AKTUÁLNE: Kancelárovi Olafovi Scholzovi vyjadrili poslanci nedôveru. Nemecko čakajú predčasné voľby
- Predčasné voľby v Nemecku budú realitou
- Parlament vyslovil nedôveru kancelárovi Scholzovi
- Predčasné voľby v Nemecku budú realitou
- Parlament vyslovil nedôveru kancelárovi Scholzovi
V Nemecku budú začiatkom budúceho roka predčasné voľby. Kancelárovi Olafovi Scolzovi dnes – v pondelok 16. decembra – parlament vyslovil nedôveru. Scholz tento výsledok sám očakával a podľa expertov sú preňho predčasné voľby najväčšou šancou na ochranu jeho Sociálnodemokratickej strany Nemecka SPD.
Ako píše BBC, Scholz pondelkové hlasovanie sám zvolal a očakával, že ho prehrá. Vypočítal si totiž, že predčasné voľby by mali SPD najviac vyhovovať. Približne pred dvomi mesiacmi padla Scholzová vláda zložená z trojkoalície. Kancelár preto doteraz viedol menšinovú administratívu a ako už Slováci poznajú aj na vlastnej koži, menšinová vláda toho reálne veľa nepresadí.
Pred dnešným hlasovaním Scholz vyhlásil, že teraz bude od voličov závisieť, ako si „určia politický smer krajiny“. Nemecko pravdepodobne čaká tvrdá predvolebná kampaň a k urnám by občania mali pristúpiť 23. februára.
Čo sa teda stalo?
Scholz sa od novembra musel vo vláde spoliehať na podporu opozičných konzervatívnych strán. Jeho administratíva nedokázala presadzovať nové zákony a situácia sa nikam nehýbala. Od začiatku jeho vlády sa však nemecká ekonomika dostala do stagnácie, za čo možno viniť súčasnú celosvetovú krízu. Tej čelí takmer každá západná krajina.
Podľa BBC Nemci zrejme Scholzove kroky týkajúce sa predčasných volieb privítajú. Ak by sa menšinovú vládu snažil udržať až do septembra 2025, považovalo by sa to za nezodpovedné.
Sociálnodemokratická strana v súčasnosti v prieskumoch verejnej mienky výrazne zaostáva. Konzervatívna Kresťanskodemokratická únia (CDU) pod vedením Friedricha Merza tak má šancu sa dostať naspäť do vlády.
V úvode dnešnej diskusie Scholz povedal, že predčasné voľby prinášajú šancu nastaviť Nemecko na nový kurz. Vyzval na „masívne“ investície, najmä do obrany, no Merz mu oponoval, že väčší dlhom by vláda výrazne zaťažila mladšie generácie a volal po znižovaní daní.
Bulvár tento vývoj označuje za Scholzovo kamikadze
Nemecký bulvárny časopis Bild píše, Scholz zvolaním hlasovania, v ktorom vedel, že prehrá, pristúpil ku kamikadze, teda samovražednému kroku. Ak ale chcel zvolať predčasné voľby, inak sa to skutočne spraviť nedalo.
Hlasovanie o dôvere podľa BBC nie je samo osebe politickou krízou. Ide o štandardný ústavný mechanizmus, ktorý moderní nemeckí kancelári použili už päťkrát. Vždy šlo o snahu prekonať istú politickú patovú situáciu. Kancelár Gerhard Schröder zvolal hlasovanie o dôvere dokonca až pri dvoch príležitostiach.
Hlbšie zakorenené problémy
Navonok sa zdá, že koalícia Olafa Scholza sa rozpadla pre peniaze. SPD chcela zmierniť prísne nemecké pravidlá v oblasti dlhov a výsledné financie použiť na financovanie podpory Ukrajiny. Tým by ale ekonomiku, prirodzene, viac zadlžila.
To však zablokoval Scholzov minister financií Christian Lindner. Ten vedie liberálnu Slobodnú demokratickú stranu (FDP), ktorá sa orientuje na podnikanie a presadzuje znižovanie štátneho dlhu. Lindnera z postu ministra odvolali a koalícia sa následne zrútila.
Skutočný problém v nemeckej politike však možno hľadať aj hlbšie ako len v peniazoch. Miestny stranícky systém je v súčasnosti najrozmanitejší, no to nie v pozitívnom slova zmysle, než kedykoľvek v histórii. A dopredu sa ženú radikálnejšie strany.
V roku 2017 sa do Bundestagu po prvý raz dostala krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD). Vo voľbách získala 12,6 percenta. V roku 2021 klesla na 10,4 percenta, no v súčasnosti dosahuje až takmer 20 percent. Uznávaný európsky think-tank pritom túto stranu označuje za „horšiu, než kdekoľvek inde v Európe“. Viní ju z nebezpečných radikálnych názorov, ktoré môžu Nemecku výrazne uškodiť.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: BBC, Bild