Ruské stíhačky nad Švédskom mali byť vyzbrojené jadrovými zbraňami
- Švédska TV tvrdí, že ruské stíhačky, ktoré 2. marca narušili vzdušný priestor krajiny, mali jadrové zbrane
- Ministerstvo obrany informácie nekomentovalo
- Švédska TV tvrdí, že ruské stíhačky, ktoré 2. marca narušili vzdušný priestor krajiny, mali jadrové zbrane
- Ministerstvo obrany informácie nekomentovalo
Švédska televízia TV4 Nyheterna tvrdí, že ruské narušenie švédskeho priestoru zo začiatku marca nebolo obyčajnou provokáciou, akú mnohé krajiny zo strany Ruska pozorujú už roky. Ruské stíhačky mali byť vyzbrojené jadrovými zbraňami, tvrdia zdroje televízie. Krajine tak mali poslať odkaz po tom, ako začala koketovať s možnosťou členstva v Severoatlantickej aliancii (NATO).
Narušenie vzdušného priestoru sa malo odohrať 2. marca neďaleko ostrova Gotland. Štyri ruské bojové lietadlá mali nakrátko vstúpili do švédskeho vzdušného priestoru. Formácia lietadiel odštartovala z ruskej leteckej základne v Kaliningradskej oblasti.
Išlo o dve ruské stíhačky SU-27 a dva ruské bombardéry SU-24. Na zdokumentovanie porušenia boli vyslané švédske lietadlá JAS 39 Gripen, uvádza Reuters.
Pravé na stíhačkách SU-27, sa mali nachádzať jadrové zbrane.
Ide o signál pre Švédsko, tvrdí expert
Švédsko tento krok Ruska odsúdilo a vzhľadom na napätú situáciu ohľadom ruskej invázie na Ukrajinu ho označilo za nebezpečný.
Kvôli ruskej agresii na Ukrajine zvýšilo švédske letectvo pripravenosť, pričom čoskoro sa odohral spomínaný incident.
Švédske ministerstvo obrany odmietlo zistenia švédskej televízie komentovať. Rezort však uviedol, že narušenie vzdušného priestoru muselo byť úmyselné.
„Hodnotíme to ako vedomú činnosť. Čo je veľmi vážne, najmä keď ste krajina vo vojne,“ uviedol pre televíziu veliteľ vzdušných síl Carl-Johan Edström.
Edström nevylúčil, že mohlo ísť o zlú navigáciu lietadiel, ale oveľa pravdepodobnejší sa mu zdá scenár vedomého narušenia švédskeho vzdušného priestoru.
Narušenie švédskeho územia trvalo asi minútu. Švédske Gripeny narušiteľov odfotografovali. Zhotovené zábery údajne potvrdili, že ruské lietadlá boli vybavené jadrovými zbraňami.
Experti hovoria, že tento čin mal byť zo strany Ruska varovným prstom pre Švédsko a pravdepodobne aj susedné Fínsko.
„Je to signál pre Švédsko, že ‚máme jadrové zbrane a mohli by sme zvážiť aj ich použitie’,“ povedal vojenský strategický expert Stefan Ring pre televíziu.
Vyhrážky pre možný vstup do Aliancie
Švédsku a Fínsku boli na začiatku ruskej invázie adresované vyhrážky od Ruska, že ak sa pripojí k Severoatlantickej aliancii, bude to mať vážne „politické a vojenské dôsledky“.
„Fínsko a Švédsko by nemali zakladať svoju bezpečnosť na poškodzovaní bezpečnosti iných krajín,“ povedala vtedy na tlačovej konferencii hovorkyňa ministerstva zahraničia Ruskej federácie Mária Zacharovová.
„Je jasné, že vstup Fínska a Švédska do NATO, ktoré je predovšetkým vojenskou alianciou, by mal vážne vojensko-politické dôsledky, ktoré by si vyžiadali reakciu našej krajiny,“ dodala Zacharovová.
https://twitter.com/Femi_Sorry/status/1497217148267253760?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1497217148267253760%7Ctwgr%5E%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fwww.startitup.sk%2Ffinsko-uvazuje-o-vstupe-do-nato-z-kremla-zneju-vyhrazky-o-vojenskych-dosledkoch-zachytava-ich-viralne-video%2F
Obe krajiny ruské vyhrážky odmietli s tým, že prípadný vstup do Aliancie je ich suverénnym rozhodnutím.
V podobnom duchu sa vyjadril aj hovorca ministerstva obrany USA John Kirby. „Pán (Vladimir) Putin nemá veto a nerozhoduje, kto bude prijatý a kto nie. A čo nezávislý štát spraví a čo nie,“ uviedol hovorca Pentagónu John Kirby.
Verejná mienka v oboch krajinách sa po ruskej invázii na Ukrajinu preklopila v prospech členstva v NATO. Vstup do NATO schvaľuje nadpolovičná väčšina obyvateľov. Najväčšiu podporu by ale vstup mal, ak by sa rozhodli obe krajiny vstúpiť do Aliancie spolu.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg viackrát uviedol, že Švédsko a Fínsko sú partnerské krajiny Aliancie a keby mali záujem na vstup, celý proces by sa vedel urýchliť.
Otázne je, či sa nájde politická vôľa pre vstup. Fínsky prezident Sauli Niinisto sa obáva, že ak sa jeho krajina rozhodne požiadať o členstvo v NATO, stane sa terčom pre Rusko a bude čeliť kybernetickým hrozbám alebo dokonca vojenským hrozbám, uvádza Deutsche Welle.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: TV4 , Reuters, Deutsche Welle