Alarmujúce zistenie vedcov: Miliardy ľudí nemajú dostatok základných živín, najviac nám chýba jeden minerál

Viac než polovica svetovej populácie neprijíma dostatočné množstvo kľúčových mikronutrientov, ktoré sú nevyhnutné pre udržanie zdravia. Vyplýva to z najnovšej štúdie, ktorá bola publikovaná v prestížnom časopise The Lancet Global Health.

„Tieto výsledky sú alarmujúce,“ povedal Ty Beal z organizácie GAIN pre The New York Post. „Väčšina ľudí – dokonca viac, ako sme si predtým mysleli, naprieč všetkými regiónmi a krajinami bez ohľadu na príjem – nekonzumuje dostatočné množstvo viacerých esenciálnych mikronutrientov. Tieto nedostatky ohrozujú zdravotné výsledky a obmedzujú ľudský potenciál na globálnej úrovni.“

Nedostatok mikroživín patrí medzi najrozšírenejšie formy podvýživy na svete, pričom každý z týchto nedostatkov má svoje špecifické zdravotné následky, ktoré môžu zahŕňať komplikácie počas tehotenstva, riziko slepoty či zvýšenú náchylnosť na rôzne infekčné ochorenia.

Ktoré živiny nám najviac chýbajú

Ako uvádza Harvard, vedci analyzovali údaje získané z globálnej diétnej databázy, Svetovej banky a rozsiahlych prieskumov uskutočnených v 31 krajinách, aby porovnali nutričné potreby s reálnym príjmom živín u obyvateľstva zo 185 krajín. Dáta, spolu s kódom potrebným na ich analýzu, potom sprístupnili širokej verejnosti.

Štúdia rozdelila populáciu na mužov a ženy v 17 vekových kategóriách, od novorodencov až po osoby staršie ako 80 rokov, pričom hodnotila príjem pätnástich kľúčových vitamínov a minerálov, vrátane vápnika, jódu, železa, riboflavínu, folátu, zinku, horčíka, selénu, tiamínu, niacínu a vitamínov A, B6, B12, C a E.

Výsledky poukazujú na značné nedostatky takmer všetkých skúmaných mikroživín, pričom najviac prevládal jód (68 % svetovej populácie), vitamín E (67 %), vápnik (66 %) a železo (65 %).

Viac než polovica svetovej populácie nemá dostatočné množstvo riboflavínu, folátu a vitamínov C a B6. Najbližšie k odporúčanému príjmu je niacín, avšak aj tu zhruba 22 % ľudí trpí jeho nedostatkom. Za ním nasleduje tiamín (30 %) a selén (37 %).

U žien bol zistený vyšší nedostatok jódu, vitamínu B12, železa a selénu v porovnaní s mužmi v rovnakých krajinách a vekových skupinách. Na druhej strane, muži majú nižší príjem vápnika, niacínu, tiamínu, zinku, horčíka a vitamínov A, C a B6.

Z výskumu tiež vyplýva, že osoby vo veku 10 až 30 rokov, bez ohľadu na pohlavie, sú najviac náchylné na nedostatok vápnika, pričom tento problém je obzvlášť výrazný v južnej a východnej Ázii, ako aj v subsaharskej Afrike. Výrazný nedostatok vápnika bol zaznamenaný aj v Severnej Amerike, Európe a Strednej Ázii.

Je nutné prijať adekvátne opatrenia

„Naša štúdia predstavuje významný krok vpred,“ povedal spoluautor Chris Free z UCSB. „Nielen preto, že je prvou, ktorá odhaduje nedostatočný príjem mikronutrientov pre 34 skupín na základe veku a pohlavia v takmer každej krajine, ale aj preto, že sprístupňuje tieto metódy a výsledky výskumníkom a odborníkom.“

Nedostatok mikronutrientov má ďalekosiahle dôsledky na verejné zdravie. Napríklad, nedostatočný príjem vitamínu A môže viesť k slepote, nedostatok železa je spojený s anémiou a nedostatok jódu môže spôsobovať problémy so štítnou žľazou.

Nedostatok živín tiež zvyšuje zraniteľnosť voči infekčným chorobám, čo ešte viac zhoršuje zdravotný stav postihnutých populácií. Podľa výskumníkov je potrebné urgentne prijať opatrenia na zvýšenie príjmu týchto esenciálnych mikronutrientov.

Navrhované riešenia zahŕňajú cielené intervencie, ako sú obohacovanie potravín o vitamíny a minerály, zlepšenie dostupnosti pestrého a vyváženého stravovania či zvýšenie informovanosti o kritickom význame týchto živín pre zdravie. Osobitná pozornosť by mala byť venovaná najviac ohrozeným skupinám, vrátane žien, detí a mladých dospelých.