Antarktída prišla o ľadovú plochu dvakrát väčšiu než Bratislavský kraj. Hrozí katastrofa z čias doby ľadovej
- Ľadová plocha Larsen v Antarktíde bola kedysi veľká viac ako 85 000 kilometrov štvorcových, čo je takmer dvojnásobok rozlohy Slovenska
- Pomaly sa však začala rozpadať
- Experti varujú, že situácia sa môže rapídne zhoršiť
- Ľadová plocha Larsen v Antarktíde bola kedysi veľká viac ako 85 000 kilometrov štvorcových, čo je takmer dvojnásobok rozlohy Slovenska
- Pomaly sa však začala rozpadať
- Experti varujú, že situácia sa môže rapídne zhoršiť
Roztápajúce sa ľadovce môžu znamenať pre ľudstvo skutočnú hrozbu. Vedci z výskumného ústavu Scott Polar Research Institute na Cambridgeskej univerzite však zistili prekvapivú novinu. Pri skúmaní antarktického dna sa ukázalo, že na konci poslednej doby ľadovej pred asi 12 000 rokmi sa ľad topil desaťkrát rýchlejšie ako v súčasnosti. Experti o tom informovali v správe.
Antarktické ľadové plochy sa neľútostne roztápajú
To síce predstavuje relatívne pozitívnu správu, no vedci varujú, že ak bude topenie ľadovcov pokračovať rovnakým tempom, história sa môže zopakovať. Dokázali to vedci z Weddell Sea Expedition, ktorí sa minulý rok vypravili do Antarktídy.
Ich cieľom nebolo skúmanie ľadovcov, ale hľadanie lode Endurance, na ktorej zahynul antarktický prieskumník Sir Ernest Shackleton. O tejto výprave informovalo napríklad CNN. Zlé antarktické podmienky vedcom síce neumožnili preskúmať dávno stroskotanú loď, no objavili niečo oveľa alarmujúcejšie.
Zamerali sa na ľadovú plochu zvanú Larsen, ktorá podľa štúdie kedysi pokrývala plochu veľkú vyše 85 000 kilometrov štvorcových, čo je takmer dvojnásobok rozlohy Slovenska. V 20. storočí sa v dôsledku vysokej teploty vzduchu začala rapídne topiť. Jednotlivé úseky sa napokon začali pomaly rozpadať.
Za extrémny úbytok ľadových plôch môžu vysoké teploty
Ako informuje minuloročná štúdia, netrvalo dlho a rozpadla sa aj zostávajúca časť ľadovej plochy. 12 percent z nej predstavovalo rozlohu približne 5 800 kilometrov štvorcových. Pre predstavu, Bratislavský kraj je veľký 2 053 kilometrov štvorcových.
Nanešťastie, ľadová plocha Larsen nie je jediná, ktorá postupne zaniká. „Ďalej na polostrove smerom na juhozápad sa ľadová plocha Wilkins rozpadla v sérii udalostí, ktoré sa začali vo februári 2008,“ uviedli experti v správe. Zároveň dodali, že išlo o desiatu masívnu ľadovú plochu, ktorá začala v posledných rokoch kolabovať.
Dôkazom je aj štúdia, ktorej autorom je vládna agentúra NASA. Koncom apríla 2020 uverejnila tiež video, v ktorom mapuje 16 rokov topenia ľadovcov. Podľa štúdie sú hlavnou príčinou tohto javu vysoké teploty v letnom období.
Podľa odborníka nás môže zachrániť iba čestný prístup
Odborníci zohľadnili všetky vyššie spomenuté aspekty a domnievajú sa, že budúca situácia môže byť skutočne horšia. Zároveň sa domnievajú, že dôležité je zistiť, akou rýchlosťou sa ľadové plochy topia. To im môže pomôcť pri predbežnom odhade súvisiacim so zvýšením hladín morí a oceánov.
Globálne otepľovanie a nadmerné množstvo emisií v ovzduší aj naďalej predstavujú hrozbu nielen pre ľudské zdravie, no najmä pre životné prostredie. „Bez čestného prístupu sa zachrániť nedokážeme,“ skonštatoval Peter Wadhams, vedúci Polar Ocean Physics Group na Cambridgeskej univerzite.
Zdroje: PRI, ScienceMag, NASA, CNN, Earth Observatory/NASA