ANKETA: Mám vysokú školu, no som ochotná ísť zametať chodníky. Prácu si hľadám už od leta

Pandémia koronavírusu sa čoraz častejšie premieňa na pandémiu strachu – zo straty zamestnania či z jeho opätovného nenájdenia. V kruhoch najbližších sa čoraz častejšie stretávame s tými, ktorí o prácu v dôsledku pandémie prišli, či s takými, ktorí si ju dlhodobo nevedia nájsť. Niektorí absolventi stredných aj vysokých škôl stoja pred deliacou čiarou medzi vzdelávaním a zamestnaním už viac ako pol roka.

IT sektor je v popredí

Na tému súvisiacu s nízkym počtom pracovných ponúk sme sa rozprávali s výkonnou riaditeľkou portálu Profesia.sk. Ivana Molnárová tvrdí: „Uchádzači, ktorí dnes reagujú na pracovné ponuky, si musia uvedomiť, že im oproti roku 2019 či začiatku roka 2020 narástla konkurencia. Nižší počet ponúk spôsobil, že nám stúpli reakcie na pracovné ponuky, pričom ľudia aktuálne reagujú viac najmä na obľúbené ponuky práce – spomenúť môžem marketing, administratívu, kuriérske služby či ľudské zdroje a personalistiku.“

Nutné je podľa nej zdôrazniť aj to, že aktuálne platí, že sa zvýšil dopyt na ponuky práce, ktoré nemajú žiadne požiadavky na odborné vzdelanie či prax. Je to spôsobené najmä tým, že množstvo ľudí, ktorí prišli o prácu, boli zo sektorov, kde dnes nevidíme voľné pracovné miesta. Podľa Molnárovej môže byť príkladom práve cestovný ruch.

Taktiež dodáva, že ponuky práce vo februári minulého roku dosahovali týždenne číslo 5 000. Február tohto roku ponúkol týždenne približne 4 251 nových pracovných ponúk. V porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi vraj tieto hodnoty patrili k tým pozitívnejším. Podobné čísla portál Profesia zaznamenával aj počas septembra a októbra 2020.

Ivana Molnárová tiež uvádza, že sa zmenil aj dopyt zo strany zamestnávateľov a hľadajú najmä IT odborníkov. Výkonná riaditeľka vysvetľuje: „Informačné technológie sú na začiatku roka odvetvím s najvyšším počtom ponúk. Vlani bol tento sektor po výrobe a obchode tretí. V roku 2019 bol na štvrtom mieste, vtedy ho predbehla aj administratíva.“

Dodáva tiež, že okrem IT aktuálne odolávajú koronakríze aj sektory ako výroba, doprava, špedícia, logistika či strojárstvo. Ivana nám ale vysvetľuje, že situácia na trhu práce začína byť aktuálne pozitívnejšia, ako počas posledných týždňov roka 2020.

zdroj: TASR/ Erika Ďurčová

Strata práce ako dôsledok pandémie

Nakoľko sa pracovný trh ešte len začína spamätávať z dopadu koronakrízy, veľké množstvo ľudí si stále prácu nenašlo. Tí, čo mali „šťastie“, zas do zamestnania nastúpili po dlhom hľadaní len prednedávnom.

28-ročná Beáta Kyseľová z Trnavy v dôsledku pandémie prišla minulý rok o prácu v strojárstve. Štúdium ukončila s inžinierskym titulom na Technickej fakulte v Nitre a IWE (zvýšenie odbornej kvalifikácie technického personálu v oblasti zváracích procesov) si zas robila na Výskumnom ústave zváračskom v Bratislave. Uvádza, že s predchádzajúcim zamestnaním bola spokojná, a s jeho stratou sa ľahko nevyrovnávala:

„Cítila som sa hrozne a menejcenne. Mala som pocit, že som hlúpa, keď som bez práce. Na úrade mi prácu v odbore ponúknuť nevedeli. S manželom máme hypotéku. Bez pomoci muža a mojich rodičov by som to asi nezvládla.“ Aj napriek tomu, že sa Beáte podarilo prácu po polroku nájsť, v obore sa nezamestnala.

Rovnaké „šťastie“ pri hľadaní práce však nemal 24-ročný absolvent Materiálovotechnologickej fakulty STU v Trnave, Martin Michalec. Zamestnanie si hľadá od začiatku septembra, no stále neúspešne: „Primárne som sa pokúšal o získanie práce v automobilke špecializujúcej sa na výrobu pneumatík. Spoločnosť totiž okrem mnohých benefitov ponúkala aj možný kariérny rast.“ Kvôli obrovskému množstvu záujemcov o rovnakú pozíciu neuspel.

Aktuálnu situáciu však dokáže vnímať s určitým nadhľadom, nakoľko má možnosť pracovať v rodinnej firme: „Bol som frustrovaný, no snažil som sa problém si nepripúšťať. Uvedomujem si, aká je aktuálna situácia v súvislosti s pandémiou. Viem, že je ťažké nájsť si prácu aj pre skúseného človeka, nieto pre absolventa vysokej školy.“

Tému uzatvára tým, že ho limituje aj fakt, že sa rozhodol zamestnanie hľadať v blízkosti bydliska a za prácou tak nedochádzať niekoľko hodín.

zdroj: TASR/Lukáš Grinaj

Kde nájsť prax?

Problém s hľadaním zamestnania mala aj mladá mamička Romana Tvrdá z Košece. Aj napriek tomu, že si prácu hľadala už počas materskej a rozposlala približne 30 životopisov, pozitívna odpoveď sa dostavila až po niekoľkých mesiacoch. Prvé zo zamestnaní však bolo možné označiť za také, ktoré patrí do kategórie – z núdze cnosť. Romana vysvetľuje: „Po týždni som to vzdala. Ako žena som podobný druh zamestnania nezvládala.“

Ani druhé, teda aktuálne zamestnanie, pre mamičku nie je úplne ideálnym. Nesúvisí totiž s odborom cestovného ruchu, ktorý v minulosti študovala: „Aktuálne pracujem v ZVS, čo je firma na výrobu zbraní. Človek si ale v aktuálnej situácii nenavyberá.“

Veľké množstvo životopisov poslal aj 24-ročný Martin Barták z Ilavy, ktorý študoval vysokú školu s technologickým zameraním: „Prácu som si hľadal od júla, pričom som reagoval na 40 až 50 pracovných ponúk a bol na 15 pohovoroch. Neskôr som sa dostal do štádia, kedy odbor nebol kľúčovým. Do zamestnania sa mi podarilo nastúpiť až v decembri.“

Martin dodáva, že za osobnú nevýhodu považoval aj nedostačujúcu prax: „Zamestnávatelia ako podmienku uvádzali niekoľkoročnú prax. Podľa môjho názoru ju študenti nemajú kde nadobudnúť, ak sa o to nepokúšajú sami. Ja som sa snažil počas celého štúdia. Bez podpory školy je to však náročné. Na slovenských školách nám chýba možnosť duálneho vzdelávania.“

Na rovnakej fakulte študoval aj 24-ročný Martin Mozolík z Nozdrovíc, ktorý si prácu hľadal od augusta do januára. Primárne sa sústredil na ponuky v odbore strojárstva. Martin nám vysvetľuje: „Dve ponuky vyzerali skutočne nádejne. Prišla však druhá vlna pandémie a v jednej z firiem, do ktorej som potenciálne mohol nastúpiť, začali prepúšťať. Nových teda prijímať nemohli. V druhej zas ponúkanú pozíciu zavreli v dôsledku zhoršenej situácie. Jednalo sa totiž o cestovanie za zákazníkmi a inými firmami. Aktuálne som zamestnaný len niekoľko dní.“