NÁZOR: Týždeň po a Andrásy s Kramárom sú výsmechom pre všetkých triezvo zmýšľajúcich. Lebo nevedia, čo činia

Dnes je presne týždeň od sexisticky nevhodného správania sa herca Maroša Kramára v televíznom éteri. Zajtra to bude presne týždeň, čo sa k situácii, ktorá rozpútala vo verejnom priestore nielen na Slovensku, ale aj v Čechách, vyjadril na žiadosť médií aj samotný herec. 

V stredu to bude presne týždeň, čo sa ku nepochopiteľnej obhajobe kolegu pridal aj humorista Oliver Andrásy. Kritizoval škaredé ženy. Ich vyjadrenia sú hrozbou.

K incidentu o kamarátskom žartovnom potľapkaní po zadku maskérky prehovorili aj ženy, ktorých správanie Kramára až tak nepobúrilo. Zdena Studenková, kolegyňa 61-ročného herca, si myslí, že by sa zo vzniknutej, zle postrihanej dokrútky nemala robiť veda.

Áno, aj muži zažívajú sexuálne obťažovanie

Najväčšou vedou na celej veci je ale fakt, že sexuálne obťažovanie v rôznych podobách nemusí zákonite končiť najhorším scenárom. Keď ho prezentujeme, obhajujeme a nevhodne komentujeme, nezabraňujeme jeho šíreniu. Skôr ho podporujeme.

Sexizmus v akomkoľvek prejave poukazuje na podradenosť osoby, ktorá sa jeho predmetom stala. Znie to ako poučka, ale je to tak. Či je ním žena alebo muž, je to jedno. Rozdiel existuje jedine vo fyzickej či psychickej sile, ktorou jeden alebo druhý oplývajú.

Áno, aj muži zažívajú sexuálne obťažovanie. Percento je však neporovnateľne nižšie a aj spôsob obrany je u mužov výraznejší a prirodzenejší. 

Kramár je lámačom ženských sŕdc naprieč generáciami dodnes. To, že má rád ženy, nepopiera. Vraj vie, čo si môže dovoliť a na margo svojej obhajoby povedal, že ak svojim správaním niekoho urazil, tak jedine frustrované ženy, ktoré majú potrebu bojovať za svoje práva.

Andrásy šarmom opačné pohlavie neohuroval. Napriek všetkému mal potrebu slovne si potriasť rukou s hercom. Posmelil ho v zmysle, aby sa držal a žil ako doteraz. Títo dvaja páni vôbec nič nepochopili. A ich správane je zlým znamením pre váhavú spoločnosť. 

Hranicu vhodného a nevhodného

Slovensko potrebuje silné vzory. Nielen preto, aby sme vedeli, čo je pre nás dôležité, ale aj preto, aby sme vedeli, ako sa brániť pred zlými vecami. A ešte preto, aby sme vedeli správne určiť hranicu vhodného a nevhodného. To, čo bolo možno normálne v 90. rokoch, je dnes absolútne neprípustné.

Od tých čias totiž prešli desiatky rokov.

Za toto obdobie zaznamenala spoločnosť  v rámci vnímania a akceptácie žien celkom významný posun. Rozdielne sa na toto pozeráme v mestách a rozdielne v regiónoch. To, že žijeme v patriarchálnej spoločnosti, kde sa na ženu hľadí ako na slabšiu a mnohokrát aj menej schopnejšiu, vidieť už len v synonymách, ktoré muži svojim partnerkám adresujú.

„Krajšia“ či „nežnejšia“ polovička je to, čo ženu po boku muža na Slovensku charakterizuje. Preto nečudo, že sa už z mladých dievčat stávajú obete fyzických prejavov sexizmu. 

Páni si pravdepodobne neuvedomili

To, že je v mužoch kultúrne zakorenená predstava o neschopnosti kontrolovať zvieracie pudy a nahromadené sexuálne energie, je čistým stereotypom, ktorý sa ani len nesnažíme odstrániť. V prípade žien takáto ospravedlnenka neplatí.

Už dávno sme mentálne niekde inde, ako v dobách, kedy sa lovili mamuty a za obživou a samicou nás viedli primárne pudy. Dnes rozmýšľame, pracujeme, zarábame, diskutujeme, vychovávame spoločnosť. A ignorácia, napádanie a hodnotenie žien či hlúpe obhajobné prejavy nevhodného správania sa na verejnosti situáciu zhoršujú.

Páni si pravdepodobne neuvedomili, čo takéto vyhlásenia môžu spôsobiť. Ako berú vietor z plachiet dievčatám a mladým ženám, ktoré niečo podobné zažili, no boja sa o tom rozprávať, nie to ešte s tým bojovať. 

Priepustka

Vážnu situáciu v spoločnosti vôbec nepochopili. A nielen tú. Ale ani svoj vplyv. To, že Maroš Kramár dostal možnosť k situácii sa vyjadriť, bolo pre neho veľkou príležitosťou. Tú nevyužil. Olivera Andrásyho sa však na názor nikto nepýtal. Ten sme počuť radšej ani nemuseli.

Smutné je, že takýchto ľudí máme medzi sebou viac a sexuálne obťažovanie sa deje veľkej väčšine slovenských dievčat a žien. Treba odoslať správu o stave spoločnosti do regiónov a stokrát podčiarknuť, že takého správanie nie je vtipné a ani v poriadku.

Pretože my sa tu, v Bratislave, možno pri kávičke rozprávame o tom, aké je čo absurdné, no v dedine v okrese Hnúšťa sa manžel a manželka na minulotýždňovom správaní Kramára zasmiali a ľahli si spať. Pravdepodobne ani netušia, že tým dali priepustku ďalším, ktorí si na hercov vzor dovolia zajtra ráno ku kolegyni.

Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre