Americká kuchyňa očami Slováka: Už na raňajky tvoj žalúdok bombardujú tisíce kalórií
- O Američanoch sa bežne hovorí ako o veľkých jedákoch
- Výlet sem nás presvedčil, že je na tom kus pravdy
- Objemy pokrmov sú niekedy neuveriteľné
- O Američanoch sa bežne hovorí ako o veľkých jedákoch
- Výlet sem nás presvedčil, že je na tom kus pravdy
- Objemy pokrmov sú niekedy neuveriteľné
Sedím a s nemým úžasom pozerám na zhruba obdĺžnikovú hmotu na tanieri predo mnou. Základom pokrmu je cesto, no neinformovaný pozorovateľ by to odhalil len ťažko. Povrch tohto hranola totiž pokrýva hrubá vrstva syra, asi tri druhy mäsa a pod tým všetkým sa dá miestami zahliadnuť aj trocha rajčinovej omáčky.
Bohvieakou indíciou nie je ani mláčka bielej omáčky na okraji taniera. „A to má byť čo?“ spytujem sa mojej čistokrvne americkej kolegyne, ktorá sa práve chystá pustiť sa do opisovaného pokrmu. „No veď pizza,“ odpovie mi sebavedomo. „A to vedľa?“ zisťujem ďalej. „Ranch dressing,“ dozvedám sa.
Kdesi v diaľke som započul, ako zborovo zaplakalo celé Taliansko. Tentokrát som svoju pozornosť upriamil na vlastný kus jedla, ktorý mal byť, ako mi bolo sprostredkované, pizzou. Od tenkých, trojuholníkových kúskov chrumkavého cesta pokrytého perfektne vyváženou zmesou ingrediencií, na aké som si za moje uplynulé roky v Európe zvykol, mal však tento chod ďaleko.
Pripomínal skôr niečo, čo by navaril nie príliš talentovaný kuchár, keby sa mu niekto, kto o pizzi len kdesi počul, snažil vysvetliť, čo za jedlo to je. Tieto myšlienky som sa však snažil vyhodiť z hlavy a k celej situácii pristúpiť s otvorenou mysľou. Možno to nebude až také zlé?
Úctyhodne ťažký kúsok americkej pizze som si priložil k perám a opatrne som doň zahryzol. A potom to prišlo. Všetky moje srdcové cievy sa od strachu stiahli. Jazyk mi zaplavila široká škála chutí, pričom ani jedna nenaznačovala, že jem niečo, čo by som mal do tela dávať.
Tuk, soľ, sacharidy – zmes, ako žiadna iná. Časť môjho mozgu, ktorá je ešte stále naprogramovaná na životný štýl našich dávnych predkov zaplesala. Ó, áno. Takáto zásoba kalórií nám poľahky vydrží celú zimu. Každá jedna z nich pritom chutí až nebezpečne dobre.
Epidémia nadváhy
Keď sa hlásiš do programu agentúry Camp Leaders, si pripravený na kadečo. Vopred ťa upozornia, že pracovať budeš v kempe a nemáš teda očakávať nič luxusné. Určite nie ubytovanie a vonkoncom nie jedlo. Fajn, povieš si. Odchovaný si predsa na „intrákových“ izbách, slovenských školských obedoch a pochybnom kebabe z Obchodnej ulice. Nič ťa nemôže prekvapiť.
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Startitup PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
V článku sa po odomknutí dozvieš
Aké jedlá sa bežne servírujú v USA?
Koľko sú schopní Američania zjesť?
Aké kaloricky štedré recepty sú pre USA typické?
Čo nás najviac prekvapilo na amerických raňajkách?
Ktorý legendárny fast-food pohorel na plnej čiare?
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Čítajte viac z kategórie: Cestovanie