Andrea študuje na najlepšej univerzite sveta. Chce sa vrátiť na Slovensko, vidí tu skvelý biznis potenciál

Zahraniční študenti v Amerike si v prvom ročníku nemôžu popri štúdiu zarábať. Školné a náklady s ním spojené im tak hradia rodičia. V lepšom prípade majú nárok na štipendium od univerzity, to však nikdy nepokrýva náklady úplne.

Andrea Šándorová je Slovenka, ktorá študuje na slávnej MIT, Massachusettskom technologickom inštitúte. Je to súkromná univerzita v americkom Cambridge. Podľa aktuálnych hodnotení univerzít sa nachádza na prvom mieste a toto prvenstvo si už drží niekoľko rokov. Študovať v zahraničí bol jej sen, splnila si ho však až po niekoľkých rokoch pracovného života.

• ako sa z Gymnázia Juraja Hronca dostaneš na prestížny MIT
• ako krajina rieši extrémne zadĺženie študentov
• ako sú vnímaní a ohodnotení absolventi top svetových univerzít na pracovnom trhu
• v čom je Slovensko lepšie od iných krajín sveta

Vy nie ste klasický študent univerzity, ktorý sa po končení strednej školy rozhodne pre ďalšie vzdelávanie. Každopádne, dnes ste študentkou na najlepšej univerzite sveta. Ako sa to stalo?

Aktuálne študujem prvý ročník. V Amerike to oproti Slovensku bežne funguje tak, že sa absolventi bakalárskeho štúdia zamestnajú hneď po škole a po pár rokoch sa zas vrátia do lavíc pokračovať vo svojom ďalšom vzdelaní, s cieľom získať MBA titul.

Formát môjho MBA štúdia je štandardné, dvojročné full-time štúdium, ako ho poznáme na Slovensku – v podstate každý deň chodíme do školy na prednášky, máme domáce úlohy, píšeme testy a pracujeme na semestrálnych projektoch ako jednotlivci, ale hlavne v tímoch.

Popravde, neprišlo to cez noc a o štúdiu na prestížnej univerzite v zahraničí som snívala odmalička. Počas strednej školy na International Baccalaureate na Gymnáziu Jura Hronca som sa chystala na štúdium vysokej školy v zahraničí, hlavne vo Veľkej Británií. Bohužiaľ, z finančných dôvodov som musela ponuky na štúdium tam zavrhnúť a presťahovala som sa študovať do Prahy.

Avšak na svoj sen som nezanevrela, dokončila som si oboje – bakalárske aj magisterské štúdium v angličtine a úspešne som začala svoju kariéru v konzultingovej spoločnosti Boston Consulting Group (BCG). Tam som znova mohla začať premýšľať nad štúdiom v zahraničí ako nad reálnou možnosťou – BCG má skvelý program a finančnú aj nefinančnú podporu pre zamestnancov, ktorí sa chcú ďalej rozvíjať a ísť na MBA štúdium na prestížne svetové univerzity, aby tak podporili získavanie špičkového know-how. Vtedy som si povedala, že je skvelá príležitosť zrealizovať svoj sen a podala som prihlášku.

zdroj: Andrea Šándorová

(Ak poznáš aj ty niekoho so zaujímavým životným príbehom na Slovensku či v zahraničí, daj nám vedieť na redakcia@startitup.sk a v ďalších článkoch sa môžeš objaviť aj ty alebo tvoj úspešný kamoš!)

Máte už 4-ročnú pracovnú skúsenosť. Pozerá sa človek na štúdium inak, keď má viac rokov a za sebou prax?

To rozhodne áno, a preto odporúčam všetkým mladým ľudom pracovať popri škole alebo v lete počas prázdnin a skúšať rôzne pozície, objavovať nové veci a získavať nové skúsenosti. Dôvody sú celkom jednoduché – vďaka pracovnej skúsenosti sa pozeráte na vaše štúdium a na váš čas v škole úplne inak pretože máte jasno v tom, čo vás baví a čomu sa chcete venovať, čo sú vaše silné a slabé stránky a máte množstvo reálnych skúseností, ktoré môžete prepájať s prednáškami.

Na strednej škole ma bavilo všetko od literatúry, cez cudzie jazyky až po matematiku, a preto som mala aj veľký problém s výberom konkrétneho zamerania vysokoškolského štúdia. Avšak, vďaka práci v BCG a nespočetným projektom som si uvedomila, že ma baví hľadanie a ohodnocovanie nových biznisových príležitostí, práca s investičnými fondami a podpora inovácií, nových technológií a začínajúcich startupov.

Vyjasnila som si, ktoré sú moje silné stránky, ako ich ľudia okolo mňa vnímajú a ako ich môžem ďalej rozvíjať. Vďaka tomu všetkému si dnes dokážem nastaviť svoje magisterské štúdium doslova podľa potreby a odnášam si z neho omnoho viac nových poznatkov – volím si predmety a mimoškolské aktivity, prostredníctvom ktorých sa rozvíjam profesne a osobnostne ako potrebujem a v smere, ktorým sa chcem uberať. Zároveň každá jedna téma a diskusia v škole aj mimo nej naberá úplne iný rozmer, keď sa s ňou dokážete osobne stotožniť. Napríklad, vďaka niekoľkomesačnej práci v Qatare a v New York City som dokázala pristúpiť k diskusii o tímovej spolupráci a riadení tímov v medzinárodnom prostredí z iného uhla pohľadu, už som vedela čo funguje v praxi a čo som mohla ja sama mohla robiť inak v rôznych situáciach.

Budete študovať klasické dva magisterské roky? Koľko vás stojí štúdium?

Áno, MBA štúdium na MIT Sloan a aj na väčšine amerických univerzít trvá plné 2 roky a v priebehu leta máte možnosť ísť na pracovnú stáž. Na konci štúdia dostanete plnohodnotný akademický diplom a titul MBA.

Budem úplne úprimná v tom, že štúdium v USA je platené a bohužiaľ, nie je to lacná záležitosť. Najväčšou položkou je samozrejme školné, ktoré vyjde na približne 80-tisíc amerických dolárov ročne, potom ubytovanie ďalších 20-tisíc a zdravotné poistenie asi 7-tisíc. Po pripočítaní ďalších nákladov na život sa dostanete približne na 120-tisíc amerických dolárov za jeden rok. A študujete dva roky. Je to veľké finančné rozhodnutie, ktoré obnáša veľkú zodpovednosť.

zdroj: Andrea Šándorová

Odkiaľ naň teda beriete peniaze? Tak dobre ste si predtým zarobili?

Vysoké školné a extrémne zadĺženie študentov je veľký problém v USA a aj samotné školy si to uvedomujú. Školy manažujú svoje financie a kapitál cez tzv. endowment funds a pravidelne študentom poskytujú rôzne štipendiá alebo iné podpory na život a štúdium na základe prospechu a ďalších kritérií. Ja som dostala veľmi štedré štipendium od MIT a zvyšok si hradím sama kombináciou študentskej pôžičky a vlastných úspor.

Komplikáciou prvého ročníka pre medzinárodných študentov je ten, že v rámci študentských víz F1 by ste nemali byť zamestnaný mimo školu a finančne ohodnotený, čo značne limituje vaše možnosti.

To sa avšak mení po približne 9 mesiacoch pobytu a medzinárodný študenti môžu ísť na platenú letnú stáž, môžete v práci pokračovať počas ďalšieho akademického semestra, môžete pracovať na škole ako tzv. teaching assistant a pod. Takže popri štipendiu si neskôr dokážete zarobiť aj na dodatočné životné náklady a zbytočne sa nezadlžovať.

Čo je však dôležité spomenúť, je platové ohodnotenie MBA absolventov týchto univerzít, ktorí v priemere zarábajú nad 150-tisíc amerických dolárov ročne, a teda sú schopní splatiť svoju študentskú pôžičku relatívne rýchlo a bez problémov. Pre mnohých študentov je to silná motivácia do svojho vzdelania investovať, aby tak získali konkurenčnú výhodu na trhu práce a dosiahli na lepšie pracovné pozície práve vďaka investícii do MBA programu.

Sú tí študenti tým pádom starší? Vy už máte prevažne pracujúcich spolužiakov. Máte pocit, že ste vyváženejší a cieľavedomejší kolektív?

V USA vnímam silný trend prejsť bakalárske štúdium, zamestnať sa a potom sa vrátiť do školy dokončiť si magisterské, hlavne MBA vzdelanie, a to sa odráža aj v mojom MBA ročníku. Priemerný vek u nás je 28 rokov a moji spolužiaci majú od 25 do 35 rokov v priemere s 5-ročnou pracovnou skúsenosťou z rôznych oblastí. Nepovedala by som však, že ten kolektív je vďaka tomu vyváženejší a cieľavedomejší – kolektív je veľmi rôznorodý a skôr by som nás popísala ako zameranejších. Veľká časť z nás mení zamestnanie a odvetvie (tzv. career switchers), chceme sa zlepšiť v konkrétnych oblastiach, skúsiť niečo úplne nové a stať sa lepšími manažérmi. A na to sa zameriavame pri každej jednej aktivite, ktorú si volíme.

Cieľavedomosť nie je prepojená s pracovnou skúsenosťou, je to skôr o prístupe k životu a osobnému rozvoju a je jedno či máte 5, 15, 25 alebo 35 rokov a koľko máte odpracovaných rokov. Ako mentor v LEAF-e som sa stretla so študentami slovenských stredných škôl, ktorým zaručene nechýba cieľavedomosť na úrovni študenta MIT.

Je podľa vás vzdelanie dôležité? Nestavajú sa zamestnávatelia negatívne k tzv. premotivovaným ľuďom?

Vzdelanie je absolútnym základom všetkého – buduje to našu chuť sa učiť novým veciam, prirodzenú zvedavosť a schopnosť myslieť kriticky. Avšak vzdelanie, inteligencia a šikovnosť nie sú podnietené iba tým, kde a čo človek študoval a to by sa zároveň nemalo stať jediným a najdôležitejším merítkom. Z mojej skúsenosti zamestnávatelia oceňujú kandidátov, ktorý sú pro-aktívni, myslia kriticky a majú názor na dianie, sú otvorení novým skúsenostiam a myšlienkam, neboja sa zlyhať a pracujú na tom, aby zlepšovali seba a svoje okolie.

zdroj: Andrea Šándorová

Študujete odbor podnikanie a inovácie. Má vám to pomôcť pri budúcom podnikaní?

Zvolila som si odbor „Entrepreneurship and Innovation“ s cieľom dostať sa do ústredia technológií a inovácií, ktoré sú jadrom samotného MIT. MIT Sloan je veľmi akademicky silné aj v rámci financií a ekonómie a presne túto technologicko-finančnú kombináciu sa snažím naplno využiť na svoj osobný rozvoj a budúce uplatnenie, ktoré vidím v tzv. venture capital.

Jedná sa o investovanie rizikového kapitálu do súkromných firiem, startupov, ktoré následne finančne a nefinančne podporujete vo vývoji ich produktu a v ich raste. Ako príklad by som uviedla nedávne investičné kolá českého Productboard vedené Sequoia Capital a Bessemer Venture Partners alebo česko-slovenského Deepnote vedené Index Ventures a Accel Partners, ktoré sa okrem iného zapísali aj do histórie ako zatiaľ najväčšie v rámci Česka a Slovenska.

Ako by pomohli slovenského resp. českému podnikateľskému prostrediu takéto skúsenosti  v technologickej oblasti?

Ja sa na to skôr pozerám z iného uhla – nie aké technológie by Slovensku pomohli, ale v čom má Slovensko navrch a konkurenčnú výhodu, vďaka ktorej dokážeme uspieť ako hráč na medzinárodnom trhu. Náš región je známy napr. informačnými technológiami a zároveň sme malá a agilná krajina s rozvinutou ekonomikou a to by mal byť nás odrazový mostík na vytvorenie konkurencieschopného podnikateľského prostredia.

Keďže vnímate Slovensko ako krajinu s potenciálom, chceli by ste tu podnikať?

Vidím sa skôr na strane aktívnej investorky a tzv. business angel, ktorá finančne aj nefinančne podporuje novovznikajúce startupy a ich rast a zároveň prispieva k vytvoreniu fungujúceho ekosystému na Slovensku. Znie to jednoducho, ale tento ekosystém je však veľmi komplexný a vyžaduje si zapojenie rôznych strán vrátane univerzít, veľkých spoločností, investorov, finančných a vládnych inštitúcií na všetkých úrovniach.

Slovensko má obrovský potenciál a my nemusíme chodiť pre inšpiráciu tak ďaleko ako Silicon Valley, stačí sa pozrieť na Izrael, ktorý si v posledných rokoch zaslúžene vybudoval prezývku „Startup Nation“ alebo „Národ startupov“.

Aké je podľa vás v našej krajine podnikateľské prostredie? Neodrádza skôr potenciálnych záujemcov?

Na Slovensku vznikajú nové firmy aj inovatívne startupy, takže podnikateľské prostredie a podpora podnikania v určitom merítku existujú a nie sú v katastrofálnom stave. Ničmenej, vnímam, že v porovnaní so zahraničím to na Slovensku majú existujúce firmy podstatne náročnejšie a zároveň chýba ten počiatočný podnet a motivácia ľudí začínať a riskovať s novými nápadmi a startupmi.

A teda Slovensko má rozhodne priestor na rozvoj v tejto oblasti. Aby sme sa posunuli vopred, verím, že potrebujeme reformy v oblasti školstva, vedy a výskumu, podnikania, daní a finančnej podpory, ktoré pomôžu spomaliť odliv talentov a prilákať ho späť, posilniť inovácie a ich komercializáciu a zároveň vytvoriť spomínaný podporný ekosystém, ktorý dovolí inovatívnym firmám nielen prežiť, ale aj podporí ich rast a vznik mnohých ďalších. Táto problematika avšak vyžaduje ešte komplexnú analýzu a inšpiráciu z ďalších trhov.

Čo ma veľmi teší, je pozitívny posun na Slovensku v poslednej dobe. Pozrime sa napríklad na iniciatívu Európskej banky a Slovenskej vlády na založenie National Development Fund, ktorý poskytujú investičný kapitál skúseným slovenským investorom na investovanie do inovácií a novovznikajúcich startupov.

Taktiež pozitívne vnímam tvorbu a posilňovanie ekosystému – ako napríklad novovzniknutý venture capital fond Zero Gravity Capital, ktorý poskytuje nielen investície, ale aj prepojenie s coworkingovými priestormi či konferenciami, kde startupy môžu získať nielen kapitál na rozbeh, ale hlavne cennú a aktívnu podporu biznisu, priestory pre prevádzku novovznikajúcej firmy či medzinárodnú prezentáciu pre ďalší rast. To sú všetko pozitívne správy o našej krajine a pre ďalší rast je potrebné mať viacero takýchto iniciatív zo všetkých strán.

zdroj: Andrea Šándorová

Plánujete sa vrátiť na Slovensko. Volili ste zo zahraničia vo februárových voľbách do NRSR?

Áno, volila som a beriem to ako svoju občiansku zodpovednosť, aj keď žijem v zahraničí. Moja rodina stále žije na Slovensku a ja sa plánujem vrátiť na Slovensko, a tak cítim veľkú zodpovednosť vyjadriť svoj názor, ako by Slovensko malo vyzerať za pár rokov a zároveň, aké máme meno v zahraničí. Dokonca, počas volebnej noci sme sa stretli s ďalšími Slovákmi študujúcimi v Bostone a okolí a spoločne sme pozerali vysielanie volebných výsledkov do skorého rána.

Z mojej osobnej skúsenosti môžem úprimne povedať, že situácia na Slovensku je pre mnohých slovenských študentov v zahraničí naozaj dôležitá, pretože väčšina z nás sa chce vrátiť domov a pomôcť pozitívne meniť našu krajinu, čo bez kvalitného politického a ekonomického zázemia nejde.

Ktoré slovenské firmy vnímate ako silné a stabilné, a v ktorých si viete predstaviť svoje budúce pracovisko?

Myslím si, že na Slovensku máme niekoľko veľmi dobrých rýdzo slovenských firiem, ktoré už stihli presadiť svoj potenciál aj na svetovom trhu a reprezentovať Slovensko za hranicami. Eset, Sygic, Pixel Federation, Sli.do sú veľmi silná vzorka, ktorá nás skvelo reprezentuje v zahraničí a prezentuje úžasné pracovné príležitostí pre Slovákov doma aj v zahraničí.

Verím, že takýchto firiem bude ešte v najbližšej budúcnosti pribúdať, ale základom ostáva zastavenie „brain drain“, investície do inovatívnych technológií, kvalitné vzdelanie, podpora vedy a výskumu a ich komercializácia a vybudovanie kvalitného podporného ekosystému.

Ako sa v Massachusetts žije? Je životná úroveň vyššia ako napríklad v Prahe?

V tomto je USA veľmi zvláštne, je to krajina plná extrémov. Nájdete tu veľké bohatstvo a silnú vrchnú vrstvu a zároveň obrovskú a prehlbujúcu sa chudobu a strednú vrstvu, ktorá iba pomaly rastie a bohatne. Ničmenej, univerzity ako napríklad MIT sa veľmi snažia a neustále pracujú na tom, aby svojim študentom poskytli maximum pre kvalitný a komfortný život a vybudovali komunitu, s ktorou ostanete v prepojení do konca života.

Univerzita sa vás snaží podporiť finančne, aby ste mali k dispozícií dobré ubytovanie, stravovanie a prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ktoré tvoria základ. Ale nie je všetko o peniazoch a školy idú ešte ďalej a zameriavajú sa na mentálne zdravie, podporu rozdielnosti, začleňovania všetkých ľudí, vytváranie silnej komunity a tak ďalej. Podobný trend vnímam aj vo firmách, ktoré si uvedomujú hodnotu talentu a retencie.