Alarmujúce zistenia o duševnom zdraví mladých Slovákov: Globálnym fenoménom zmenili tisícročný vzorec správania

16. augusta 2024 o 17:19

Vedci bijú na poplach
Mladí po celom svete zažívajú krízu mentálneho zdravia
Obrátila sa zaužívaná krivka

Canva/nomadsoulphotos, Mojo_cp

Vedci bijú na poplach
Mladí po celom svete zažívajú krízu mentálneho zdravia
Obrátila sa zaužívaná krivka

Mladosť má byť najšťastnejším obdobím našich životov. Aspoň to nám tvrdia naši rodičia a starkí, keď sa smejú na našich mládežníckych prešľapoch a spomínajú pri tom na tie svoje. Hovorí sa, že mladosť je pochabosť, no práve v tej nebojácnej priebojnosti je krása. Ako deti sa topíme v nevedomej radosti z toho, že žijeme. Pretože si ešte neuvedomujeme, že žijeme.

Ako však rastieme, začne nás objímať puberta a s ňou akýsi pocit vlastnej malosti. Sprevádza ju hľadanie samých seba a hnev z toho, že ešte nevieme, kým sme. Vtedy ešte nevieme, že na to možno nikdy neprídeme. Ako teda môže byť mladosť najkrajším obdobím našich životov? Každú strasť dospievania zrejme vyrovnajú mladá láska, nové priateľstvá a posledná šanca žiť bez väčších záväzkov.

Toto, hoci menej poeticky, tvrdia aj vedci. Podľa viac než 600 vydaných štúdií, úroveň šťastia počas našich životov má tvar písmena U a, naopak, nešťastie má tvar kopčeka. Jednoducho podľa štúdií by sme najviac nešťastia mali cítiť až v strednom veku. Táto krivka sa však v posledných rokoch začala obracať.

„Teraz sú mladí dospelí (v priemere) najmenej šťastní ľudia. Nešťastie teraz s vekom klesá a šťastie teraz s vekom stúpa – a zdá sa, že táto zmena sa začala okolo roku 2017. Ľudia v poprednom veku sú šťastnejší ako mladí,“ tvrdí profesor David Blanchflower z Dartmouth College. Nová štúdia spod rúk Blanchflowera a jeho kolegov vysvetľuje, prečo sa to mohlo stať.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.