Ako si našetriť z ničoho aj počas pandémie? Odísť na dôchodok môžeš aj s desiatkami tisíc eur na účte
- Celé spektrum analýz už mnohokrát dokázalo, že Slovensko je krajina, v ktorej si značná časť obyvateľstva neodkladá bokom žiadne peniaze
- Dôvod je pritom celkom jasný – nemajú z čoho
- Niekedy však stačí trochu disciplíny a tvoja peňaženka nemusí zívať prázdnotou
- Celé spektrum analýz už mnohokrát dokázalo, že Slovensko je krajina, v ktorej si značná časť obyvateľstva neodkladá bokom žiadne peniaze
- Dôvod je pritom celkom jasný – nemajú z čoho
- Niekedy však stačí trochu disciplíny a tvoja peňaženka nemusí zívať prázdnotou
Mnohé rodiny či už chcú alebo nie, žijú od výplaty k výplate. Nástup pandémie spôsobil ľuďom, ktorí nemali žiadnu finančnú rezervu, značné problémy. Stres z peňazí je pritom jedným z najčastejších, ktoré ľudia bežne prežívajú. V aktuálnej situácii navyše môže byť jeho úroveň o čosi vyššia.
Prieskumy 365.bank ukázali, že obavy zo svojej finančnej situácie má každý druhý človek v našej krajine.
Koronakríza však môže slúžiť aj ako akýsi katalizátor zmeny tvojich finančných návykov či skôr zlozvykov. Odborníci zo spoločnosti Fingo upozorňujú, že priemerný Slovák minie na zbytočnosti až 65 eur mesačne.
Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat vlani minuli Slováci desiatky eur „navyše“ na nepotrebné elektronické vychytávky, oblečenie či kozmetiku. Pritom až 40 % z toho, čo nakúpime, vyhodíme.
Problémom väčšiny ľudí, ktorá nemá svoje peniaze pod kontrolou, sú impulzívne nákupy, kedy človek nakúpi aj to, čo v konečnom dôsledku vôbec nepotrebuje. Ľudské sebazaprenie niekedy jednoducho nestačí na odolanie neopakovateľnému výpredaju či využitiu 5 % zľavy vďaka kódiku na krémik od influencera.
Potom nasleduje platba HBO Go za 6 eur, pre istotu treba mať aj Netflix za 8 eur a samozrejme Spotify aspoň za 6 eur. Hneď vieš, kde posielaš ročne 240 eur. Slováci podľa odborníkov bez zamyslenia míňajú kade-tade a vôbec nemyslia na nečakané výdavky.
Aj preto je dobré, keď si človek spíše všetky svoje pravidelné mesačné výdavky. Ide napríklad o platby za káblovku, internet, mobilný paušál, pôžičky alebo poistenie. Nakoniec môžeš prísť k záveru, že platíš stovky eur za rozsah služieb, ktorý je nad tvoje reálne potreby.
V praxi to potom vyzerá aj tak, že pri prvom väčšom nevyhnutnom výdavku na opravu auta či bytu ľudia siahajú po nevýhodných úveroch, ktoré nakoniec splácajú vďaka ďalšiemu úveru.
Najviac míňame na bývanie a na potraviny
Ak sa pozrieme na celkové výdavky slovenských domácností, najnákladnejšou položkou je bývanie. V porovnaní s krajinami EÚ sme však mali za rok 2020 jedny z najvyšších nákladov nielen na bývanie, ale aj na potraviny a nealkoholické nápoje. Pritom len na potraviny minieme ročne mimo nákupného zoznamu približne 2 300 eur.
Často tak míňame peniaze aj za výrobky, ktoré nestihneme skonzumovať do konca ich spotreby a potom ich vyhadzujeme. Mimochodom, najrizikovejšími mesiacmi z pohľadu míňania na zbytočnosti sú posledné tri mesiace roka. Súvisí to aj s nákupmi potravín a darčekov na Vianoce.
„V prvom rade nakupujte plánovane, nie impulzívne. Pred odchodom do obchodu si pripravte podrobný nákupný zoznam, ten je alfou a omegou. Nenechajte sa v letákoch zlákať výhodnou ponukou na niečo, čo reálne nepotrebujete. Ak sú niektoré tovary v akcii, neznamená to, že ich musíte nevyhnutne kúpiť,“ radí analytička Lenka Buchláková zo spoločnosti Fingo.
Buchláková odporúča vyhnúť sa aj spontánnym nákupom a nehádzať v obchode do košíka produkty, ktoré ťa zlákajú obalom, ale v skutočnosti sa ti nezídu.
„Dobre si premyslite aj nákupy vecí, ktoré reálne použijete len raz a potom vám doma zbytočne zaberajú miesto. Často ide o kozmetiku alebo oblečenie, ktoré sa vám už na druhý deň nepáči. Môžete byť prekvapení, koľko peňazí vďaka efektívnejšiemu nakupovaniu ušetríte,“ dopĺňa Buchláková.
Mysli na seba
Podľa Juraja Hrbatého zo spoločnosti Finax by sme aj pri šetrení mali vždy najprv odmeniť seba. To znamená, že ak ti príde na účet výplata, ako prvé urobíš to, že si z výplaty odložíš aspoň 10 %. Ak je to pre teba príliš vysoká čiastka, začni s menšou sumou. Keď nebudeš mať v danom mesiaci viac peňazí k dispozícií, proste ich neminieš.
„Napríklad, ak vám na účet chodí výplata 15. deň v mesiaci, nastavte si, aby vám 16. odchádzala automatická platba na váš sporiaci účet. Vďaka tomuto prístupu nepodľahnete pokušeniu niektorý mesiac na účet neposlať úspory,“ objasňuje Hrbatý.
Veľmi užitočným krokom môže byť aj vytvorenie akéhosi mesačného rozpočtu. Ak chceš každý mesiac ušetriť peniaze a obmedziť svoje výdavky, musíš si podľa experta na financie urobiť mesačný rozpočet a alokovať každé jedno euro z tvojej výplaty vrátane položky, ktorú chceš tento mesiac ušetriť.
Keď bude tvoj rozpočet hotový, tak sa ho pokús budúci mesiac upraviť tak, aby si každú položku v rozpočte znížil o 5 eur. „Ak ste na niečo míňali 100 eur, teraz na ňu dajte len 95. Ak niektorú položku neviete osekať, znížte inú o 10 eur. Zmenu sotva pocítite, ale úspory sa pekne spočítajú a suma bude do očí bijúca,“ tvrdí Juraj Hrbatý.
Aj keby si mal takýmto spôsobom ušetriť len 10 či 20 eur mesačne, môžeš ich odložiť na rezervu alebo ich investovať.
Finančný expert Radoslav Kasík, ktorý roky pôsobil v Across Wealth Mangement a stojí za spoločnosťou Finax tvrdí, že čím skôr človek začne investovať, tým lepšie preňho. Pripomína, že práve čas je najlepším priateľom úspešných investícií. Čím viac času im dáš, tým menšie riziko podstupuješ a väčší výnos dosiahneš.
240 000 eur na dôchodok
„Spravte z investovania samozrejmú súčasť života a v budúcnosti. Keď budete rozbiehať vlastný startup, podnikanie, keď si budete kupovať byt, keď sa vám narodí dieťa, keď budete chcieť ísť cestovať alebo keď pôjdete na dôchodok, mi za túto radu poďakujete. Majetok je najlepšou poistkou, zábezpekou, slobodou a pasívnym zdrojom príjmu. Čím skôr ho začnete budovať, tým viac ho budete mať,“ povedal Radoslav Kasík pre Startitup.
Ak si podľa Kasíka začneš odkladať 50 eur mesačne pri 8 % ročnom výnose v 40-ke, pri odchode na dôchodok budeš mať 45 000 eur (horizont 25 rokov, vklady 15 tisíc eur). No ak začneš v 20-tke, budeš mať 240 000 eur (horizont 45 rokov, vklady 27 tisíc).
„To je zložené úročenie a jeho efekt ako podstata investovania. Historický priemerný výnos svetových akciových trhov je okolo 9 % ročne. Ten dosahuje dlhodobo aj naše 100 % akciové portfólio. Najdôležitejšie je pri investovaní dať investícii naozaj dostatok času. Ak chcete vysoký výnos pri čo najnižšom riziku, musíte sa naučiť časť peňazí odložiť dlhodobo. Inak to nejde, skratky neexistujú. Krátkodobé uloženie peňazí je špekulácia,“ dopĺňa Jaroslav Kasík z Finax-u.
Zdroje: Finax, Fingo, Eurostat