Andrea sa podieľala na tvorbe počítačovej hry Way of the Hunter. Trvalo to niekoľko rokov, hovorí

26. januára 2024 o 13:12

Andrea je slovenská herná dizajnérka
Podieľala sa aj na hre Way of the Hunter, ktorú si zakúpilo viac než 200-tisíc hráčov

Na snímke Andrea Dzurdzíková Magdaléna Tomalová

Andrea je slovenská herná dizajnérka
Podieľala sa aj na hre Way of the Hunter, ktorú si zakúpilo viac než 200-tisíc hráčov

Andrea Dzurdzíková je slovenská herná dizajnérka, ktorá sa podieľala na hre Way of the Hunter od Nine Rocks Game. Túto hru si stiahlo cez 200-tisíc užívateľov, podľa štatistík má viac než 70 % pozitívnych recenzií a hrubá tržba sa pohybuje v siedmich cifrách.

Andrea vyštudovala scenáristiku na VŠMU. Počas štúdia sa ponorila do hrania hier, pričom práve scenáristika bola mostíkom, ktorý jej tieto dva svety spojil. „Vždy ma bavil spôsob, ako ovplyvňovať emócie druhých skrz príbeh. Aj na scenáristike nás učili, že dramaturgia je vedenie emócií diváka. V hrách je to to isté. Vedenie emócií hráča,“ vysvetľuje.

Pri scenáristike jej slovenská kinematografia prišla limitujúca na príbehy, ktoré chcela rozprávať. „Keď som odhalila level imerzie, ktorý žiadne iné médium neponúka, tak som bola presvedčená, že chcem robiť hry,“ vysvetľuje Andrea.

Mladá milovníčka hier si prešla od project managementu pre projekt Websterovci k hernému dizajnu v Nine Rocks Games, kde zároveň dostala príležitosť byť head writerom pre celý príbeh hry.

V rozhovore sme Andreu vyspovedali o jej obľúbených hrách, pozreli sme sa do zákulisia vzniku úspešnej hry Way of the Hunter a dozvedeli sa, ako sa tvorí zaujímavý príbeh či postava v hernom svete.

Čo ju inšpirovalo k tejto profesii?
Sú na Slovensku príležitosti pre herných dizajnérov?
Ako sa snaží vložiť emócie do hier?

Ktoré hry ťa inšpirovali k tejto profesii?

Milujem hry, ktoré vo mne zanechajú emóciu, ktorú som dovtedy možno nezažila. Napríklad Red Strings Club, cyberpunková pixel art hra, ktorá ma donútila sa zamyslieť nad existenciou duševných chorôb ako filozofickou otázkou, alebo Doki Doki Literature club, hra pri ktorej som sa cítila vinne za rozhodnutia, ktoré som nemohla ovplyvniť.

Ako dieťa som nahrala tisícky hodín v the The Sims, vždy sme sa po pol hodine striedali za jedným počítačom so sestrou. Ju viac bavilo stavať a mňa vytvárať si mikropríbehy v rodinách. Ak som niektorý príbeh dokončila, už som sa k danej rodine nevrátila.

Aké sú príležitosti pre herných dizajnérov na Slovensku?

Za super príležitosti určite považujem Game days v Košiciach, alebo rôzne Game jamy. Prednedávnom som bola porotkyňou na Bratislava Game Jam. Malo to parádnu úroveň, veľa z tímov odovzdalo úžasné hry. Určite to odporúčam pre ľudí, ktorí chcú nazbierať skúsenosti, či už ako priamo participant, alebo len ako návštevník.

Nastala neočakávaná chyba, prosím skontroluj vyplnené údaje, alebo skús neskôr.