Alexandra robila v Ugande dobrovoľníčku v nemocnici: Deti ležali po zemi, museli sme ich prekračovať

9. septembra 2024 o 15:50

Malária je tam úplne bežná choroba ako u nás nachladnutie
Niektorým obyvateľom trvá aj niekoľko dní, kým dorazia do nemocnice

Ilustračná fotografia archív/Alexandra Lacková

Malária je tam úplne bežná choroba ako u nás nachladnutie
Niektorým obyvateľom trvá aj niekoľko dní, kým dorazia do nemocnice

Alexandra Lacková je študentkou medicíny v Prahe a svoje skúsenosti sa rozhodla nadobudnúť aj v ďalekej Afrike. Prihlásila sa ako dobrovoľníčka do miestnej detskej nemocnice v Ugande, kde strávila 5 týždňov. Pracovala od pondelka do piatku takmer 12 hodín denne, kde si vyskúšala prácu na siedmich rôznych oddeleniach.

Oddelenie pre deti do 3 rokov, nad 3 roky, pohotovosť, nutričné oddelenie, novorodenecká jednotka intenzívnej starostlivosti a gynekológia. Primárnou náplňou jej práce bolo pripravovať lieky pre deti, podávať im ich a monitorovať ich životné funkcie, napríklad saturáciu, teplotu, dychovú frekvenciu, tep a podobne. Keďže nemocnica nemala dostatok prístrojov, museli to robiť oni.

„Nie je to však také jednoduché, ako sa možno zdá, pretože tie deti neležia na nemocničných posteliach ako u nás, ale väčšinu času trávia vonku na dvore. Museli sme ich zháňať, zobrať dnu, podať im lieky a odmerať všetky potrebné funkcie. Lenže tých detí tam bolo strašne veľa, pretože s chorým dieťaťom tam je väčšinou aj matka, ktorá so sebou vzala aj ostatné deti, aby nezostali doma samy, ak je otec v práci, čiže často sme tam mávali aj celé rodiny,“ priblížila Alexandra.

„S kapacitami to bolo tiež náročnejšie. Na jednej posteli sme mali niekedy aj dve alebo tri deti. Podľa toho, koľko sa ich tam zmestilo. Alebo ležali aj pod posteľami, čiže sme ich aj prekračovali, keď tam všade ležali.“

Maláriu má v Ugande takmer každé dieťa

Alexandra sa v Afrike stretla počas svojej práce v miestnej detskej nemocnici aj s rôznymi chorobami, ktoré sú u nás nevídané, alebo ich v Európe ani nemáme.

Podľa jej slov tam má maláriu skoro každý: „Malária je u nich úplne bežná choroba ako u nás nachladnutie. Skoro každé dieťa ju tam má. No v nemocnici sme mali len závažné prípady. Deti s nie vážnou maláriou v nemocnici ani nie sú.“ Ako prevenciu užívala Alexandra každý deň antimalariká.

zdroj: archív/Alexandra Lacková

Stretla sa tam aj s kosáčikovitou anémiou (SCD), ktorá sa u nás nevyskytuje. Ide o genetické ochorenie, ktoré sa vyskytuje hlavne v afrických krajinách. Zároveň sa tam stretla aj s chorobami, na ktoré sa u nás očkuje, preto ich tu už desiatky rokov nemáme, ako napríklad tetanus.

„Tetanus sa prejavuje tak, že človek má veľmi bolestivé nekontrolovateľné kŕče celého tela. Tam to malo konkrétne 14-ročné dievča, ktoré bolo navyše aj hluché a zhodou okolností ju asi tri dni predtým, než ju k nám priniesli, zn*silnili traja chlapi. Bol to naozaj hrozný príbeh, ale našťastie so šťastným koncom. V nemocnici bola asi 3 týždne, a keď som odchádzala, jej stav sa veľmi zlepšoval, čo je super, pretože veľa ľudí sa z toho ani nevylieči,“ prezradila Alexandra.

Najviac prekvapivé boli pre Alexandru časté popáleniny detí. Niekedy aj druhého aj tretieho stupňa. Neskôr však zistila, že obyvatelia žijúci v slumoch zväčša varia na otvorenom ohni. Či už priamo v príbytku alebo niekde pri ňom. „Často sa stáva, že deti padnú do toho ohňa alebo sa oblejú horúcou vodou.“