Alžbeta vymenila Trnavu za Litvu: „Na začiatku roka pochodujú študenti s transparentmi. Taká energia by sa zišla aj u nás“

Alžbeta Sušienková je 22-ročná študentka masmediálnej komunikácie v Trnave, ktorá sa rozhodla na pol roka odísť študovať do Litvy.

Život v Litve

Erasmus dáva študentom možnosť spoznať nové krajiny, ľudí a vyskúšať si, ako fungujú školy v daných miestach. Rozhodla sa zariskovať a odísť študovať do Litvy.

Na Litve ju najviac prekvapilo hlavné mesto Vilnius, v ktorom bývala. Na Slovensku sme totiž podľa Alžbety zvyknutí žiť v „betónovej džungli“, ak je reč o hlavnom meste. Vo Vilniuse sa dalo skĺbiť oboje – príroda aj dobrá infraštruktúra či pekná architektúra. 

• Aký najvtipnejší kultúrny šok zažila?
• Ako hodnotia prospech študenta v Litve?
• Akú dobrodružnú situáciu zažila?
• Koľko si musela na Erasmus našetriť?
• Sú drahšie potraviny v Litve alebo na Slovensku?

Čím ťa Litva najviac prekvapila – pozitívne aj negatívne?

Pozitívnym prekvapením bola určite všadeprítomná príroda v hlavnom meste. Na Slovensku sme zvyknutí, že od väčších miest očakávame dobrú infraštruktúru a peknú architektúru a tie menšie zas majú ľahký prístup do lesa alebo k vode.

Vilniusu, kde som bývala, sa podarilo skĺbiť obe. Bežne sa stávalo, že uprostred chodníka stál strom, alebo ste cestou na univerzitu kráčali cez hustý les. Bolo to osviežujúce nežiť v „betónovej džungli“. Z tých negatívnych prekvapení musím spomenúť mestskú dopravu a tiež stav nášho internátu, do oboch by bolo dobré zainvestovať.

Aký bol najzvláštnejší kultúrny šok, ktorý si tam zažila?

Mala som pocit, že sa neberú tak vážne. Konkrétny príklad – marketingový tím Vilniusu na Vianoce rozvešal červené pletené šály a čiapky na historické sochy po celom meste, zorganizovali závod psov Corgi alebo usporiadali festival v jedení ich tradičnej ružovej polievky.

zdroj: Archív/Alžbeta Sušienková

História mesta a celej Litvy bola dosť zložitá, no dnes, po 35 rokoch samostatnosti, prevláda hlavne všadeprítomné umenie, dávka humoru a akýsi nadhľad. Napriek tomu je však dôležité zdôrazniť, že ich postoj k Rusku – vojne na Ukrajine je úplne jasný a deklarujú to všade, kde sa dá. Tento paradox ma neprestával fascinovať. 

Ako sa líšil štýl výučby na tvojej škole v Litve oproti UCM v Trnave?

Najväčší rozdiel som vnímala v obsahu, ktorý sme preberali. Ani trochu sme sa nevenovali žurnalistickým žánrom alebo dejinám novinárstva, čo sa na FMK pravidelne opakuje. V Litve som sa učila o svete z rôznych uhlov pohľadu, no nie ako o ňom informovať.

Napríklad sme sa učili o geopolitike na predmete informačné vojny, alebo o traume či rodovej diskriminácii z pohľadu práva. Nadchla som sa pre tieto vedomosti, no treba stále zohľadniť, že šlo o Erasmus mobilitu, kde som sa snažila vybrať si tie najzaujímavejšie predmety na jeden semester.

Neviem preto objektívne posúdiť, či takto funguje výučba aj pre full time študentov. Ďalší rozdiel som vnímala v množstve prezentácií a esejí, ktoré sme museli prezentovať. Kládol sa dôraz na individuálnu a skupinovú prácu študentov a tvorilo to aj veľkú časť hodnotenia.

Bolo ťažké si zvyknúť na spôsob učenia a hodnotenia v Litve?

Zozačiatku to bola výzva, keďže som predtým neštudovala v angličtine, a ako som spomínala, čakalo ma veľa sebaprezentácie. Nakoniec som ale rýchlo nabehla, výučba ma veľmi bavila, takže učenie mi dávalo zmysel a vedela som sa do prípravy zahĺbiť. Hodnotenie to potom pekne odzrkadlilo.

Čo bol podľa teba najväčší skok v porovnaní školstva v Litve a na Slovensku?

Zaskočilo ma, že v Litve majú hodnotenie od 1 po 10 s tým, že 10 je najlepšie. Ak chcete prejsť, musíte dosiahnuť minimálne známku 5. Takže v praxi to znamená, že zatiaľ čo na Slovensku dostanete FX a zmierite sa so zlým výsledkom, v Litve vám ešte povedia, ako veľmi ste to pokazili, podľa toho či ste dostali napríklad 4 alebo 1 (smiech). 

Ako vyzerali tvoje bežné dni – od rána do večera?

Môj bežný deň sa začínal raňajkami na okne našej intrákovej chodby s mojou talianskou kamoškou. Potom som sa buď vybrala do školy, alebo do knižnice, ktorá bola 15 minút pešo. To je budova, ktorá mi nesmierne chýba a trávila som v nej najviac času. Bola úplne zadarmo, otvorená 24 hodín denne 7 dni v týždni a vytvorená s ideálnymi podmienkami na štúdium pre stovky študentov.

zdroj: Archív/Alžbeta Sušienková

Tam som zväčša písala bakalárku alebo si pripravovala zadania do školy. Večer sme bežne zakončili spoločnou večerou s mojimi medzinárodnými kamošmi a debatami do neskorej noci. A niekedy sme šli von na párty, samozrejme. Víkendy sme trávili na výletoch po okolitých mestách a krajinách alebo návštevou múzeí, ktoré boli raz mesačne zadarmo. Alebo sme dospávali tie žúrky.

Koľko si si musela na takýto Erasmus našetriť eur?

Hlavným zdrojom financií bol pre mňa grant z Európskej únie, ktorý mi pokrýval približne 70 % výdavkov. Sčasti ma podporovali aj rodičia, no cielene som si na Erasmus priniesla zarobených 700 eur.

Situácia by bola ale úplne iná, ak by som bývala v súkromnom ubytovaní, alebo keby som toľko necestovala. Taktiež za každú krajinu dostanete z EÚ inú výšku grantu. V mojej situácii mi táto našetrená suma ale úplne stačila.

A čo ceny v rámci gastronómie? Je v Litve drahšie než u nás?

Povedala by som, že takmer rovnako v porovnaní s Bratislavou. Samozrejme, záleží do akého podniku ideš, ale napríklad taká pizza v reštaurácii nás stála okolo 9 eur.

Existuje niečo zo študentského života v zahraničí, čo by si privítala aj u nás?

Na začiatku akademického/školského roka, čiže 1. septembra, všetci študenti vyjdú na hlavnú ulicu Vilniusu a pochodujú s transparentmi cez celé mesto. Zaznievajú rôzne pokriky, bubny a všetko, čo k dobrému pochodu patrí. Aj my z Erasmu sme sa ho zúčastnili a tá energia bola úžasná.

Viem si predstaviť, že by sme sa aj my na Slovensku vyhradili jeden deň, kedy sa pozornosť upriami na študentov a to, čo chcú verejnosti povedať. Úplne inak sa potom tešíš do školy.

zdroj: Archív/Alžbeta Sušienková

Zažila si nejaké dobrodružstvo alebo situáciu, na ktorú nikdy nezabudneš?

Organizácia ESN (Erasmus Student Network) pre nás na začiatku zorganizovala akciu city games. V tímoch sme museli behať po meste a plniť rôzne úlohy, ako napríklad pýtať sa okoloidúcich na pamiatky, robiť reklamu na kaviarne alebo fotiť psov.

Ja som napríklad musela natočiť storku, v ktorej vysvetľujem, že Ústava by mala zaručiť pivo pre študentov zadarmo. Bol to super spôsob, ako sa zorientovať v meste a zoznámiť sa novými s ľuďmi.

Ochutnala si nejaké ich tradičné jedlo, ktoré ti naozaj chutilo alebo by si si ho naopak už nikdy nedala do úst?

Litovská kuchyňa je veľmi mastná a z toho, čo som ochutnala, väčšina obsahuje tri základne suroviny: zemiaky, mäso, smotanu. Nemajú tým čo pokaziť. Odporučiť môžem jedlo Cepelinai – zemiakové knedličky plnené mletým mäsom.

Boli aj jedlá čo mi nechutili, a to najmä preto, že obsahovali kôpor – ten bol takmer všade. Myslím, že som zjedla kôpru na 3 životy dopredu (smiech). 

Ako vnímajú v Litve Slovákov? Stretla si sa s nejakými stereotypmi?

Myslím si, že v Litve sa zaoberajú Slovákmi asi tak, ako my Litovčanmi – čiže nijak. Litva patrila do Sovietskeho zväzu a snaží sa zbaviť stereotypu „zaostalej“ krajiny, no je možné, že rovnakou optikou sa pozerajú na nás.

Keby si mohla zo svojho Erasmus pobytu „priniesť“ niečo na Slovensko – či už jedlo, zvyky alebo atmosféru –, čo by to bolo? 

Jedlo aj zvyky sú fajn, ale ja by som radšej priniesla jasný pohľad na zahraničnú politiku, prístup k ekológii, no a, samozrejme, tú dokonalú knižnicu.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory