Alzheimera môžu spúšťať dva úplne bežné vírusy, naznačuje štúdia

  • Podľa štatistík vo svete žije 46,8 miliónov ľudí s Alzheimerovou chorobou
  • Ide o siedmu najčastejšiu príčinu úmrtia v Spojenom Kráľovstve
vpravo zdravotná sestra so seniorom, vľavo výskumníčka skúmajúca vírusy
Pexels/Chokniti Khongchum, Pixabay/Alterfines
  • Podľa štatistík vo svete žije 46,8 miliónov ľudí s Alzheimerovou chorobou
  • Ide o siedmu najčastejšiu príčinu úmrtia v Spojenom Kráľovstve

Podľa štatistík vo svete žije 46,8 milióna ľudí s Alzheimerom, informuje slovenský portál Alzheimer. Každoročne pribudne 4 a pol milióna nových prípadov ochorenia. Podľa predpokladov do roku 2040 vzrastie počet chorých o 100 %, v rozvojových krajinách môže ísť až o 300 %.

V Európe trpí Alzheimerovou chorobou 7,3 milióna ľudí. Počet slovenských pacientov sa odhaduje na 50 000 pacientov.

Národný inštitút pre starnutie v Spojenom kráľovstve uvádza, že Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie u starších ľudí, uvádza portál SciTechDaily. Okrem toho sa považuje aj za siedmu najčastejšiu príčinu úmrtia obyvateľov Spojeného kráľovstva.

V prvých mesiacoch či rokoch ju ľudia považujú za zábudlivosť, ktorá sa spája s vyšším vekom. Avšak jej následky sú omnoho závažnejšie, ničí kognitívne funkcie a pamäť.

To, čo stojí za jej vznikom, je doposiaľ záhadou, ale výskumníci z Oxfordského inštitútu starnutia populácie a Tufts University prišli so zaujímavým zistením. Vyplýva z neho, že niektoré bežné vírusy pravdepodobne zohrávajú úlohu v niektorých prípadoch Alzheimerovej choroby, píše portál News Medical Life Sciences.

Portál ScienceAlert uvádza, že experiment na modelových mozgoch odhalil ďalšie dôkazy k hypotéze, že vírusy spôsobujúce ovčie kiahne a herpes môžu byť späté s Alzheimerom.

Nečinnosť vírusov

DNA vírusu oparu, ktorý je známy aj ako HSV-1, sa našla vo veľkom množstve v mozgoch starých ľudí. Pokiaľ majú majú HSV-1 a aj gén spojený s Alzheimerom, existuje u nich vyššie riziko tohto ochorenia.

Podobne aj vírus ovčích kiahní môže nečinne ležať v nervových bunkách. Po niekoľkých rokoch sa môže objaviť ako pásový opar. Existuje tvrdenie, že výsledný zápal môže zvýšiť riziko demencie, avšak pásový opar sa zriedkavo vyskytne viackrát za život.

výskumník skúma rôzne vírusy
zdroj: Pexels/Chokniti Khongchum

Populačné štúdie v Taiwane, Spojenom Kráľovstve, Južnej Kórei a USA tvrdia, že očkovanie proti opätovnému výskytu vírusu ovčích kiahní v podobe pásového oparu môže znížiť riziko demencie.

Pokus so špongiami

Pre presnejšie zistenie dôsledkov vírusu ovčích kiahní na Alzheimera vedci prišli so zaujímavým pokusom. Pozostával z prostredia podobnému mozgu, ktoré tvorili šesťmilimetrové špongie v tvare šišky. Ich výroba pozostávala z hodvábneho proteínu a kolagénu.

Špongie sa osídlili kmeňovými bunkami, ktoré sa rozrástli na funkčné neuróny a podporné tkanivá, známe aj ako gliové bunky. Ich úlohou bolo udržať neuróny živé a zdravé.

Po infikovaní špongií vírusom ovčích kiahní nedošlo k zvýšeniu proteínov tau a beta-amyloidu, ktoré sú charakteristické pre Alzheimerovu chorobu.

Dokázalo sa, že vystavenie vírusu ovčích kiahní viedlo k reaktivácii vírusu HSV-1. Po danom kroku nasledovalo dramatické zvýšenie tau a beta-amyloidných proteínov či spomalenie signálov neurónov.

Podľa výskumníčky Dany Cairnsovej môže nová expozícia vírusu ovčích kiahní po prebudení spiaceho vírusu oparu spôsobiť problémy.

zdravotná sestra so starším mužom
zdroj: Pixabay/Alterfines

„Poškodenie mozgu opakovanými infekciami počas života by nakoniec viedlo k rozvoju Alzheimerovej choroby,“ cituje SciTechDaily hosťujúceho profesora Itzhakiho.

„To by znamenalo, že vakcíny by mohli hrať väčšiu úlohu ako len ochrana proti jednej chorobe, pretože by tiež mohli nepriamo, znížením počtu infekcií, poskytnúť určitú ochranu proti Alzheimerovej chorobe,“ dodáva.

Kritika výskumu

Niektorí odborníci, ktorí nie sú zapojení do výskumu, varovali, že experiment nie je dostatočne presvedčivý, uvádza ScienceAlert. Tvrdia, že tkanivo podobné mozgu mimo ľudského tela je veľmi umelé prostredie.

Medzi ich ďalšie tvrdenia patrí, že spúšťačom problému je zápal a nie samotný vírus. Z toho vyplýva, že iné vírusy môžu rovnako zohrávať úlohu v chorobe.

„Sú to laboratórne nálezy a priamo neimplikujú tieto vírusy ako hlavnú príčinu Alzheimerovej choroby, ale výsledky sú dôležité a mali by naďalej stimulovať výskum,“ vraví neurológ z Imperial College London Paresh Malhotra.

Budúce štúdie s veľkou pravdepodobnosťou odhalia úlohu vírusov spájaných s Alzheimerovou chorobou.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko

Zdroje: SciTechDaily, News Medical Life Sciences, ScienceAlert, Alzheimer

Najnovšie videá

Trendové videá