Antibiotiká prestávajú fungovať. Na bežné infekcie môžu zomrieť milióny ľudí (ŠTÚDIA)
- V súčasnosti zomiera ročne milión ľudí kvôli antibiotickej rezistencii
- Do roku 2050 sa toto číslo môže zdvojnásobiť
- V súčasnosti zomiera ročne milión ľudí kvôli antibiotickej rezistencii
- Do roku 2050 sa toto číslo môže zdvojnásobiť
Od objavu penicilínu v roku 1928 antibiotiká zachránili milióny životov a stali sa základom modernej medicíny. Táto éra účinnej liečby však môže čoskoro čeliť vážnej kríze, ktorá by mohla zmeniť budúcnosť zdravotníctva.
Baktérie totiž popri súčasnom užívaní antibiotík vyvíjajú mutácie, ktoré im umožňujú vyhnúť sa účinku liekov. Ako pri všetkých formách evolúcie, mutácie, ktoré umožňujú organizmu prežiť a rozmnožovať sa, sa stávajú bežnejšími – a v tomto prípade to viedlo k nárastu počtu baktérií odolných voči antibiotikám.
Podľa údajov zverejnených začiatkom tohto roka už zaznamenávame viac ako milión úmrtí ročne v dôsledku infekcií odolných voči liekom. Do roku 2050 by sa tento počet mohol zdvojnásobiť. Upozornili na to autori novej štúdie publikovanej na webovej stránke vedeckého časopisu Nature.
Znepokojivé zistenia
Nový výskum však prináša ešte znepokojivejšie zistenia – dramatický nárast úmrtí môže nastať už o päť rokov. Výskumný tím z Northern Arizona University analyzoval rozsiahle údaje o sepse (otrave krvi) v USA. Vytvorili model situácie, v ktorej by sa objavil kmeň baktérie E. coli odolný voči všetkým dostupným antibiotikám. Výsledky ich štúdie sú alarmujúce – v priebehu najbližších piatich rokov by sa počet úmrtí mohol zvýšiť 18 až 46-násobne, v závislosti od agresivity bakteriálneho kmeňa.
„Tento výskum hodnotí pravdepodobnú rýchlosť a rozsah týchto očakávaných vplyvov a v podstate hovorí: ‚Počkajte, tento problém by sa mohol rýchlo stať rádovo horším, ako sme si mysleli,’“ vysvetlil pre oficiálny spravodajský portál Severnej Arizonskej univerzity hlavný autor štúdie Benjamin Koch.
Hoci super-odolný kmeň E. coli, ktorý skúmali vedci, zatiaľ existuje len teoreticky, odborníci považujú jeho vznik za samozrejmosť. Jediné, čo zostáva nejasné, je časový horizont – môže to trvať rok, ale aj storočie. Práve táto neistota podčiarkuje naliehavosť situácie.
Vedci intenzívne pracujú na nových riešeniach
Existujú však aj dôvody na optimizmus, píše IFL Science. Medzi najsľubnejšie riešenia patrí vývoj novej triedy antibiotík nazývaných makrolóny, ktoré by mali výrazne spomaliť vývoj bakteriálnej rezistencie. Nádejnou alternatívou je aj fágová terapia – inovatívny prístup využívajúci špecifické vírusy na ničenie baktérií.
Každý môže prispieť k spomaleniu tohto nebezpečného trendu. Kľúčové je zodpovedné užívanie antibiotík – nemali by sa používať pri vírusových ochoreniach, kde sú neúčinné. Ak lekár antibiotiká predpíše, je nevyhnutné dodržať celú predpísanú dávku a dĺžku liečby. Takéto individuálne opatrenia sú dôležité, ale samy osebe nestačia.
Riešenie tejto globálnej hrozby si vyžaduje koordinovaný medzinárodný prístup. Odborníci upozorňujú na potrebu systematických zmien v zdravotníctve, poľnohospodárstve (kde sa antibiotiká často používajú v živočíšnej výrobe) a vo výskume nových liekov. Len spoločným úsilím je totiž možné zabrániť scenáru, v ktorom by bežné bakteriálne infekcie mohli opäť predstavovať smrteľné nebezpečenstvo.
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Nature.com, IFL Science, Northern Arizona University