Američania roky vypúšťali toxické látky do zdrojov pitnej vody. Biden to chce zmeniť a dať zbohom uhliu

Spojené štáty sa stretávajú čoraz s väčšími dôsledkami klimatickej krízy. Západ USA sužujú ničivé lesné požiare, ktoré by rozlohou len za tento rok pokryli územie štátu Deleware.

Najväčšia vodná nádrž Lake Mead, ktorá zásobuje vodou 25 miliónov ľudí v Arizone, Kalifornii a Nevade, je z dvoch tretín prázdna, čo je vôbec najnižšia úroveň v celej histórii meraní. Stotísicky lososov sa zas zaživa varia v príliš teplej vode od rieky Columbia po deltu San Joaquin, uvádza USA Today.

Biden chce dať zbohom fosílnym palivám 

Americký prezident Joe Biden si je vedomý hrozieb klimatickej zmeny, s ktorou plánuje aktívne bojovať. Hneď v prvý deň nástupu do funkcie podpísal návrat ku Parížskej klimatickej dohode a taktiež zverejnil nariadenie, podľa ktorého majú byť všetky novo-zakúpené automobily slúžiace pre federálnu vládu elektromobily.

zdroj: SITA/AP, Evan Vucci

V plánoch chce ísť Biden ešte ďalej. Aktuálne sa snaží presadiť program s názvom Build Back Better, ktorý má spojiť post-koronavírusové zotavenie so zeleným plánom.

Biden plánuje do roku 2030 získavať 80 % elektriny bez fosílnych palív a do roku 2035 má mať USA už 100 % čistú energiu.

Príliš neskoro, tvrdia aktivisti 

Práve na fosílne palivá, konkrétne na uhlie, si teraz plánuje Bidenova administratíva posvietiť. Úradníci chcú nahradiť nariadenie administratívy bývalého prezidenta Donalda Trumpa.

To umožňovalo uhoľným elektrárňam vyhnúť sa, alebo odložiť inštaláciu zariadení, ktoré by mohli zabrániť prieniku olova, selénu a iných toxických znečisťujúcich látok do riek a potokov. Roky tak uhoľné elektrárne vypúšťali do pitnej vody ťažké kovy a toxické látky, uvádza New York Times.

Rozhodnutie prehodnotiť nariadenie oznámila v pondelok Agentúra na ochranu životného prostredia USA. Úradníci plánujú nové nariadenie posilňujúce kontrolu navrhnúť už túto jeseň. Jeho zavedenie do praxe ale môže trvať dlhšiu dobu. Najskôr musí prejsť pripomienkovaním, čo môže trvať až do roku 2024.

Práve dlhšia doba zavedenia nariadenia do praxe, prakticky na koniec Bidenovho (zatiaľ prvého) funkčného obdobia, vyvolala znepokojenie u aktivistov, ktorí Trumpovo nariadenie napádali súdnou cestou. „V našej mysli je zrušenie Trumpovho pravidla najrýchlejším spôsobom, ako sa dostať do sveta, v ktorom bojujete proti znečisteniu ťažkými kovmi,“ uviedol Bret Hartl, riaditeľ vládnych záležitostí v Centre pre biologickú diverzitu pre New York Times.

Rakovina, srdcové choroby či vývojové poruchy 

Pri ohrievaní vody a následnom pohone turbín používajú niektoré elektrárne uhlie, ropu alebo zemný plyn. Takýto proces vytvára odpadovú vodu s toxickými znečisťujúcimi látkami, ako je arzén, selén a olovo. Toxické látky sa môžu dostať do vodných tokov, riek a rybníkov, ktoré sú často zdrojom pitnej vody. Dôsledky takéhoto znečisťovania sa môžu prejaviť na ľudskom zdraví vo forme rakoviny, srdcových chorôb či vývojových porúch.

Denník Washington Post uvádza, že uhoľné elektrárne sú najväčším zdrojom toxicity riek a vodných plôch po celej krajine od Wyomingu po Pennsylvániu.

zdroj: pxhere.com

Podľa denníku sa agentúra obávala okamžitého zrušenia Trumpovho nariadenia z dôvodu, že by jej súd mohol nariadiť návrat ešte k zastaranejším metódam spred 40. rokov.

Už administratíva Baracka Obamu zaviedla nariadenie, v ktorom požadovala modernizáciu odpadových systémov uholných elektrárni. Trump toto nariadenie zvrátil svojim vlastným nariadením.

Krokmi Bidenovej administratívy nie sú nadšení výrobcovia elektriky z uhlia, ktorí sa obávajú zatvárania uhoľných elektrárni, ktoré podľa nich môže mať za následok prerušenie dodávok elektriny.