Nový prieskum ukázal krutú pravdu o Slovákoch. Dezinformácie nás úplne ovládli

Organizácia GLOBSEC realizovala prieskum verejnej mienky v krajinách strednej a východnej Európy. Zúčastnilo sa spolu osem štátov, konkrétne Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko, Rumunsko, Litva a Lotyšsko. Organizácia údaje získava pravidelne od roku 2017.

Organizácia sa vo svojom prieskume zamerala na postoje ľudí z tohto regiónu k ruskej invázii na Ukrajinu, ako aj NATO a EÚ či demokracii ako takej. Ľudia tiež odpovedali na otázky týkajúce sa dezinformačných naratívov, ktoré sa šíria v súvislosti so súčasnou vojnou.

Podľa expertov GLOBSEC z Centra pre demokraciu a odolnosť z prieskumu vyplýva, že vojna zásadne zmenila postoje ľudí v regióne strednej a východnej Európy. Dve tretiny obyvateľov oblasti vnímajú Rusko ako hrozbu a USA ako kľúčového partnera.

V mnohých krajinách sa posilnili pro-európske postoje, medzi Slovákmi sa však rozšírili dezinformácie a hoaxy. Na Slovensku vnímame historicky najnižšiu dôveru v inštitúcie.

Len 40 percent Slovákov si myslí, že za vojnu na Ukrajine je zodpovedné Rusko. Na druhej strane si 34 percent myslí, že za ňu môže Západ.

Report z tohto roku

Tento rok sa prieskum realizoval na vzorke 1 000 respondentov za každú krajinu a uskutočnil sa na konci marca tohto roku.

V regióne si celkovo 64 percent ľudí myslí, že za vojnu na Ukrajine môže Rusko. Slovensko je však na chvoste a výrazne pod priemerom.

Občania strednej Európy vnímajú sankcie uvedené na Rusko zväčša pozitívne. 59 percent z nich si myslí, že by v nich mal Západ pokračovať. Na Slovensku si len 37 percent ľudí myslí, že sankcie skutočne fungujú a 49 percent sa domnieva, že Rusku neubližujú.

Región chce podporovať Ukrajinu vojenskou technikou, konkrétne tento názor zastáva 74 percent ľudí. Slováci však opäť ostávajú pod priemerom, iba 57 percent obyvateľov súhlasí s podporou Ukrajiny.

Čo sa týka pomoci utečencom z Ukrajiny, na čele je Maďarsko, kde s pomocou ľuďom súhlasilo až 90 percent opýtaných.

Podpora NATO

Experti sa domnievajú, že Stredo- a Východoeurópania historicky veria Severoatlanickej organizácii a odráža to aj výsledok podpory členstva v NATO v ich krajinách. Konkrétne by v Aliancii chcelo ostať 79 percent respondentov z regiónu. Slovensko sa však umiestnilo na úplnom chvoste s podporou na úrovni 58 percent.

Slovensko je tiež jedinou krajinou, kde podpora členstva v NATO výrazne klesla. Medzi rokmi 2022 a 2023 sa znížila zo 72 na 58 percent. V Česku je podpora na úrovni 85 %.

Experti výsledky u Slovákov pripisujú najmä úspešnosti v oblasti dezinformácií a hoaxov.

Až 91 percent Čechov je ochotných brániť iné krajiny NATO v prípade ich napadnutia, na Slovensku by susedov bránilo 65 percent. GLOBSEC konštatuje, že ide o paradox, keďže s členstvom v NATO súhlasí menej Slovákov než s pomocou susedom.

Na druhej strane sa dočítaš, ako ľudia v regióne vnímajú Rusko, Čínu či USA, ale aj LGBTI komunitu a médiá >>>

Strategickí partneri

Vnímanie USA ako strategického partnera sa v regióne nemení, ostáva na 44 percentách. Británia stúpla na 20 %, Francúzsko na 16 % a Nemecko kleslo z 55 na 46 %. Rusko kleslo z 24 na 12 % a Čína z 12 na 9 %.

Rusko je v jednotlivých krajinách vnímané nasledovne: v Maďarsku ho vníma ako strategického partnera 27 %, v Bulharsku 26 % na Slovensku 25 %. V ostatných krajinách sú výsledky podstatne nižšie.

Medzi Slovákmi a Maďarmi je Rusko vnímané pozitívne najmä pre ľudskú závislosť na tamojších surovinách, uviedli respondenti. V Bulharsku však až 40 % ľudí priznalo, že Rusko vnímajú ako partnera pre ich spoločnú históriu.

Demokracia a médiá

Až 80 % respondentov z celého regiónu uviedlo, že demokracia založená na rovnosti a ľudských právach, slobodách a rovnosti pred zákonom je pre ich krajinu dobrá.

Avšak čo sa týka garancie práv pre ľudí patriacich do komunitu LGBTI+, iba v Česku, Maďarsku a Poľsku prevláda počet ľudí, ktorí s ňou súhlasia.

Slovensko je opäť jedinou krajinou, kde medzi rokmi 2020 a 2023 podpora tejto komunity poklesla, a to aj napriek teroristickému útoku na Zámockej ulici, konštatujú experti.

V oblasti médií si len 52 percent respondentov myslí, že sú slobodné a iba 42 percent svojim médiám reálne verí.

Na Slovensku si 64 percent myslí, že média sú takmer slobodné až slobodné, no len 37 percent ľudí im verí. V Česku je dôvera na úrovni 53 %.

Najviac ľudí z regiónu uviedlo, že podľa ich názoru majú najsilnejší vplyv na médiá vlády v jednotlivých krajinách. Na druhom mieste sa umiestnili oligarchovia a iné vplyvné skupiny.

Na Slovensku dôvera v médiá rastie. V roku 2022 im verilo 35 percent, tento rok je to 39 %. V Česku klesla z 58 na 53 % a v Rumunsku narástla zo 40 na 56 %.

Správu aktualizujeme.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska