Ambiciózny projekt na brehu Dunaja čelí vlne kritiky. Primátora Valla kritizujú starostovia i aktivisti
- Investícia za vyše 170 miliónov eur premení brownfield v Petržalke na novú mestskú štvrť
- Napriek benefitom čelí ambiciózny projekt kritike

- Investícia za vyše 170 miliónov eur premení brownfield v Petržalke na novú mestskú štvrť
- Napriek benefitom čelí ambiciózny projekt kritike
Bratislavskí mestskí poslanci vo štvrtok 20. februára schválili prelomové zmeny pre lokalitu Nové Lido v Petržalke. Tridsaťjeden poslancov podporilo Zmeny a doplnky územného plánu č. 10, čím otvorili cestu k historickému rozšíreniu centra Bratislavy na pravý breh Dunaja.
Projekt však čelí aj kritike. Podľa mnohých mohlo mesto získať z tejto zmeny oveľa väčšie benefity. Medzi hlasmi, ktoré kritizujú starostu mesta Bratislava, sú aj starostovia mestských častí. Na informáciu poukázali tlačové agentúry SITA a TASR.
Desiatky bytov za desiatky miliónov
Projekt vychádza z urbanistickej štúdie lokality Nové Lido, ktorá je už takmer dve desaťročia určená na výstavbu. Magistrát pritom zdôrazňuje kľúčový fakt. Developeri by v území mohli stavať aj bez schválených zmien, keďže to umožňuje súčasný územný plán. Nové zmeny však prinášajú mestotvornejšiu blokovú zástavbu a významné benefity pre mesto.
Nové schválené zmeny podľa mesta iba menia urbanizmus zóny a zvyšujú počet metrov hrubých podlažných plôch. Bratislava vďaka zmenám získa novú infraštruktúru vrátane ciest, chodníkov a inžinierskych sietí v celkovej hodnote 96 miliónov eur. Obyvatelia budú môcť využívať nové verejné priestory, parky a nábrežnú promenádu, do ktorých developeri investujú 76 miliónov eur.
Jednou z obáv, ktoré majú napríklad aktivisti, je úbytok zelene v tejto lokalite. Ako informuje developer JTRE, aktuálne zmeny v územnom pláne Bratislavy pre lokalitu Nové Lido neprinášajú úbytok zelených plôch. Naopak, predstavujú modernú víziu výstavby, ktorá rešpektuje potreby mesta a jeho obyvateľov.
Bloková zástavba, ktorá je základom návrhu, sľubuje, že prinesie kvalitnejšie mestské prostredie s vyšším podielom zelene než doteraz. Taktiež má ostať zachovaný aj prírodný charakter územia medzi Dunajom a hrádzou.
Oproti súčasnému územnému plánu sa plocha zelene zvýši o 35,5 percenta, čím vznikne viac priestoru pre oddych a rekreáciu. Z poplatku za rozvoj vo výške 26,5 milióna eur mesto vybuduje potrebnú občiansku vybavenosť. Do vlastníctva mesta pribudne 97 nájomných bytov, ktoré pomôžu riešiť dostupné bývanie. V novej štvrti vznikne približne 20 000 nových pracovných miest, čo posilní ekonomiku mesta.
Ako sa pre redakciu Startitup vyjadril Daniel Suchý z JTRE, rozšírenie celomestského centra Bratislavy na petržalský breh plánuje mesto dlhodobo.
„Do Územného plánu Bratislavy sa Celomestské centrum Petržalka dostalo v roku 2006. Pri tvorbe územného plánu bolo vtedy zohľadnené, že územie medzi Starým a Prístavným mostom je jediné miesto, kde sa môže centrum Bratislavy rozšíriť na pravý breh Dunaja v priamom kontakte oboch brehov a prepojiť tak zatiaľ odtrhnutú zástavbu Petržalky s mestom. Ostatné časti pravého brehu totiž tvorí prírodné prostredie, ktoré územný plán rešpektuje.“
Suchý sa vyjadril, že aktuálne schválené Zmeny a doplnky 10 v územnom pláne Bratislavy nemenia zelené plochy na stavebné pozemky. Hovoria o tom, ako stavať s ohľadom na súčasné potreby mesta a jeho obyvateľov a v súlade s princípmi udržateľného rozvoja.
„Do územia vnášajú prevažne blokovú zástavbu, ktorá je predpokladom kvalitnejšieho mestského prostredia. Popri zvýšení intenzity zástavby zároveň v ešte výraznejšej miere zvyšujú podiel zelene.“
Zmenia celý petržalský brownfield
V spolupráci s vodáckymi klubmi vznikla Štúdia športovo-rekreačnej zóny Lido, ktorá počíta s obnovou populárnej pláže a rozvojom vodáckych aktivít. Podľa informácií JTRE je toto riešenie environmentálne prijateľnejšie než súčasný plán, ktorý by vyžadoval rozsiahly výrub kvôli obtokovému kanálu.
Projekt premení súčasný brownfield medzi hrádzou a Einsteinovou ulicou na živú mestskú štvrť. Nové Lido predstavuje príklad udržateľného mestského rozvoja. Namiesto rozširovania mesta do krajiny revitalizuje nevyužité územie v centre. Projekt kladie dôraz na pešiu, cyklistickú a verejnú dopravu, čím podporuje koncept mesta krátkych vzdialeností.
Projekt sa zameriava na uhlíkovú neutralitu využívaním obnoviteľných zdrojov energie – najmä geotermálnej, solárnej a vodnej energie. Vďaka moderným technológiám vznikne zdravé prostredie pre život a prácu.
Čo z toho bude mať mesto?
Developeri projektu Nové Lido sa zaviazali k významným investíciám pre hlavné mesto. Zvýšená intenzita zástavby umožní to, že do verejných priestorov investujú 75 miliónov eur, z ktorých vznikne nábrežný park, promenáda a pešie premostenie Dunaja spájajúce Námestie M. R. Štefánika s novým centrálnym námestím. Mesto zároveň získa 97 nájomných bytov v hodnote 25 miliónov eur.
Projekt prinesie aj ďalšie benefity financované z poplatku za rozvoj vo výške 26,5 milióna eur. Z týchto prostriedkov vznikne centrálny park, premostenie nad Einsteinovou ulicou a pozemky pre novú základnú školu, ktorú postaví mestská časť.
Developeri JTRE a Penta Real Estate vítajú schválenie zmien územného plánu. JTRE označuje projekt za príležitosť vytvoriť „kvalitné a zdravé mestské prostredie“, zatiaľ čo Penta Real Estate pripomína, že ide o prvý významný rozvoj v oblasti od roku 2006, kedy územný plán umožnil rozšírenie centra mesta na oba brehy Dunaja.
Kritické hlasy
Primátor Matúš Vallo však trvá na tom, že mesto vyrokovalo maximum možného. „Neurobili sme nič, čo by radikálne menilo situáciu v území,“ zdôraznil Vallo s tým, že nové riešenie zachová viac zelene oproti pôvodnému územnému plánu.
Primátor Bratislavy obhajuje vyjednané benefity od developerov ako maximálne možné. „Som presvedčený, že náš tím urobil maximum,“ uviedol s pripomienkou, že v minulosti mesto pri zmenách územného plánu nezískavalo od developerov žiadne benefity.
Medzi najvýraznejších kritikov patrí starosta Petržalky Ján Hrčka. „Netvrdím, že nie, ale nemám istotu, že áno. Nebolo od veci podklady viac dopracovať,“ povedal s dodatkom, že urýchlené schvaľovanie projektu vzbudzuje pochybnosti. „Svedčí to o tom, že nie je všetko s kostolným poriadkom,“ podotkol.
Starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová projekt označila za „lacné vzdávanie sa vyjednávacích pozícií“. Kritici poukazujú na nedostatočné verejné prerokovanie, ignorovanie pripomienok a chýbajúce posúdenie dopadov na dopravu, klímu a životné prostredie.
Poslanec Martin Winkler sa vyjadril ešte kritickejšie tvrdením, že „mesto bude ošklbané ako slepé kura“ a že „ekoaktivizmus sa u niektorých končí na magistráte“. Projekt však našiel podporu aj u vodáckej komunity, ktorá schválenie zmien privítala.
Developeri JTRE a Penta Real Estate považujú schválenie zmien za kľúčový míľnik. „Bratislava sa stane kompaktným mestom na rieke,“ uviedlo JTRE. Penta Real Estate dodáva, že aj keď územný plán z roku 2006 už umožňoval rozšírenie centra mesta na oba brehy Dunaja, oblasť doteraz zostala prakticky nedotknutá.
Čítajte viac z kategórie: Architektúra
Zdroje: TASR, SITA, novelido.sk