Ako nikotín dobyl svet: O jeho škodlivosti sa vedelo pred 800 rokmi, aj tak vraj tabak liečil mor

Požívanie tabaku je podľa Svetovej zdravotníckej organizácie najčastejšou príčinou ochorení a smrti, ktorej sa dá jednoducho predísť. V Európe dnes fajčí 28 % ľudí (v Grécku, Rusku a Srbsku až nad 40 %), na celom svete je to viac ako miliarda ľudí. Popularita tabakových výrobkov ostáva na stabilne vysokej úrovni.

Čo však postupne klesá je úmrtnosť – od roku 1990 zomrelo vplyvom tabakových výrobkov o 56 % Slovákov menej. Časť z toho je možné prisúdiť aj príchodu bezdymových spôsobov fajčenia (napríklad IQOS či elektronické cigarety). Ako sa však tabak stal z neznámej rastliny tak rozšíreným artilkom?

Pravek | Šamani vďaka tabaku videli desivé bytosti

Prvé zmienky o fajčení sa dokladajú z roku 5000 p.n.l. z Ameriky, predovšetkým z okolia Amazonského pralesa. Miestne šamanské rituály vtedy medicinmani využívali na predpovedanie budúcnosti a vyvolávanie tranzov, počas ktorých mali vidiny démonov.

Štúdia z roku 2004 ich vidiny zozbierala, prekreslila na papier a niektoré z nich si môžeš pozrieť nižšie. Bytosti vo vidinách šamanov sa častokrát stali legendami a mýtmi medzi miestnym obyvateľstvom.

zdroj: Scielo – Vidiny šamanov prekreslené na papier.

Stredovek | Tabak mal chrániť pred čiernou smrťou

Tabak, vychválený miestnymi šamanmi, sa zrazu stal zázračným liekom na všetko – pôvodní obyvatelia Ameriky s ním liečili zlomeniny, rany aj bolesť zubov. A to aj napriek očividnému kašľaniu či dýchavičnosti.

Už v stredoveku však niektoré kultúry vedeli, že fajčenie škodí zdraviu a cigaretový dym obsahuje nespočetné množstvo škodlivín. Varovanie pred tabakom, dymom a dechtom boli dokonca vpísané aj do stredovekých manuskriptov.

Vďaka technológiám však dnes existujú menej škodlivé spôsoby požívania nikotínu – napríklad elektronické cigarety alebo IQOS, ktorý tabak len nahrieva, ale nespaľuje ho, čím produkuje aerosól obsahujúci o 95 % menej škodlivých látok v porovnaní s klasickou cigaretou.

Morová epidémia | Tabak mal chrániť pred čiernou smrťou

Tabak do Európy dorazil až s Krištofom Kolumbusom (zrejme rok 1496, po návrate z jeho druhej výpravy), ktorému ho miestni Indiáni podarovali.

V Španielsku a Portugalsku sa však tabak držal ďalších 65 rokov, až kým konečne prekonal francúzske hranice a rozšíril sa do celej Európy.

Práve francúzsky veľvyslanec Jean Nicot preniesol tabak cez hranice, podľa jeho priezviska vznikol aj latinský názov tabakovej rastliny i samotné pomenovanie látky nikotín.

Údajné liečivé účinky tabaku z Ameriky pretrvávali aj naďalej a po Európe ich rozšíril francúzsky kráľ, tentokrát však ako prevenciu pred chorobami a predovšetkým proti moru. Po epidémii v 14. storočí sa totiž čierna smrť neustále vracala a hrôzu spôsobovala aj o 200 rokov neskôr.

Tabak Európanov uchvátil. Možnosť získavať nejakú látku exotickým spôsobom – vtedy nesofistikovanými fajkami – bola tak atraktívna a nevšedná, že sa mýty rýchlo šírili.

Osídľovanie Ameriky | Aj vďaka tabaku je dnes USA superveľmocou

O niekoľko rokov na to vzniklo Trinásť kolónií, prvé britské osady v Severnej Amerike. Astronomický dopyt po tabaku šikovne využili a cena išla dramaticky nahor.

Vývoz tabaku bol natoľko výhodný, že sa britské kolónie v Amerike stali súčasťou globálneho trhu – pôvodným zámerom pritom bolo mať sebestačné poľnohospodárstvo bez významných ekonomických stykov so zvyškom sveta.

Európa nakupovala tabak na kvantá, bez akejkoľvek vedomosti zdravotných dopadov cigaretového dymu.

Vzácnosť tabaku neustále stúpala a hnala americkú ekonomiku dopredu, v kolóniách ho dokonca bežne používali ako platidlo, keďže zlato a striebro sa v blízkosti usadlostí nevyskytovali.

V Trinástich kolóniách sa tabakom platili dane, pokuty či úradné poplatky, napríklad za manželstvo.

Popularita fajčenia zašla tak ďaleko, že sa vo Virgínii na tabak zaviedol dokonca zlatý štandard aj s výmenným kurzom (nie je známy). Každý tabak tak bol krytý zlatom.

Pokroky v medicíne | O škodlivosti fajčenia sa vedelo už pred 800 rokmi

Výbuch v popularite pritiahol aj pozornosť úradov. Nie je žiadnym tajomstvom, že v pretekoch za profitom a uspokojením enormného dopytu bola kvalita na smutnej úrovni.

Na fajčenie aj tabak preto padli tvrdé regulácie a pribudli aj triedy kvality. Tabak tej najvyššej musel byť sušený v trsoch po 5 až 14 rastlín a prejsť tvrdou kontrolou. Stočené tabakové listy boli následne zviazané do 45-kilogramových gulí.

Inšpekciou museli listy prejsť aj na britskej strane, kde sa tabak následne predával do celej Európy.

Počas storočí fenomén zdravotných benefitov našťastie opadol a tabak sa začal vnímať len ako spôsob na relaxáciu.

Ak sa máme vrátiť do minulosti, moslimovia zo západnej Afriky vedeli o škodlivosti fajčenia ako prví a pred problémami varovali v manuskriptoch ešte v 13. storočí.

Okolo roku 1700 sa už po svete šírili aj dohady o rakovine, predovšetkým o rakovine ústnej dutiny. Na svedomí ju mali mať najmä fajky. Na zoznam rýchlo pribúdali aj ochorenia pľúc, problémy s obehovou sústavou.

„Táto jedovatá rastlina sa v starej medicíne používala ako liek… a zabila tisíce ľudí. Je to veľmi nebezpečný tovar, používajte ho ako chcete, ale stále bude ničiť životnú energiu, čím viac sa bude požívať. Môže to byť pomalý proces, ale veľmi pravdivý,“ zhodnotil hrozby tabaku americký botanik Gideon Lincecum v 19. storočí.

zdroj: Na fajčenie sa v 20. storočí v spoločnosti používali špeciálne držiaky. Pôsobili elegantne a bránili zápachu na prstoch.

Prohibícia tabaku | Fajčenie zabije 8 miliónov ľudí ročne

Američania vynašli stroj na rýchle balenie cigariet. V roku 1880 tak išla cena nadol a fajčenie bežných cigariet sa šírilo. Po roku 1900 začali média publikovať články upozorňujúce na škodlivosť tabaku, nikotínu a cigaretového dymu.

Po pochodoch za prohibíciu tabaku sa na čelo odporu postavil prestížny magazín Reader’s Digest, ktorý protitabakovú vlnu odštartoval s vyjadrením známeho ekonóma Irvinga Fishera, ktorý varoval, že tabak znižuje celkovú vitalitu, silu aj odolnosť ľudského tela. „Je to ako drogový jed, ako ópium a alkohol, aj keď menej vážne.“

Cigaretový dym však aj napriek tomu vládol Európe aj Amerike a počas 1. svetovej vojny ľudstvo dokonca zažilo epidémiu rakoviny pľúc, ktorá bola len tesne predtým dokázateľne spojená s fajčením.

Významný prelom však padol v roku 1953, kedy kontroverzná štúdia populisticky preukázala spojenie cigaretového dymu s rakovinou – vedci namaľovali myši cigaretovým dechtom, viacero z nich bolo následne diagnostifikované s rakovinou. Práve v tomto období tiež do cigariet pribudli aj filtre a ľudia s dymom začali pracovať menej škodlivo.

zdroj: AMC/Lionsgate – Takmer žiaden film a seriál z 20. storočia sa nevyhýba fajčeniu. Mad Men zobrazuje dobu presne, fajčili ženy, muži aj ledva dospelí ľudia. V kanceláriách, reštauráciách, vlakoch, všade.

Dnes a zajtra | Prichádzajú bezdymové spôsoby fajčenia

Škodlivosť cigariet – a fajčenia celkovo – sa prakticky delí na dve hlavné zložky:

• Nikotín, ktorý je návykový
• Cigaretový dym, ktorý vzniká pri spaľovaní tabaku

Na trh preto v posledných rokoch prichádzajú bezdymové alternatívy ku klasickým cigaretám – elektronické cigarety alebo zariadenia na nahrievanie tabaku, ako napríklad IQOS, ktorý je na Slovensku dostupný od roku 2017.

Keďže bezdymové varianty nespaľujú tabak, iba ho nahrievajú (čím vzniká aerosól), ich užívanie neprodukuje škodlivé látky ako oxid uhoľnatý či decht, ktorý bol preukázateľne spojený s rakovinou. Vďaka tomu produkuje o 95 % menej škodlivých látok než klasické cigarety.

Nikotín však v IQOS náplniach Heets je. Používaním sa tak buduje závislosť, preto je určený výhradne pre dospelých fajčiarov, ktorí by inak pokračovali vo fajčení klasických cigariet. Ide tak o menej škodlivú, no stále rizikovú alternatívu ku klasickému fajčeniu. Stále však platí, že najlepšie pre vaše zdravie je úplne prestať používať tabakové výrobky alebo nikdy nezačať.