Alfa a omega v zdravotníctve je zatočiť s korupciou. Od novej vlády si v tomto veľa sľubujem, hovorí kardiológ Allan Böhm

Digititálna medicína dnes umožňuje pozorovať množstvo premenných, ktoré v minulosti kvôli absencii IOT prístrojov nebolo možné adekvátne vyhodnotiť. Ako ty vnímaš dnešný potenciál digitálnej medicíny?

Žijeme vo vzrušujúcej dobe, tzv. digitálnej revolúcie, ktorá aj keď si to možno neuvedomujeme, ovplyvní naše životy rovnako dramaticky, ako to bolo v prípade revolúcie neolitickej a industriálnej.

Musím povedať, že spočiatku som mal trochu strach, keď som videl, ako digitalizáciu medicíny vnímajú konzervatívni lekári. Keď ma pred dvomi rokmi zvolili v rámci Európskej Kardiologickej Spoločnosti do Komisie pre digitálnu medicínu a na medzinárodných kongresoch som mal prednášať o umelej inteligencii alebo IOT prístrojoch, mal som pred sebou skeptické publikum kardiológov, ktorí neveriacky krútili hlavami nad tým, čo som hovoril.

V priebehu dvoch rokov sa toho veľa zmenilo a ja s radosťou musím konštatovať, že moje obavy boli zbytočné. Určite pomohlo práve to, že digitálna medicína naozaj funguje. Najžiarivejším príkladom je napr. telemedicína. Vďaka technologickému pokroku sú dnes ľuďom bežne dostupné tzv. wearables – inteligentné zariadenia, ktoré dokážu monitorovať životné funkcie.

V kombinácii s výkonnými počítačovými algoritmami založenými na strojovom učení je možná automatická a zároveň veľmi sofistikovaná analýza týchto signálov, vďaka ktorej môže lekár rýchlo a účinne reagovať na zhoršovanie zdravotného stavu pacienta a dokonca mu aj predchádzať.

Tu však musím zdôrazniť, že dáta z týchto wearables by mali byť interpretované lekármi a nie samotnými pacientmi, pre ktorých sú tieto informácie v lepšom prípade bezcenné a v horšom prípade aj zdrojom úzkosti. Pre mňa však najzaujímavejšou oblasťou digitálnej medicíny je umelá inteligencia – spomínané algoritmy strojového učenia.

Kedy dokáže byť umelá inteligencia presnejšia ako bežný lekár?

Dnes už máme aj v medicíne niekoľko príkladov (vďaka bombastickým správam z médií to vyzerá, že ich je veľa, ale to nie je pravda), v ktorých umelá inteligencia tromfne lekára. Vždy však ide iba o partikulárne, veľmi konkrétne úlohy, ako napr. analýza konkrétneho úseku EKG, alebo očného pozadia. V prípade, že pred umelú inteligenciu postavíte komplexný problém, zlyháva na plnej čiare. Preto si myslím, že lekári sa o svoju prácu zatiaľ báť nemusia a vo svojich prednáškach rád používam slide s výrokom, ktorý je pre súčasnú situáciu veľmi výstižný: Umelá inteligencia nenahradí lekárov, ale lekári, ktorí používajú umelú inteligenciu, nahradia tých, ktorí ju používať nebudú.

Na AI by sme sa teda nemali pozerať ako na „artificial intelligence“, ale skôr ako na „assisted intelligence“.

Stalo sa z Apple watch mainstream zariadenie, vďaka ktorému sa medicína dokáže digitalizovať na veľkej škále? Množstvo ľudí sa dnes spolieha na presnosť Apple Watch pri meraní srdcového tepu alebo arytmie. Sú skutočne tak presné?

Ako to už chodí, Apple skutočne udáva trend. Pritom hodinky s EKG funkciou boli na trhu už oveľa skôr, no vďaka excelentnému marketingu Apple zariadenia prehlušili všetky ostatné. Pre mňa osobne sú Apple watch z pohľadu človeka, ktorý posudzuje zariadenia digitálnej medicíny po odbornej stránke, sklamaním a zároveň pekným príkladom, že peniaze nie sú všetko.

Mám na mysli tzv. Apple heart study – vôbec jednu z najväčších štúdií v oblasti digitálnej medicíny, ktorá mala za cieľ preukázať schopnosť Apple watch automaticky detegovať srdcovú arytmiu. Napriek tomu, že Apple do tejto štúdie nalialo obrovské peniaze, vďaka čomu do nej mohlo zaradiť skoro pol milióna účastníkov a spojiť sa so Stanfordskou Univerzitou, ktorá má asi najpokročilejší výskum umelej inteligencie v oblasti medicíny, výsledok bol až prekvapujúco slabý.

Schopnosť automatickej detekcie arytmie mala byť v porovnaní s konkurenciou unikátnou pridanou hodnotou Apple watch. Tento cieľ sa však nenaplnil, a preto sú z môjho pohľadu Apple watch len ďalším z mnohých smartwatch schopných fotopletyzmografického záznamu srdcovej frekvencie a záznamu EKG.

Verím však, že čoskoro prídu hodinky schopné automaticky diagnostikovať srdcovú arytmiu analýzou nepravidelnosti pulzu pomocou algoritmov umelej inteligencie a to bude skutočne prelomová vec. Či to budú Apple watch (momentálne beží nová štúdia „Heartline“ s rovnakým cieľom) alebo iný výrobca, sa necháme prekvapiť.

zdroj: Startitup

Ak by sa dnes mohli Slováci posťažovať, tak zdravotníctvo by bolo jedno z prvých, do ktorého by si kopli. Prečo je dnes Slovenské zdravotníctvo v takom marazme?

Sme národ, v ktorom sa kombinuje negativistický pohľad so skutočne negatívnym dianím a táto kombinácia je zdrvujúca. Čo tým mám na mysli? Zdravotníctvo na Slovensku nie je zase tak zlé a nekvalitné. V porovnaní s napr. Veľkou Britániou, si myslím, že môžeme byť veľmi spokojní. Vo Veľkej Británii majú taký nedostatok špecialistov, že buď na špecializované vyšetrenie čakáte niekoľko mesiacov, alebo vás začne liečiť všeobecný lekár, ktorý na to nemá dostatočnú kvalifikáciu. Teda na Slovensku máme veľmi často tendenciu vidieť veci horšie, než v skutočnosti sú.

Pravdou však je, že niektoré aspekty nášho zdravotníctva sú skutočne veľmi negatívne, až do neba volajúce. Za ten najzávažnejší považujem korupciu. V tomto je naša krajina naozaj unikátna, no verím, že sme na dobrej ceste, aby sa to zmenilo.

Si dnes jediným Slovákom v predsedníckych výboroch Európskej kardiologickej spoločnosti, ktorá je v súčasnosti svetovým lídrom v oblasti kardiológie. Ako sa mladému kardiológovi podarí tak rýchlo profesne vyrásť?

Mal som šťastie. Ľudia, ktorí niečo dosiahli, radi zdôrazňujú, ako veľa museli makať. Ja poznám mnohých ľudí, ktorí naozaj veľa makajú a sú radi, že dokážu aspoň zabezpečiť rodinu. Teda áno, aj ja veľa makám, ale okrem toho som mal aj šťastie.

Medzi ten najdôležitejší kariérny moment, kedy som mal šťastie (nehovoriac o rodinnom zázemí, ktoré je absolútny základ) považujem napr. stretnutie s doc. Málekom. Doc. Málek bol primárom v Pražskom IKEMe, čo je najlepšie kardiocentrum v ČR. Keďže som študoval v Prahe, vedel som, že kardiológii sa chcem venovať a niekto mi tohto pána docenta odporučil, tak som ho úplne „na slepo“ navštívil s prosbou, či by bol ochotný sa mi venovať.

On ma najprv preskúšal a keď videl, že sa celkom „chytám“, dohodli sme sa, že k nemu budem každý týždeň chodiť a on sa mi vždy niekoľko hodín venoval. Vďaka tomu som sa ešte počas univerzitného štúdia z kardiológie nesmierne veľa naučil. Vtedy som si to až tak neuvedomoval, ale dnes viem, že takýto postoj je zo strany vysokopostaveného docenta a primára absolútne unikátny.

Neskôr som už v Bratislave spoznal Dr. Bacharovú, ktorá bola podobne nezištným spôsobom ochotná sa mi venovať, vďaka čomu som sa naučil veľa o biomedicínskom výskume. Ďalším dôležitým momentom bolo, keď som nastúpil na Národný Ústav Srdcových a Cievnych Chorôb k prof. Hricákovi.

Vďaka výborne zorganizovanému oddeleniu akútnej kardiológie a jeho podpore som sa mohol venovať popri práci aj výskumu a chodiť o ňom prednášať po medzinárodných podujatiach. Tam si ma všimli z Európskej kardiologickej spoločnosti a zvolili ma do predsedníctva európskych mladých kardiológov a potom to už išlo samo. Tu mi však tiež pomohol odporučením Dr. Pazdernik, kolega kardiológ a dobrý priateľ, opäť z ČR.

V neposlednom rade za veľkú pomoc považujem zdravotné sestry, ktoré máme na oddelení. Táto služba dokáže lekára odbremeniť od hromady administratívnych povinností, vďaka čomu sa môže venovať čisto medicínsko-vedeckým záležitostiam a posúvať sa tak dopredu. Myslím si, že zdravotné sestry robia neuveriteľne záslužnú robotu a mali by za to byť oveľa lepšie ohodnotené.

zdroj: Startitup

Čo je dnes hlavnou témou na svetových konferenciách a výboroch, okrem koronavírusu?

Posledné dva mesiace nič, keďže sa všetky konferencie zrušili. Stav sa ale postupne dostáva do normálnych koľají, kongresy sa transformujú do digitálnej podoby a chystajú sa veľké debaty. V kardiológii je dnes v popredí srdcové zlyhávanie a možnosti, ako srdce nahradiť mechanickými podporami. Táto téma je veľmi horúca aj v akútnej kardiológii, čo je práve moja oblasť.

Napriek tomu, že máme pomerne sofistikované zariadenia, ktorými dokážeme efektívne poháňať krvný obeh miesto srdca, polovica pacientov s akútnym srdcovým zlyhávaním, tzv. kardiogénnym šokom, nám umiera a my nevieme prečo. Medzi hlavné témy však stále viac patrí aj spomínaná digitálna medicína.

Máš podporu aj od Slovenských lekárov, či cítiš skôr závisť?

Závisti je určite veľa, ako aj všade inde. Toto je opäť jedna z vecí, o ktorej si myslíme, že sa v takej miere vyskytuje len na Slovensku. Tým, že veľa cestujem a stretávam sa s mladými kardiológmi z celého sveta, však viem, že to v iných krajinách nie je o nič lepšie, ba častokrát aj horšie.

Treba si uvedomiť, že ak má človek nejaký cieľ a ide si za ním, určite to mnohým ľuďom už z akýchkoľvek dôvodov nebude po vôli. Niekedy sú pre mňa tieto dôvody pochopiteľné, inokedy im nerozumiem. Dôležité však je byť pripravený na to, že mnohí ľudia pôjdu proti vám a jediné, ako sa s tým vysporiadať, je mať čisté svedomie.

Okrem toho, že si považovaný za veľký slovenský talent v oblasti kardiológie, sa aktívne venuješ precíznej medicíne. Čo to vlastne je?

Precízna medicína je o maximálnej personalizácii zdravotnej starostlivosti, k čomu sa využívajú najmodernejšie vedecké a technologické pokroky, najmä v oblasti genomiky a digitálnej medicíny.

Prostredníctvom akých metód a zariadení dokážete zvýšiť precíznosť diagnostiky ochorenia?

O možnostiach digitálnej medicíny som už hovoril a nemenej dôležitým nástrojom precíznej medicíny je genomika. Zatiaľ čo genetika skúma vzťah jedného génu k znakom organizmu, genomika skúma vzťah celého genómu (súbor všetkých génov), respektíve veľkého množstva génov k znakom daného jedinca.

Toto je dnes možné najmä vďaka dostupnosti genotypizácie prípadne celogenómovej sekvenácie (vyšetrenia veľkého množstva prípadne celej DNA) a sofistikovaným algoritmom fungujúcim často na báze umelej inteligencie, ktoré sú schopné tieto dáta analyzovať. Výsledok je potom ten, že na základe genetickej informácie vieme stanoviť riziká konkrétneho jedinca na rôzne ochorenia, prípadne presne odhadnúť jeho reakciu na rôzne lieky. To následne umožňuje diagnostiku a liečbu „šitú na mieru“.

zdroj: Startitup

Existuje na Slovensku obdobná ambulancia, ktorá by takéto služby poskytovala?

Pokiaľ viem, tak takéto ambulancie zatiaľ veľmi neexistujú ani inde v EU, keďže sa jedná o absolútnu novinku, ktorá sa ešte stále kreuje. Vďaka ESC a komisii pre digitálnu medicínu mám tú česť byť pri zrode tejto fascinujúcej oblasti. Myslím si, že je to naozaj nová etapa v evolúcii medicíny a chcel by som ju priniesť aj na Slovensko.

Vytvorili sme unikátny program zdravotnej starostlivosti na báze precíznej medicíny, ktorý sme posledný rok testovali a momentálne sa chystáme spustiť jeho „ostrú“ prevádzku v podobe Kliniky precíznej medicíny.

Koľko to asi bude stáť?

Na cenníku momentálne pracujeme spolu s ľuďmi z marketingu. Zo začiatku to bude prémiová služba, no cieľom je, aby sa postupne dostala medzi širokú verejnosť. Je až zarážajúce, že v dnešnej dobe pokrokových technológií väčšina mojich rovesníkov, keď ku mne príde s nejakým kardiologickým problémom, ešte nikdy nemala zhotovené napr. EKG.

Pritom všetci boli viackrát na preventívnych prehliadkach. Treba, aby si ľudia začali uvedomovať, že štát sa o ich zdravie postará iba na bazálnej úrovni, a keď budú chcieť niečo navyše, budú si musieť priplatiť. Toto platí obzvlášť  pre inovatívne medicínske služby.

Dozvedel som sa, že si na Slovensku rozbehol výskumnú organizáciu Academy. Súvisí to nejako s precíznou medicínou a spomínanou novou klinikou?

Organizácia Academy funguje na Slovensku od roku 2015 a venuje sa biomedicínskemu výskumu a vzdelávaniu. Bolo vždy mojím snom vyskúmať niečo a aplikovať to do klinickej praxe. A presne tento účel Academy plní.

Podarilo sa nám rozbehnúť vlastný výskum, ktorého výsledkom sú mnohé publikácie a medzinárodné ocenenia. Venujeme sa veľa skúmaniu rôznych látok v krvi a ich vzťahu k srdcovocievnym ochoreniam, zaoberáme sa však aj umelou inteligenciou a jej využitím v medicíne. Momentálne napríklad vyvíjame v spolupráci s jednou holandskou firmou mobilnú aplikáciu, ktorá by mala byť schopná za pomoci algoritmov umelej inteligencie diagnostikovať ischemickú chorobu srdca.

Zázemie Academy využívame tiež na testovanie spomínaných zariadení digitálnej medicíny a rozvoj genomiky, ktoré budeme využívať v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti. Celá organizácia momentálne podstupuje rebranding s vytvorením novej „corporate identity“. Výsledkom bude Klinika a Akadémia precíznej medicíny. meno zatiaľ prezrádzať nebudem. 

Izrael, ktorý je dnes považovaný za jednu z najinovatívnejších krajín, dáva do vedy a výskumu viac než 4,5% HDP. Je vôbec šanca konkurovať krajinám, ktoré dnes dávajú násobky toho, čo Slovensko?

Keď som nastúpil na Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, mal som rozhovor s jednou pani primárkou, ktorá mi tvrdila, že na Slovensku nikdy nebude možné robiť kvalitný výskum, keďže tu nemáme dostatočne veľké súbory pacientov, financovanie ani potrebné vybavenie.

Vtedy som jej na to povedal, že práve kvôli takýmto porazeneckým rečiam sa na Slovensku výskum nikdy robiť nebude. Odvtedy sme sa stali „nerozluční kamaráti“. Za týmto názorom si však stojím. Situácia na Slovensku sa stále zlepšuje, k dispozícii máme moderné laboratóriá.

Sami využívame na náš výskum priestory vo vedeckom parku Univerzity Komenského, ktoré sú naozaj špičkové. Problém nie sú ani peniaze. To, čo absentuje, sú ľudia, ktorí vedia robiť kvalitný výskum. Ale aj to sa postupne mení. Krásnym príkladom bolo vytvorenie tímu, ktorý dal dokopy PCR test na diagnostiku COVID-19. Verím, že podobné príklady budú časom pribúdať.

zdroj: Startitup

Ktorý Slovenský zdravotnícky startup má podľa teba dobrú šancu vo svete preraziť a prečo?

Držím palce Dr. Čekanovi z MultiplexDX. Aby mohol vedecký startup preraziť, potrebuje okrem solídneho výskumu aj šikovný marketing a biznisového ducha. Projekt MultiplexDX, zameraný na inovatívnu diagnostiku nádorových ochorení, ktorý je mimochodom tiež veľmi pekným príkladom precíznej medicíny, tieto kritéria spĺňa a preto verím, že má budúcnosť.

Ako vidíš pozitívny obraz slovenského zdravotníctva, ktorý by mohol byť o 10 rokov?

Alfa a omega je zatočiť s korupciou. Od novej vlády si v tomto veľa sľubujem. Myslím si, že na ministerstvo zdravotníctva sa konečne dostali slušní ľudia, ktorí to so slovenským zdravotníctvom myslia úprimne. Vo vedení mnohých nemocníc a podnikov sú však stále hlboko zakorenení ľudia, ktorí celý systém len vyciciavali a vykoreniť ich bude veľmi náročné. Ak sa toto novej vláde aspoň z časti podarí a korupcia sa minimalizuje, máme vyhrané. Ostatné sú už len detaily.