15 rokov strávil na odľahlých miestach sveta, akými je austrálska buš, kanadská divočina, amazonská džungľa, novozélandská vysočina či dokonca vo vojnových zónach na blízkom východe.

Medvede grizly vídal bežne

„Pracoval som ako kovboj s dobytkom, ako lovec divej zveri na Aljaške a v Yukone, ako rybár komerčnej flotily na juhu Austrálie, ako krotiteľ koní na Novom Zélande a kopu iných prác, ktoré sa mi dostali pod ruky. Ako kovboj som prvýkrát pracoval na severe Austrálie. V regióne Kimberely a Severné teritórium. Strávil som tam dva a pol roka. V podstate celá náplň práce spočíva v jazdení na koni, čiže v sedle. Sezóna trvá deväť mesiacov počas obdobia sucha. Teploty sa bežne pohybujú od 40 stupňov vyššie,“ vysvetľuje Vladimír.

Spomínané zážitky však neboli jedinými, ktoré aktuálnemu podnikaniu predchádzali. Vladimír totiž v období dažďov, tri mesiace medzi sezónami, chodieval pracovať na rybársku loď. Aj spomínané zamestnanie ho zocelilo a naučilo veľkej dávke sebazaprenia. Za najnáročnejšiu prácu, akú absolvoval však považuje krotenie koní. Pri podobnej činnosti strávil na Novom Zélande dva roky.

„Práce bolo toľko, že sme krotili zhruba 10 až 14 koní každé dva týždne. Bola to jedna z najnáročnejších prác, aké som kedy robil. Pri krotení je potrebná maximálna koncentrácia, duchaprítomnosť a samozrejme fyzická zdatnosť. V Kanade som pracoval ako kovboj dva roky. Bolo to na severe britskej Britskej Kolumbie. V zime sme jazdievali aj desať až dvanásť hodín denne a teploty klesali na mínus 35. Kanadská divočina bola neúprosná. Bežne sme vídavali medvede (čierne a grizly) a vlkov, pumy a kopu inej divej zveri.

Neskôr som sa presunul na Aljašku a do Yukonu na ďalekom severe Kanady. Polrok som pracoval ako sprievodca a stopár divej zveri pre lovcov, ktorí si nás najímali. Úžasné miesto, pekný zárobok, ale nakoniec som odišiel, pretože som sa nevedel zmieriť s ideológiou. Konkrétne s myšlienkou lovu pre trofej,“ opisuje Startitupu Vlado.

zdroj: archív/Vladimír Vlasatý

Vznikla pri partičke šachu

Ako sám spoluzakladateľ značky Kávy Víťazov uvádza, s kofeínovým životabudičom sa stretol už pri práci kovboja. Tvrdí, že káva je všade tam, kde sa tvrdo pracuje. Nápoj považuje za prvý impulz, ktorý dokáže dobre naladiť a motivovať aj v divočine, kde v minulosti pracoval.

„Kávy sme pri kovbojovaní vypili veľa, no pravdou ostáva, že kvalita častokrát chýbala. V Austrálii sme pili nescu, ktorá sa bez mlieka a cukru proste nedala piť. V Kanade zas starú, zvetranú, prepečenú a filtrovanú kávu. Bola taká silná, že keď ste do hrnca hodili podkovu, tak ostala stáť rovno. V Yukone sme jednoducho robili turka tak, že sme do vriacej vody hodili zopár hrstí mletej kávy. Toto bol vrchol. Aj napriek tomu nám však káva dávala pocit komfortu. Človek si zvykne na všetko. Netreba však asi uvádzať, že rozdiel medzi týmto druhom kávy a poriadnou kvalitnou kávou je obrovský,“ opisuje s úsmevom Vladimír.

Dodáva tiež, že prvá vec, na ktorú sa po príchode do „civilizácie“ tešil, bola kvalitná káva podávaná v útulnej kaviarni. Práve tam vraj možno pozorovať zárodky podnikania. Vladimír po príchode na Slovensko po 15 rokoch stratil chuť znova opustiť rodnú zem. Spoza hraníc sa v tom čase domov vracal aj jeho blízky kamarát Michal, ktorý v Ázii študoval bojové umenia.

Prebádanie nových kultúr im otvorilo obzory a poskytlo akýsi iný uhol pohľadu. Zážitky si často vymieňali pri partičke šachu, pri ktorej bola potrebná čistá myseľ. Ako Vladimír uvádza, pivo v tomto prípade nebolo vhodným nápojom a časom sa ich spoločníkom stala káva.

„Dosť často som pomimo poznamenal, ako mi chutí a aké je dobré mať k dispozícii chutnú kávu, ktorú som za hranicami postrádal. Rivalita sa stupňovala a potreba vyhrať začala naberať na rozmeroch. Tak sme jedného dňa začali preberať podstatu vyhrávania v živote ľudí. V tom čase sme sa obaja aktívne obzerali po príležitostiach a Michal poznamenal, že práca s kávou by nás pravdepodobne oboch bavila. Po krátkom rozhovore sme sa tak rozhodli pustiť do nového dobrodružstva, ktorým bola káva. Téma vyhrávania sa stala námetom pre názov značky. Victory – Káva Víťazov. Samozrejme, neunikla mi ani podobnosť s Orwellom,“ vysvetľuje spoluzakladateľ značky.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Káva Víťazov (@kavavitazov)

Prvý rok nezarobili ani euro

Koncept teda vznikol ako kamarátsky projekt. Sám Vladimír uvádza, že ich nehnala vidina peňazí ani veľkej firmy. V popredí bola vášeň a snaha realizovať sa, spojená s vytvorením systému dodávania a distribúcie kávy.

Nakoľko si Michal aj Vlado podnikanie okúsili aj v iných projektoch, poznali chuť úspechov aj zlyhaní. Skúsenosti boli ideálnou štartovacou dráhou, ktorá sa spájala s jasnou predstavou toho, ako má aktuálny koncept vyzerať.

„Chceli sme niečo, čo vieme dať na trh s nízkym nákladom a rýchlo, no tým pádom aj zistiť, či je o danú komoditu záujem. Chceli sme priniesť produkt, o ktorý je reálny záujem a nie budovať firmu a investovať do zariadení a neskôr zistiť, že o náš koncept nie je záujem. Takisto sme sa veľmi nechceli spoliehať na externé zdroje, ktoré by predstavovali úvery či investície. Mali sme k dispozícii malú pražičku s kapacitou jeden kilogram, ktorú vlastnil Michalov brat. Tak sa začala naša cesta kávou. Všetky peniaze, ktoré sa zarobili, sme preinvestovali späť a postupne tak rozvíjali firmu. Prvý rok sme boli bez príjmu. Ani euro. Priznám sa, že vstupný kapitál bol minimálny. Okolo päťsto eur. Firma bola typický garážový startup,“ spomína na začiatky.

Dodáva tiež, že kamarát im poskytol malý priestor v sklade, kde sa mohli podnikaniu venovať. Nakúpili zelenú kávu a jednoducho sami vytvorili e-shop, prostredníctvom ktorého produkty ponúkali. Spoluzakladateľ tiež vysvetľuje, že brandingu s Michalom nijakú väčšiu pozornosť nevenovali.

Stavili na klasiku a oslovili potenciálnych zákazníkov, ktorým poslali vzorky kávy. Práve podobným štýlom získavali prvé objednávky.

„Ako som spomínal, celá táto myšlienka vznikla pri šachu, kde sme filozofovali o umení vyhrávať aj o rôznych knihách spojených s touto témou. Práve preto sme našu značku nazvali Káva Víťazov. Mali sme z toho dobrý pocit a chceli sme si to užiť. Túžili sme zákazníkom priniesť okrem kávy aj trochu nás samých. Naše osobnosti, našu prácu a nie len nejaký marketingový produkt bez duše. S prichádzajúcimi zákazníkmi sa značka začala budovať až do podoby, v ktorej je dnes. Keď zákazníci dostanú možnosť pocítiť, že Vám na nich záleží, tak si o vašej značke povedia a jednoducho ju spropagujú ústnym podaním medzi ľuďmi,“ približuje marketingový postup firmy Vldimír.

Jedných dychom uvádza, že cesta nebola jednoduchou a obsahovala viacero úskalí. S malým rozpočtom nemohli robiť veľké veci. Práve preto stavili na osobný prístup aj internet. Za zákazníkmi chodili osobne a venovali im svoj čas.

„Pravdou je, že takýto prístup je pomalý, no na druhej strane je poctivý a zákazník, ktorý sa k vám dostane, vás už neopustí,“ opisuje prvotné snahy.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Káva Víťazov (@kavavitazov)

Kávu vozia z krajín pôvodu

Spoluzakladatelia uvádzajú, že kávu chceli primárne vytvoriť pre ľudí, akými sú oni sami. Túžili po tom, aby bola káva prvkom, ktorý spríjemňuje pracovné dni všetkým, ktorí tvrdo robia.

„Pre tých, ktorí majú radi vychytávky, ako svetlé praženie, máme, samozrejme, tiež čo ponúknuť. Títo ľudia však reprezentujú len veľmi malú skupinu a ide skôr o kávu, ktorú si človek spraví cez víkend. Našimi hlavnými zákazníkmi sú momentálne ľudia, ktorí sa nachádzajú v práci a chcú kvalitu, ktorá ich povedie k výkonom,“ opisuje pre Startitup.

Dodáva tiež, že nakoľko sa záujem o kávu neustále zvyšoval, k cieľovej skupine začlenili aj domácich spotrebiteľov. Práve zákazníci sa tak stali hlavnou súčasťou DNA firmy. Obľúbencov značky kávy Victory si spoluzakladatelia získali aj priateľskou cenou.

„Kávu si vozíme z krajín pôvodu, napríklad z prístavu v Belgicku priamo do našej pražiarne, kde sa zelené zrno spracuje a následne putuje rovno k zákazníkovi. Týmto spôsobom dokážeme odbúrať zbytočné náklady na distribútorov a prepravu po Európe, a nakúpiť tak kvalitnejšie zrno, ktoré potom ponúkame za viac ako férovú cenu,“ uzatvára tému s úsmevom Vladimír.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Káva Víťazov (@kavavitazov)

Text sme zrevidovali, upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 31. marca 2021.