Prezidentka so svojím podaním nepochodila, paragraf 363 je v súlade s Ústavou

Paragraf 363 Trestného poriadku nie je v rozpore s Ústavou SR. Rozhodol o tom v stredu Ústavný súd (ÚS) SR, keď nevyhovel návrhu skupiny poslancov a prezidentky SR Zuzany Čaputovej, ktorí paragraf na súde napadli. Rozhodnutie pléna ÚS oznámil predseda ÚS Ivan Fiačan.

Paragraf umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.

K rozhodnutiu sa už medzičasom vyjadril Žilinka

Sporný paragraf napadla na ÚS koncom roku 2021 skupina poslancov a v januári tohto roku aj prezidentka. Poukazovali na to, že takéto rozhodnutie generálneho prokurátora je konečné a nepreskúmateľné a môže dôjsť ľahko k zneužitiu.

Znenie paragrafu a právomoci, ktorými takto disponuje generálny prokurátor, podľa nich zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci. Podnety sa týkali využívania paragrafu 363 generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom.

Generálny prokurátor SR plne rešpektuje rozhodnutia súdov vrátane stredajšieho rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR o paragrafe 363 Trestného poriadku.

„Generálny prokurátor Slovenskej republiky – tak ako vždy – plne rešpektuje rozhodnutia súdov vrátane dnešného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky,“ uviedol Žilinka vo vyjadrení, ktoré TASR sprostredkovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Zuzana Drobová.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Prezidentka na začiatku roka zakročila

Ako sme ťa informovali v tomto článku, generálny prokurátor Maroš Žilinka v minulosti využil paragraf 363 okrem iného aj na zrušenie obvinenia Petrovi Brhelovi. Toho stíhali v rámci kauzy Mýtnik, Brhel bol od apríla stíhaný na slobode. Informáciu ako prvé priniesli Hospodárske noviny.

„Šéf prokuratúry zároveň prikazuje orgánom činným v trestnom konaní v prípade menej známeho z bratov Brhelovcov opätovne konať,“ dodali Hospodárske noviny. Paragraf 363 umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak sa pri tom porušil zákon.

„Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci,“ píše sa presne.

Podľa daného paragrafu „generálny prokurátor v konaní podľa odseku 1 rozhodne uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok“.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Znenie paragrafu preto napadla i prezidentka. „Som presvedčená, že terajšie znenie paragrafu 363 a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci, ale tiež neprispievajú k budovaniu dôvery v justíciu,“ uviedla prezidentka v januári v stanovisku.

„Keďže sa v uplynulom období nenašla politická vôľa na zmenu legislatívy, rozhodla som sa využiť svoje kompetencie a obrátiť sa v tejto veci na ústavný súd,“ uviedla prezidentka s tým, že už len samotná skutočnosť, že používanie takéhoto nástroja generálnym prokurátorom, voči ktorému neexistuje opravný prostriedok, vyvoláva veľmi silnú polemiku v spoločnosti, je dostatočným dôvodom na zmenu tejto právnej úpravy.

„Súčasná úprava paragrafu 363 podľa môjho názoru okrem už spomínaného zásahu do nezávislosti súdnej moci, a teda porušenia princípu deľby v neprospech moci súdnej, neguje právo občanov na preskúmanie rozhodnutia o základných právach a slobodách, porušuje právo obetí na účinné vyšetrenie trestného činu, či právo na súdnu ochranu,“ píše prezidentka.